Decembrové trojbodkové radosti

Decembrové radosti 2018

Decembrové gastronomické okienko

Hoci sa nám pomaly skôr zjarnieva, oteplieva, mne zostáva ešte trojbodkový decembrový rest – na chvíľku tu teda bude vianočnô, pripravte sa, hohoho! A začneme echt vianočne – vianočným pečením! S chlapom sme skúšali piecť perníky a nakoľko nepoznáme žiaden overený recept na dokonalé cesto, z ktorého by vzišli mäkučké perníčky, kúpili sme hotové cesto zo Sveta debničiek. A Ertlovské perníkové cesto bolo skvelé, perníčky vyšli naozaj mäkké a to sme mali tak trochu bojové podmienky, nakoľko sme piekli u chlapa a taký chlap v kuchyni nemá maslovačku (potrieť pekne horúce perníčky vajíčkom prosto treba!) a kopec ďalších vecí. Ale bola to zábava! Ešte väčšia bola u slečny Ireny, lebo tam sme toho piekli ešte viac – najlepšie vyšli osie hniezda z nekysnutého cesta, ktoré boli za horúca s kávičkou úplne božské! 😋

Jesenné trojbodkové radosti

V práci je super! Mám skvelú kolegyňu Hildu, ktorá má mne blízky zmysel pre humor, nuž nám je vždy veselo – čosi som zasa rozbila, ani neviem, či pohár alebo hrnček, erárny alebo vlastný, každopádne som radšej dostala plecháčik! Vždy v utorok skočíme na obed do mesta – pretože vždy v utorok je porada a človeku dobre padne poriadne sa po porade vyvetrať, nielen nenápadne poobedovať vo firemnej kuchynke. A niekedy si skočíme aj po koláčiky do cukrárne Marlenka – ich marcipánové košíčky sú také božské! A sem-tam prinesie sladké aj niekto iný – minule nás šéf spontánne potešil mini veterníkmi.

Pečiem domáce tvarohové buchty

Na babičkine tvarohové buchty si, po pravde, nepamätám – asi preto, že som ako malá mala iných favoritov babičkinej kuchyne (napr. zemiakové šúľance s makom!). Tvarohovým buchtám som na chuť prišla až nedávno – aj keď ide o kysnuté cesto, podarili sa mi na prvýkrát a chutia jednoducho úžasne, preto sa o recept mienim podeliť aj s Vami!

Radosti všedných dní #33

Práve doznela búrka, ja som pred chvíľou odložila dekompozície časových radov a Box-Jenkinsovu metodológiu a začínam písať článok o tom, aký bol tento týždeň. Zhrnula by som ho ako… melancholický – v sobotu sme s maminou boli na pohrebe, v utorok na jeden musela ísť sama, lebo som práve mala skúšku (a verte alebo nie, na ďalšom pohrebe bola mamina minulý týždeň…). Stále však stihol priniesť pár milých maličkostí, ktoré stoja za zmienku:

Prejsť vyššie