Marcové trojbodkové radosti

V marci sme s chlapom pozerali animovaný film Coco a mňa rozhodne chytil za srdce. Je vlastne o smrti, ale poskytuje krásnu víziu šťastného posmrtného života. Páči sa mi celá tá idea mexického sviatku Día de los Muertos, Dňa mŕtvych, kedy mŕtvi na chvíľu prichádzajú k svojim príbuzným. Príbuzní doma alebo pri hroboch postavia zosnulým oltár, ktorý vyzdobia, pripravia zosnulým ich obľúbené jedlá. Bol to milý film. Fňukala som.

Februárové trojbodkové radosti (a starosti)

Február bol pre mňa veľmi cestovateľský – aj tento rok som bola na služobnej ceste v Holandsku, nakuknúť na novú vianočnú kolekciu (bude to o lamách a yetim), no odskočili sme si aj do Nemecka. V Nemecku som bola prvý raz a nakoľko nás počas nášho pobytu vo voľnom čase (keby sa neriešil biznis) sprevádzal priamo náš biznis partner, teda reálny miestny obyvateľ, bolo to… iné. Večer sme sa boli prejsť po Düsseldorfe, ochutnať pivo v pravej nemeckej krčme (všetci aj v zime vonku na stojáka klebetia!), najesť sa v echt nemeckej reštike…

Januárové trojbodkové radosti

Januárové venčenie Molly

Človek si to už takmer ani nepamätá, ale v januári bol sneh! A miestami ho bolo naozaj veľa! Ako najzasneženejší mesiac mám v mysli fixovaný december (asi preto, že v decembri sú Vianoce, Vianoce sú pomyselný vrchol zimy, tak by mal byť december aj zasnežený až… po vrchol všetkého! 🤣), no ten bol snežne biedny – zima sa prosto posúva. Takže nám zima bola až v januári a aj snehu bolo celkom dosť! Hoci mi prišlo, že tak, ako rýchlo vždy stihlo poriadne nasnežiť, sa ešte rýchlejšie tá snehová nádielka aj roztopila…

Decembrové trojbodkové radosti

Decembrové radosti 2018

Decembrové gastronomické okienko

Hoci sa nám pomaly skôr zjarnieva, oteplieva, mne zostáva ešte trojbodkový decembrový rest – na chvíľku tu teda bude vianočnô, pripravte sa, hohoho! A začneme echt vianočne – vianočným pečením! S chlapom sme skúšali piecť perníky a nakoľko nepoznáme žiaden overený recept na dokonalé cesto, z ktorého by vzišli mäkučké perníčky, kúpili sme hotové cesto zo Sveta debničiek. A Ertlovské perníkové cesto bolo skvelé, perníčky vyšli naozaj mäkké a to sme mali tak trochu bojové podmienky, nakoľko sme piekli u chlapa a taký chlap v kuchyni nemá maslovačku (potrieť pekne horúce perníčky vajíčkom prosto treba!) a kopec ďalších vecí. Ale bola to zábava! Ešte väčšia bola u slečny Ireny, lebo tam sme toho piekli ešte viac – najlepšie vyšli osie hniezda z nekysnutého cesta, ktoré boli za horúca s kávičkou úplne božské! 😋

Prejsť vyššie