Človek si to už takmer ani nepamätá, ale v januári bol sneh! A miestami ho bolo naozaj veľa! Ako najzasneženejší mesiac mám v mysli fixovaný december (asi preto, že v decembri sú Vianoce, Vianoce sú pomyselný vrchol zimy, tak by mal byť december aj zasnežený až… po vrchol všetkého! 🤣), no ten bol snežne biedny – zima sa prosto posúva. Takže nám zima bola až v januári a aj snehu bolo celkom dosť! Hoci mi prišlo, že tak, ako rýchlo vždy stihlo poriadne nasnežiť, sa ešte rýchlejšie tá snehová nádielka aj roztopila…
Každopádne sme si v januári užili ešte aj turistiku v zime a snehu – z Pezinka od vodnej nádrže Kučisdorf sme sa vybrali na Veľkú Homolu. Pri našej minuloročnej (či ešte dávnejšej?) návšteve bola rozhľadňa zatvorená pre zlý technický stav, tento raz sme sa mohli pokochať už novou rozhľadňou – bolo na nej poriadne plno, kochať sa prišli viacerí, a to aj v snehu a zime! Dohromady sme prešli okolo 24 000 krokov, viac ako 14 km – či bolo pri brodení sa snehom pomerne fuška! Šlo o turistiku so psíkmi a keďže je moja Molly momentálne vážne chorá, tak skoro sa na podobný psí výlet nedostaneme – vtedy som to, samozrejme, ešte netušila (o psích chorobách si povieme niekedy inokedy)…
V januári sa mi podarilo vytiahnúť do divadla matku, čo považujem za veľký úspech (a predtým ju brat vytiahol do ázijskej reštaurácie – január bol v tomto veľmi úspešný mesiac!). Lístky sa ponúkli samé – kolegyni Hilde zmenili na poslednú chvíľu predstavenie za také, aké už absolvovala. No ja som Apartmán v hoteli Bristol ešte nevidela a ani matka, ktorá nikam a teda ani do divadla nechodí, rozhodne nie! Samozrejme som matku musela navnadiť na štýl: „V piatok mám lístky do divadla, pôjdeš so mnou alebo budem horko-ťažko a pravdepodobne úplne neúspešne musieť na poslednú chvíľu zháňať niekoho iného?!“ Ale nakoniec sa jej páčilo! Maštalír sa jej páčil! Divadelný Maštalír sa aj mne veľmi páči a nehanbím sa za to! 😂
Kúpila som si diár na rok 2019, vlastne až dva – prvý po nálete na eBay a na druhý som natrafila na Instagrame Slovenskej národnej galérie. Ten eBayovi, ktorý je i tak bezdátumový, teda odkladám na budúci rok a fičím na tomto modrom na motívy kvetov v slovenskom výtvarnom umení. Chudák je už celý mastný (hodil by sa plastový prebal!), ale aspoň vyzerá používane (aj ho celkom používam!). Veľkosťou je skvelý do môjho ruksaku, má gumičku, ktorou sa šikovne stiahne a nič z neho nevypadne, má aj obálku na zakladanie dokumentov a textilnú záložku (chvíľu som vedela, ako sa to oficiálne volá! 😟). Dizajn má príjemný, sem-tam sa vyskytne zaujímavá ilustrácia. Ide o týždenný diár – na ľavej strane sú vždy dni v týždni, vpravo spomínaná ilustrácia alebo voľný list na Vaše poznámky, kresby, ilustrácie. Voľné listy sú bodkované (ako v tých diároch, čo používajú maniačky na bullet journals), máte teda šikovnú, no nenápadnú mriežku. Diár má krúžkový spoj, čo je tiež veľmi praktické, ľahko strany pretočíte, ako len chcete. Budúci rok určite tiež hodím očkom na diár SNG, sú prosto sympatické! (Minimálne ten 2019-tkový je!) 😉
Urobila som si radosť a objednala som si ochutnávkovú krabicu koláčov z trnavskej cukrárne u Lulus. Bez toho, že by bola v dohľade svadba či narodeniny – ja môžem mlsať stále! 😋 A tak sme sa previezli po koláče do Trnavy! A… boli maličké. Veď prosto ochutnávkové! Ale bolo ich mnoho! S jedlými kvetmi (vyzerá to strašné kúl, no tie väčšie kvietky som akosi nevedela zjesť – veď by som jedla… kvety!). Žiadne krásne fotky nemám, ale pokojne omrknite Lulus instagram, nájdete tam kopu krásnych koláčov a tort (rada cez víkend ráno v posteli len tak sledujem videá so zdobením tort na insta stories – je to ako vizuálne ASMR alebo čo! 😃). Na narodeniny chcem Pavlovu tortu!
