Zo života malého spisovateľa

Položím vám nostalgickú otázku: čím ste chceli byť, keď ste boli malí? Moje vysnívané povolania sa v priebehu detstva isto menili, no chvíľu som rozhodne chcela byť spisovateľkou (uvažujem, či ňou nechcem byť doteraz…) a na tejto svojej vybájenej sľubnej kariére som veru aj začala poctivo pracovať – svoju prvú knihu som napísala, keď som mala asi osem rokov. 😀 A dodnes ju mám odloženú! Volá sa Rozprávky o chlapcovi menom Dominik a dokonca je aj ilustrovaná. 😛 Čo sa týka samotného príbehu, k tomu vám asi nič moc nepoviem, pretože dej bol taký triviálny, až takmer vlastne nebol. 😀 Myslím, že príbeh rozpráva dobrodružstvá chlapca menom Dominik, ktorý býva v lese v malom domčeku pod veľkým dubom a má kamarátku Anabelu a potom stretnú lesné víly a… to je asi tak všetko. 😆 Myslím, že veľavravnejšie budú ukážky. 😉

Detské knihy

Dominik

Knižky som si písala do zápisníkov s tvrdými doskami s nie veľmi pôvabnými obalmi – žeby vtedy krajšie ani nevyrábali, či som mala pozoruhodný detský vkus? 😀 Dochovali sa až dve – spomínaný Dominik a o tej druhej, útlejšej knižke si povieme o chvíľu. 🙂 Pre Dominikov príbeh som inšpiráciu našla vo svojej vtedajšej najobľúbenejšej knižke Rozprávky pre dobré deti od Karola Péma, moje zobrazenie Dominika sa dokonca náramne podobá na jednu ilustráciu z danej knihy. 😛

Dominik

Dominik

Obrázkov a nálepiek bolo zväčša veľa, textu menej a nebol veľmi „vyšperkovaný“:

Dominik povie: „Ukážeš mi kačky?“
Anabela povie: „Áno.“
A už sú pri potoku, na ktorom plávajú kačky.

Moje kačky vyzerali skôr ako labute, no pozoruhodnejší mi príde fakt, že som ten príbeh písala v prítomnom čase, čo je pomerne dosť tvrdý oriešok, najmä pre dieťa! 😛 Aj keď vtedy mi asi písať v prítomnom čase prišlo najprirodzenejšie – ako rozprávanie; to iba teraz mi príde najideálnejší minulý čas (príbehy písané v prítomnom čase znejú buď úplne super alebo úplne otrasne – pretože používať prítomný čas pre rozprávača príbehu prosto treba vedieť!).

Sem-tam som nahodila „krasopis“ (aj keď som nikdy bohvieako pekne nepísala). (Papier v daných zápisníkoch zjavne nebol veľmi kvalitný – okej, majú vyše desať rokov, ale aj tak by atrament zo strany na stranu nemusel toľko presvitať…)

Dominik

Páči sa mi, že knižky celkom verne odrážajú moje aktuálne fascinácie – v škole som sa napr. zjavne práve začínala učiť angličtinu. („Knihovňa“ je inak super slovo, nevadí, že je nespisovné!)

Niektoré kapitoly boli veľmi… rozsiahle:

V záhrade rástla ruža.
Bola belasá a pekná.

Tvorila som aj detské básničky a mala som veľmi svojský štýl:

Jed

Jed je jed
jed je zlý
jej je jed
jed je zlý
jed je jed

Dominik

Dominik

Dokonca som vedela, že správna kniha má mať čísla strán, obsah a nápaditý koniec. 🙂

*

Ale tento článok ešte nekončí,
prekliknite sa na druhú stranu!

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

27 komentárov

  1. Lusu
    25. decembra 2013

    to je zlaté 🙂
    ja som mala tiež príbehy v tých istých zošitoch s tvrdou väzbou, len u nás boli len jednofarebné. ale nedochovali sa, lebo som bola grafoman už v rannom veku a vždy som po čase veci prepisovala do nových zošitov 😀 ale pamätám si na jednu 5stránkovú poviedku inšpirovanú Tromi pátračmi… viem, že to bolo niečo o strašidle, ponožkách, vreckovkách a kýchaní 😀

    Odpovedať
  2. Luu
    25. decembra 2013

    Jed ze jed 😆 😆 A dostali ma skratky – nie je nad to, keď si niečo napíšeš len iniciálkami a potom po rokoch zabudneš, čo si chcela povedať… Tiež vlastná skúsenosť 😀
    Ale každopádne ťa obdivujem, ja by som moje detské pokusy nedokázala vytiahnuť na svetlo… čo i len na svetlo vlastných očí, nieto ešte internetu 🙂

