Môj blogový denník, predovšetkým populárna rubrika Radosti všedných dní, v ktorých si všímam najmä drobné maličkosti a teším sa z nich
Vitajte na Trojverší, blogu, kde inak plynie čas – kde v auguste máme ešte len máj. A nech! 🤣 Ale teraz vážne: odkedy ten čas tak strašne letí?! 🤨 Mám pocit, akoby naozaj stále bol ešte len máj – aj počasie je také kadejaké búrkové (hoci teraz sú to skôr búrky z tepla…), podobne ako v máji, kedy stále len pršalo, pršalo a pršalo…
Hrad Červený Kameň nájdete na západnom Slovensku nad dedinkou Častá. Pôvodne si ho dala postaviť manželka českého kráľa Přemysla Otakara I., kráľovná Konštancia, v 13. storočí. Ako vyzeral vtedy sa nevie, pôvodný hrad bol zbúraný a jeho dnešnú podobu začali budovať bohatí obchodníci Fuggerovci, ktorým slúžil na uskladňovanie prepravovaného tovaru. Keď sa ich biznisu prestalo dariť, predali hrad Červený kameň Pálfiovcom, ktorý ho postupne prestavali na pohodlný zámok. Viac sa dozviete na stránkach hradu alebo priamo na prehliadke hradu.
Koniec marca a prvá polovica apríla boli lenivé – kopa lekárskych vyšetrení, preventívne prehliadky, návšteva lekára s matkou, stále aj každotýždenné návštevy veterinára s Molly… Do toho som bola vyše dva týždne aj nechutne chorá… Po preslužobkovanom a predovolenkovanom februári som sa tak prehupla do lenivého marco-apríla.
V marci sme s chlapom pozerali animovaný film Coco a mňa rozhodne chytil za srdce. Je vlastne o smrti, ale poskytuje krásnu víziu šťastného posmrtného života. Páči sa mi celá tá idea mexického sviatku Día de los Muertos, Dňa mŕtvych, kedy mŕtvi na chvíľu prichádzajú k svojim príbuzným. Príbuzní doma alebo pri hroboch postavia zosnulým oltár, ktorý vyzdobia, pripravia zosnulým ich obľúbené jedlá. Bol to milý film. Fňukala som.
Február bol pre mňa veľmi cestovateľský – aj tento rok som bola na služobnej ceste v Holandsku, nakuknúť na novú vianočnú kolekciu (bude to o lamách a yetim), no odskočili sme si aj do Nemecka. V Nemecku som bola prvý raz a nakoľko nás počas nášho pobytu vo voľnom čase (keby sa neriešil biznis) sprevádzal priamo náš biznis partner, teda reálny miestny obyvateľ, bolo to… iné. Večer sme sa boli prejsť po Düsseldorfe, ochutnať pivo v pravej nemeckej krčme (všetci aj v zime vonku na stojáka klebetia!), najesť sa v echt nemeckej reštike…
