Môj milovaný domáci maznáčik, sučka amerického stafordšírskeho teriéra menom Molly
Molly si tento raz zaslúži vlastný článok plný psích fotiek – do bežných radostí by sa ani nezmestili! 😀 Na jeho úvod sa ešte vráťme k babiemu letu, kedy sme spolu objavovali vinohrady – našli sme napr. hlavnú vinohradskú cestu, ešte aj označenú pôsobivou tabuľkou rovno na strome. 😀
Tradične by som mohla začať tým, že skutočne netuším, kam to leto utieklo – už nie je ani v kalendári a aj to počasie v poslednej dobe vyzerá kadejako… jesenne. Že jeseň klope na dvere jasne dokazujú aj drôty plné lastovičiek, ktoré so zatajeným dychom sledujem každé ráno po ceste na prax. Za letom mi bude smutno, ale jeseň vlastne tiež ľúbim a trošičku sa na ňu možno aj teším (potrebujem gumáky!). 🙂
Dnešnú dávku drobných radostí mojich všedných dní začnem pozoruhodným objavom, ktorý sa nám s bratom pošťastil, keď sme raz spolu boli venčiť psy. V tráve sme našli pohodené a zväčša, žiaľ, aj porozbíjané fešné záhradné sošky, ktoré už zjavne ktosi vo svojej záhradke nechcel. A tak sme sa ich ujali my! 😛 Maminke sme do predzáhradky nainštalovali utešeného záhradného chlapčeka, Oxane sme priniesli záhradného koníka a vchod do bratovho bytu okrem Psa aktuálne stráži aj… Hm, úplne som zabudla, ako sa dotyčný strážca oficiálne volá, ja mu hovorím Gryffin. 😀 (Hoci mu k správnemu gryfovi chýba celé orlie ja. 😆 )
Minulý týždeň som Vás opäť riadne zanedbávala a na Trojverší nepribudol ani jeden článok! 🙁 To preto, lebo čas začal akosi letieť, dni ubiehajú jeden za druhým a ja sa strácam v kalendári (No začínam sa orientovať v Bratislave, ha! Hoci človek nemôže mať zjavne všetko a jedna žena sa nedokáže naraz orientovať v priestore i čase 😀 )! Ale poďme sa rýchlo radovať! 😀
Posledné týždne sa niesli v znamení konca môjho vysokoškolského štúdia – jednak bolo treba obehnúť nejaké tie úrady, jednak naša poštová schránka praskala vo švíkoch a dostala som kopec pozdravov k ukončení štúdia. (O mojej skutočnej vyspelosti asi veľa napovedá fakt, že sa mi najviac páči ten so psíkom. 😀 ) Tie úradnosti bohvieaké radostné neboli, ale človek bol rád, keď ich všetky odbavil. 😆 Za to pozdravy ma tešia ešte aj teraz – mám ich pekne krásne zoskupené na stole!
