Letné trojbodkové radosti

Trojbodkové radovanie začína byť nejaké monotónne – môj chlap to minule zhodnotil ako „kvety, žrádlo a Molly,“ haha. 😅 Trojbodka bola snahou pravidelne čítať, pravidelne sledovať anime a pravidelne o tom všetkom blogovať. Ale pravda je taká, že sa väčšinou neviem k tomu anime dokopať, nieto ešte o tom napísať na blog! A tak je to aj so zvyškom trojbodky… Z perfekcionistického popudu však chcem tento rok už trojbodkovo dokončiť a budúci rok písať už len vtedy, keď ma reálne kopne blogová múza. 😊

Májové trojbodkové radosti

Vitajte na Trojverší, blogu, kde inak plynie čas – kde v auguste máme ešte len máj. A nech! 🤣 Ale teraz vážne: odkedy ten čas tak strašne letí?! 🤨 Mám pocit, akoby naozaj stále bol ešte len máj – aj počasie je také kadejaké búrkové (hoci teraz sú to skôr búrky z tepla…), podobne ako v máji, kedy stále len pršalo, pršalo a pršalo…

Marcové trojbodkové radosti

V marci sme s chlapom pozerali animovaný film Coco a mňa rozhodne chytil za srdce. Je vlastne o smrti, ale poskytuje krásnu víziu šťastného posmrtného života. Páči sa mi celá tá idea mexického sviatku Día de los Muertos, Dňa mŕtvych, kedy mŕtvi na chvíľu prichádzajú k svojim príbuzným. Príbuzní doma alebo pri hroboch postavia zosnulým oltár, ktorý vyzdobia, pripravia zosnulým ich obľúbené jedlá. Bol to milý film. Fňukala som.

Prejsť vyššie