    Odpovedať
  3. Dada Baroková
    26. decembra 2013

    Lusu:
    Vidíš, byť grafomanom sa nevypláca. 😀 Náhodou by som si tú tvoju ponožkovo-vreckovkovú vec rada prečítala a určite aj ty – taká nostalgia ma prepadla pri listovaní tými mojimi „výtvormi“. 😀

    Luu:
    Hehe, no ďakujem za obdiv – osobne si myslím, že moje úplne najstaršie emácke blogy (nie na Trojverší, ale napr. na ayamee.blog.cz) sú trápnejšie, toto je trápne takým milým spôsobom. 😀

    Odpovedať
    1. Lusu
      27. decembra 2013

      ja ju niekde mám odloženú 😀
      z tvojej detskej tvorby sa mi najviac páči báseň JED 😉

    2. Dada Baroková
      27. decembra 2013

      Jed sa tuším páči každému. 😀

  4. BB
    26. decembra 2013

    Booože naozaj závidim, že ti poostavali taketo veci…. my sme sa 2 razy sťahovali a taketo veci sme povyhadzovali…. ja som napr. strašne rada kreslila… a napriek tomu nemám z detstva žiadne obrazky..nie že by to boli umelecke diela… ale na pamiatku XD inak maš krasne ?navlečky? XD

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      26. decembra 2013

      Kresliť som kreslila tiež a tiež sa mi nezachoval žiaden poriadny „skicár“ – aspoňže v mojich knihách sú aj ilustrácie. 😀 A pri tom si pamätám na taký veľký zápisník s čistými listami, do ktorého som kreslila prakticky celé detstvo, ešte som s ním aj párkrát vyfotená, len ten samotný zápisník/skicár sa akosi nedochoval! A to by som naň bola taká zvedavá! 😀

      Čo sa týka návlečok, je to iba látka. 😀 Už asi rok z nej šijem loli sukňu (mala by sa kombinovať ešte s červenou bielo-bodkovavou. 😀

  5. Polly
    26. decembra 2013

    boze Dadi, to je ake milene!!! velmi kreativne dieta si bola… strasne ma pobavilo slovo „knihovňa“ ani neviem preco a tie labuto-kačky 😀 …take zlato pomotane…
    ja si pamatam, ze v tom veku som tiez napisala svoje prve „dielo“…nieco o nejakej princeznej… bohuzial je to od jedu roztrhane, lebo môj brat mi povedal, ze ta rozpravka je „skareda“ a „smrdi“ :DDDD

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      26. decembra 2013

      No pch, to aká to podpora rodiny, vraj že smrdí! 😀

      Uvažujem, ako to s tými labuťo-kačkami vlastne bolo – či som len nevedela nakresliť kačicu alebo som ešte netušila, že labuť sa volá labuť. 😀 Každopádne nezabudni tvojmu Teovi odkladať všetky jeho výtvory – verím, že po rodičoch bude maximálne tvorivý. 😉

  6. Křehká Figurka
    26. decembra 2013

    To je tak pěkné 🙂 Číší z toho čirá nostalgie :)). Také si ráda takhle prohlížím staré věci a mé výtvory, ovšem v tak brzkém věku jako ty jsem ještě tak cílevědomá nebyla. Je pěkné vidět, že už jako dítě sis stála za svým a snažila se dělat, co opravdu chceš 🙂
    Já chtěla být vždy prodavačkou v obchůdku s žertovnými předměty a později vlastnit svůj vlastní obchod se sušenkama. Ale kdoví, jak to jednou dopadne 🙂 Ty už spisovatelka, rozhodně jsi…a tyto stránky to potvrzují 🙂

    Odpovedať
  7. Sandy
    26. decembra 2013

    Toto je také zlaté! Najviac sa mi páči báseň o jede! :grinnod:
    Ach, tie spomienky z detských čias… 🙂 Ty si si to ale lepšie vymyslela, aj tie ilustrácie a dokonca aj tá väzba drží! Ja som sa tiež kedysi pokúšala písať „knihu“, ale bolo to len na také vystrihnuté kancelárske papiere veľkosti asi A6 a buď som to zahodila, alebo je to niekde spadnuté za skriňami, keďže som to skladovala na úplne vrchnej polici vzadu, aby to nikto nemohol nájsť :grinnod:
    A moja prvá poviedka bola inšpirovaná Harrym Potterom, teda aspoň druhá polka, prvá polovica bola o nejakej dievčine (meno si nepamätám), ktorej sa snívalo, že len stále padala a padala, potom mi došla inšpirácia (to som mala tiež nejakých 9 rokov asi :grinnod: ) no a po čase ma nainšpiroval onen Harry, tak som sa k tomu vrátila a nakoniec to bolo tak, že tá dievčina sa dostala najskôr vo sne do nejakej krajiny, kde stretla chlapca menom Daniel, ktorý mal navyše nejakú kreatúru podobnú Hrodozobcovi. A viac si nepamätám, ale viem, že sa s nimi stretla aj naozaj, čo už robili, to neviem, ale tuším proti niečomu bojovali :grinnod: . A teraz ma to mrzí, že to dielo neexistuje 😛

