Japonský jazyk
Japonský jazyk pozostáva z troch typov písma: z „obrázkových“ čínskych znakov kanji (t.j. jeden znak predstavuje celé slovo alebo časť slova) a fonetických znakov hiragana a katakana (t.j. jednotlivé znaky predstavujú (samo)hlásky alebo slabiky). V piatom storočí získala japončina kanji z Číny, pričom vymyslela jeho japonské čítanie. Náš japončinár tvrdil, že Číňan Japoncovi (a naopak) porozumie, ak si na dlaň budú prstom kresliť kanji, lebo je to stále to isté kanji, s tým istým významom, len sa v Číne a Japonsku inak čítajú.
picture by marcelokato, Pixabay
Japonské domy a záhrady
Tradičné japonské domy sú v zásade vyrobené z dreva a papiera a bývajú vyvýšené dvadsať až tridsať centimetrov nad zemou. Známe sú najmä tatami rohožami (tvrdé tkané slamené alebo trstinové rohože) a shoji (posúvacie papierové a drevené zásteny). Vnútrajšok a vonkajšok sú striktne oddelené, do japonských domov nikdy nechodíme obutí – v anime často vidieť, ako hlavný hrdina prichádza domov, vyzúvajúc sa bezprostredne za dverami, v malej predsienke a kričiac: „Tadaima!“ Japonské záhrady, na rozdiel od často až vyslovene geometrických západných záhrad, dbajú na prirodzený vzhľad. Snažia sa imitovať prírodu, s jazierkami a riečkami tečúcej vody. Niektoré obsahujú tiež čajové záhrady s naaranžovanými kameňmi a lavičkami.
Kvetinové aranžmá / Kado / Ikebana
Kado je tradičné japonské umenie, ktorého vznik je datovaný v 16. storočí, kedy budhistickí mnísi prinášali kvety pred sochy Budhu. Základnou myšlienkou je vyjadrenie troch elementov – neba, zeme a ľudstva – vo vyváženej kompozícii za použitia kvetov: nožnicami sa upravujú dĺžky stoniek a tvary listov, rastliny sa zakrivujú na dosiahnutie požadovaného tvaru.
Čajový ceremoniál / Sadou / Cha no Yu
Čajový ceremoniál je japonská tradícia prípravy a pitia čaju. Sadou je o nájdení vnútorného pokoja, kľudu a rovnováhy. Človek musí poznať jeho pravidlá – ako správne chodiť, ako sa klaňať, kde mať ruky, ako sedieť, ako správne jesť ponúkané koláčiky, ako sa poďakovať hostiteľovi a podobne. Keď sa všetko pripraví – vyčistí sa čajová súprava –, začne samotná príprava čaju. Používa sa čerstvý japonský zelený čaj matcha zomletý na prášok, ktorý sa vraj chuťou podobá skôr čiernemu čaju. Čaj sa nadávkuje do mištičky, zaleje sa primeraným množstvom vody a mixuje sa bambusových „mixovadielkom.“ Keď je čaj pripravený, môže sa servírovať, hlasno vychlípať, pričom treba poobdivovať i misku, z ktorej ho pijete, pretože sa každá jedna vyrába ručne a je jedinečná. Poďakovania, upratanie čajovej súpravy, koniec.
Kimono
Kimono je tradičný japonský odev, dnes nosený predovšetkým pri špeciálnych príležitostiach ako sú ceremónie a oslavy. Existuje viacero typov kimona. Furisode, ktoré ma dlhé rukávy, dlhšie ako pri bežnom kimone, a nosia ho slobodné ženy. Kuro tomesode, s čiernymi pevnými rukávmi (dĺžky rukávov bežného kimona) nosia slobodné i vydaté ženy. Muži ako slávnostné oblečenie nosia hakama a haori – japonský plášť a plisované voľné nohavice. Yukata je neformálne bavlnené kimono, ja ho poznám ako „letné kimono.“ Kimono pochádza zo skorého Edo obdobia (1603–1867), pri jeho vývoji sa Japonci inšpirovali tradičnými odevmi z Číny, Kórei a Thajska.
Sushi
Japonsko je ostrov, preto Japonci oddávna zvykli využívať to, čo mali k dispozícii a tak sa ryby (a ryža) stali hlavnými zložkami ich jedál. Sushi je jedlo typickej japonskej kuchyne, originálne ide o rybu nakladanú v octe, aby sa predišlo jej pokazeniu. Sushi, ako ho dnes všetci poznáme, je závin plnený rôznymi ingredienciami – ryža, v strede kúsok surovej alebo varenej ryby alebo zeleniny, vajca, avokáda, tekvice; zabalené v tenučkom pláte z rias. Sushi sa v Japonsku konzumuje už asi 500 rokov.
Origami
Origami je tradičné japonské umenie skladania papiera. Je to zábavná činnosť pre tých viac zručných, štvorcový papier sa skladá do rôznych tvarov – vtáky, kvety, rôzne zvieratá – bez použitia lepidla a nožníc. Poskladanie žeriava sa považuje za veľdielo origami. Tisíc žeriavov spojených dohromady nitkami sa nazýva senbazuru, dáva sa chorým ľudom so želaním skorého uzdravenia.
picture from Flickr
Sumo
Sumo sa považuje za tradičný japonský wrestling a v roku 1909 sa stalo národným športom. Pôvodne sa praktikovalo ako poľnohospodársky a šintoistický rituál, dodnes zahŕňa veľa ceremoniálnych prvkov. Sumo zápasy začali takmer pred 1300 rokmi, sumo má bohatšiu históriu ako ktorýkoľvek iný šport v akejkoľvek inej krajine. Časom sa veľmi zmenilo, najviac počas posledných 500 rokov. Pri sumo zápase v kruhovom ringu proti sebe stoja dvaja sumo zápasníci oblečení v typickom bedrovom odeve a zápasia, kým jeden z nich neopustí kruh alebo sa nedotkne zeme inou časťou tela ako chodidlami.
Šintoizmus
„Shinto“ doslovne znamená „cesta bohov.“ Ide o japonské náboženstvo, ktoré kladie dôraz na spojitosť s prírodou a úctu k predkom. Šintoisti veria, že všetky veci na svete vznikli a sú spravované bohmi, ktorí prebývajú všade v prírode.
*
*
Zdroje: www.zako.animecrew.org, schools.4j.lane.edu
*
10. júna 2012
Kiežby som tam mohla ísť!
10. júna 2012
Aj ja by som sa veľmi rada šla pozrieť do Japonska! A raz aj pôjdem, určite! 🙂
6. decembra 2014
Japonsko je určite jedna z krajín, ktoré treba vidieť:) kým som sem neprišla tak by ma nikdy nenapadlo ísť sem, ale som rada, že som mala možnosť tak inú kultúru i keď mi nevyhovuje a veľa vecí mi príde zvláštnych tak je dobré zistiť aj ako žijú ľudia inej mentality niekde úplne inde:)
24. januára 2016
Odporucame o japonsku jednu knihu, ktora vam ukaze realitu o Japonsku:
http://ebook.ecoletra.com/16-rokov-v-tokiu
27. januára 2016
Ďakujeme za tip, Rudy. 🙂