    Odpovedať
  8. Liška
    27. decembra 2013

    Jed. :DDDDDDD Zlaté to je a… deti. 😀 Ja som zas minule po sebe našla zošit s kresbami, tiež sú tam niektoré veci pozoruhodné. 😀 Alebo ako som sa pokúšala navrhovať oblečenie a dala šípku, že: ryflovina :DD

    + ak ti tvorenie chýba, tak sa k nemu vráť, budem rada (:

    Odpovedať
  9. Ely
    27. decembra 2013

    To jsou překrásné poklady! 🙂
    Máš pravdu, je zvláštní psát v přítomném čase. Zajímalo by mě, proč ti to tehdy připadalo přirozenější, moje malé já by asi použilo minulý, ale kdo ví~ Je to hrozně zlaté, i ty kresbičky. Zajímalo by mě, kde skončily podobné moje poklady. Vím totiž, že jsem kraťoučké „knížky“ taky tvořila, ale to jsem byla ještě menší než ty tehdá. Nepoužívala jsem žádné fancy zápisníky s tvrdými deskami, ale přehnula jsem papíry na polovinu a uprostřed listy scvakla koníkem 😀
    Dokonce si teď vybavuju nějakou sbírku básní, co jsem sepsala… proboha, potřebuju to najít! 😀

    Jinak, já když jsem byla malá, chtěla jsem být nejprve kosmounautem, potom učitelkou, zpěvačkou a nakonec spisovatelkou 😀 Polovina těhle přání mi vydržela až do současnosti ^^

    Odpovedať
  10. Dada Baroková
    27. decembra 2013

    Křehká Figurka:
    Och, ďakujem krásne za také milé slová! :love: A na jednej strane máš pravdu – stále píšem a stále ma to baví a teší ma, že niekoho baví čítať ma. 😉

    Sandy:
    Tiež si skromne myslím, že písať ich do zápisníkov s tvrdými doskami bolo pomerne premyslené riešenie – vidím, že kope ľudí sa ich tvorba nedochovala, mne aspoň áno! Aj keď tie obaly fakt nie sú bohvieako pekné, prečo som si nevybrala dáke krajšie, fakt, prečo? 😀 (Keď budete maľovať alebo čo, nezabudni preskúmať všetky medzery za skriňami! 😉 )
    Inak aj ja si pamätám na svoju prvú poviedku! A tiež to boli viac-menej Traja pátrači (niekto ich spomínal tu vyššie 🙂 ), hoci ja som mala, samozrejme, tri dievčatá a riešili dáky strašidelný dom v ich susedstve, hoci nakoniec sa to kamsi zvrtlo – marí sa mi, že jedna „pátračka“ sa rozhodla utiecť zo školy s jej chalanom alebo také niečo. 😀 A písala som to na maminom písacom stroji! 😛

    Liška:
    Jed boduje! 😛 Vidíš, módne návrhy! Aj ja som sa o dačo také snažila, aj keď až také vytechované, ako šípky s „ryflovinou“ som to ja zasa nemala! 😀 (A našťastie sa žiadne moje návrhy nedochovali. 😀 )
    Ja by som sa k písaniu tiež nadšene vrátila a bola by som rada! Len mi to už akosi nejde, sedím na čistým papierom či novým Wordom a… nič. Aj keď uvažujem, či to nie je iba dáky pseudoblok, či si skôr len nemyslím, že mi to už nejde a preto mi to aj nejde, hoci keby som si prosto povedal: seď a píš, tak by som zistila, že písať sa prosto nezabúda a žiaden spisovateľský blok neexistuje, veď ani nie som spisovateľ a každý blok sa dá odblokovať, lebo sa blokujeme akurát tak sami, čiže treba len chcieť a…

    Ely:
    Choď to pohľadať, choď a tiež si to vycap na blog, môžme založiť „reťazovku“ zabudnutej detskej tvorby z najzašitejších šuplíkov! 😛
    Až na toho kozmonauta to presne sedí aj na mňa, len asi v mierne pozmenenom poradí! Najprv spisovateľka, potom učiteľka, nakoniec speváčka a potom opäť spisovateľka, učiteľka, egyptologička 😛 a ešte raz spisovateľka. 😀 Aktuálne by som chcela byť asi editorka alebo prekladateľka (kníh, nie tlmočníčka 😀 ) (ale po večeroch by som kľudne stále mohla byť spisovateľka 😉 ).

    Odpovedať
    1. Liška
      27. decembra 2013

      Tomu stavu rozumiem, párkrát som ho minulý rok mala a prišla k záveru, že písať nasilu nemá význam. Ale neboj, inšpirácia je všade a múza sa možno umúdri. 😉

    2. Dada Baroková
      27. decembra 2013

      Keby to netrvalo už vyše roka, tak sa nebojím. 😀 Ale čo ak to bude ako s kreslením? Prosto som prestala – netuším, prečo presne – a teraz už nekreslím vôbec, ani len tú 30 Days Drawing Challenge som nakoniec nenačala! 😛 Čo ak som lenivá byť kreatívna?! 😀

    3. Liška
      28. decembra 2013

      Ja som ju zas nedokončila. :DD Lenivá byť kreatívna, to mi ešte nenapadlo. 😀 Ale kreativita nasilu nejde, pri všetkom potrebuješ nápad, alebo aspoň jeho náznak, niečo.. Možno si medzičasom dospela, preto to nejde! 😀

    4. Dada Baroková
      28. decembra 2013

      Bože, nestraš, vraj dospela! 😀 Ale aj dospelí ľudia predsa môžu byť kreatívni, či? 😀

      PS: Na ktorom dni si sa zasekla? 😀

    5. Liška
      28. decembra 2013

      Zasekla som sa tuším na 14. a s tým dospeláctvom ma to napadlo kvôli: „creative adult is a child who survived“. 😀

    6. Dada Baroková
      28. decembra 2013

      Pekný citát! 😉
      Splnenie tej challenge si pripíšem medzi novoročné predsavzatia. 😛

  11. StandyB
    30. decembra 2013

    je nas asi pomerne viac bab co si skusalo pisat pribehy do tvrdych väzieb a tvarilo sa ze je to ozajstna kniha :D….jeeeej mas moj obdiv ze si to zverejnila 🙂 ja by som sa hanbila ale tym nechcem povedat ze sa mas za co hanbit to nie praveze je to roztomile to len ja som taka no 😀 hroznaaaa 😀

    napriklad ja som napisla fanfiction HP 😀 malo to dokonca aj 2 casti, kde pozitivnou postavou bol Draco :D:D:D

    Odpovedať
    1. StandyB
      30. decembra 2013

      a este som chcela podotknut ze si kreslila krasne labute 😀

    2. Dada Baroková
      31. decembra 2013

      Haha, už mi tu ktosi písal, že ma obdivuje, že som to zverejnila. 😀 Mňa práveže pôvodne ani vôbec nenapadlo, že je za čo sa hanbiť – prišlo mi to skôr milé a ak trápne, tak takým tým detským spôsobom, ktorý je prosto milý. 😀

      A ďakujem za pochvalu labutí, hehe! 😉

  12. Eva
    2. januára 2014

    toto je fakt krásne 🙂 už minule som chcela odpísať, ale dobre že som nenapísala, lebo teraz som objavila aj druhú časť príbehu o spisovateľke 😀 tiež som si zvykla písať príbehy a knihy ale myslím som si ich neilustrovala 😀 ani neviem už kde sú, možno sa mi raz pošťastí ich vyhrabať…naozaj som sa pobavila je to také milé, nevinné, pekné, detské, dokonalé..a tie dialógy a básničky, noo bola si celkom šikovná, rozhodne by si nemala prestávať, respektíva sk=us sa k tomu vrátiť, určite dnes budú príbehy zase iné, dospelé…ale tieto majú tiež svoje čaro 🙂

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      2. januára 2014

      Ha, konečne niekto, koho nenapadla trápnosť, ale skôr taká tá detská… milosť! 😀

      A keby si čítala posledné príspevky (čím ale nevyčítam! 😀 ), zistila by si, že už píšem novú poviedku! 🙂 Tento rok začína zatiaľ pomerne dobre, tak pfuj, pfuj, aby som to nezakríkla! 😛

    2. Eva
      3. januára 2014

      ale ja som o nej čítala, dokonca som ti pod článok napísala, že by som si ju rada prečítala 😛

    3. Dada Baroková
      3. januára 2014

      Ale tam komentár pribudol až neskôr! 😀 Aj keď chápem, že asi ideš od najstarších článkov k novším v doháňaní čítania. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie