Nechcem, aby tento článok vyznel dáko morbídne. Alebo úchylne. A už vôbec nechcem, aby sršal dákou morbídnou úchylnosťou či úchylnou morbiditou. V tomto nie som nijaký extrémne veľký weirdo, cintoríny ma až tak nelákajú. Len ma táto téma na Dušičky akosi napadla – článok bol pôvodne písaný a zverejnený práve v tomto období. Lebo cintoríny sú vlastne pozoruhodné miesta – harmonicky sa tam miesi príroda a umenie s históriou dávnou či nie tak starobylou. Majú jedinečnú, možno trochu desivú, skľúčenú, mlčanlivú atmosféru; človek medzi studenými náhrobkami cíti až posvätnú úctu. Spomenúť si na zosnulých známych; pristaviť sa pri hrobe významnej osobnosti, ktorú ste osobne ani nepoznali, no aj tak ste ju možno obdivovali… Vedeli ste napr., že v 19. storočí – predtým ako sa rozmohla éra verejných parkov – rodiny voľné chvíle trávili pokojným oddychovaním či rovno piknikovaním na cintorínoch?
Existuje niekoľko rebríčkov najzaujímavejších, najnetradičnejších, najslávnejších svetových cintorínov, neviem si vybrať ten… najsprávnejší. Môj rebríček je kombináciou hneď niekoľkých, výberom cintorínov, ktoré na mňa najväčšmi zapôsobili.
12. Hollywood Forever
Tento los-angeleský cintorín posiaty palmami nie je len miestom posledného odpočinku mnohých slávnych osobností, je to miesto, kde to ešte stále aktívne „žije.“ Organizujú sa tu rôzne kultúrne a hudobné podujatia, v lete sa tam premietajú filmy, sprievodcovia sprevádzajú turistov po cintoríne hore-dolu…
pictures from Flickr
11. Forest Lawn
Cintoríny Forest Lawn sú akoby zábavnými parkmi pre smrť – klasické náhrobky sú doplnené o repliky známych umeleckých diel ako sú obrazy a sochy. Nájdete tu napr. kompletnú zbierku Michelangelových diel vyrobených z odliatkov originálov a z mramoru z rovnakého lomu, aký využíval Michelangelo. Ide o sieť cintorínov, cintoríny Forest Lawn nájdete v californskom Glendale či v Hollywood Hills.
pictures from Flickr
10. Boothillský cintorín
Boothillský cintorín v americkej Arizone je doslovne kovbojským cintorínom. Je plný jednoduchých náhrobkov s ešte jednoduchšími epitafmi, pred každým malý kopec hliny a kameňov.
pictures from Flickr
9. Arlingtonský národný cintorín
Najslávnejším americkým cintorínom je Arlingtonský národný cintorín neďaleko Washingtonu, D. C. A to asi preto, lebo väčšina Američanov sú pravými patriotmi – na Arlingtonskom národnom cintoríne je pochovaný John F. Kennedy a 360 000 amerických vojakov, čo značí rozsiahle trávnaté pole s tisíckami rovnomerne rozmiestnených bielych náhrobkov, až vo vzduchu cítiť americkú históriu a vlastenectvo.
pictures from Flickr
8. Zentralfriedhof
Zentralfriedhof je rakúsky cintorín, nachádza sa vo Viedni. Je druhým najväčším cintorínom v Európe, čo sa do rozlohy týka (2,4 km²) a rovno najväčším, ak spočítame jeho stálych „obyvateľov“ – je na ňom pochovaných 3,3 milióna ľudí! Najznámejší z nich odpočívajú v časti nazvanej Ehrengräber a keďže je Viedeň hlavným mestom klasickej hudby, ide najmä o hudobných virtuózov ako Ludwig Van Beethoven, Franz Schubert či Johann Strauss (veľa z nich bolo na Zentralfriedhof premiestnených z iných cintorínov).
pictures from Flickr
7. San Michele
San Michele je ostrovný cintorín – nachádza sa na ostrove, vzdialenom niekoľko minút loďou od Venice. Daný ostrov je preto známy ako „Ostrov mŕtvych.“ Cintorín San Michele, obrúbený červenými múrmi, je preplnený pomníkmi a vysokými cyprusmi, ktoré sú povinnou flórou všetkých talianskych cintorínov.
picture from Flickr
6. Starý židovský cintorín
Do zoznamu najzaujímavejších svetových cintorínov sa dostal i pražský Starý židovský cintorín, hoci na ňom turisti nenájdu žiadne hroby so zvučnými menami nebožtíkov. Ľudí fascinuje skôr jeho strašidelnosť – tento cintorín vraj patrí medzi najstrašidelnejšie cintoríny na svete. Vznikol v 15. storočí (najstarší hrob pochádza z roku 1439 a keď sme už pri tom, ten najmladší z 1787) a je plný tisícok náhrobkov, ktoré sa zlovestne nakláňajú jeden cez druhý – creepy!
pictures from Flickr
5. Veselý cintorín
Neviem, či je názov „Cimitirul Vesel“ alebo „Merry Cemetery“ vôbec vhodné prekladať do slovenčiny, pretože to znie divne: „Šťastný cintorín,“ „Veselý cintorín“! Ide o rumunský cintorín, ktorý je skutočne podivne radostný – je plný veselých drevených náhrobkov, na ktorých sú výraznými farbami zachytené obrázky zo života (či smrti) zosnulých spolu s krátkymi básničkami o ich životoch. Cimitirul Vesel má však jeden veľký problém a tým je počasie – mnoho pomníkov vďaka poveternostným vplyvom vybledlo spolu so spomienkami na mŕtvych…
pictures from Flickr
4. Cintorín Saint Louis #1
Ďalší americký cintorín, new-orleanský Saint Louis, sa vlastne skladá z cintorínov troch. K najpôsobivejším patrí Saint Louis #1 – nadzemné hroby (kvôli vysokej hladine spodnej vody v tejto oblasti) vyzerajú ako malé domy, čím pojem „Mesto mŕtvych“ dostáva nový rozmer.
pictures from Flickr
3. La Recoleta
V argentínskom Buenos Aires majú elegantný cintorín La Recoleta, ktorý turistov láka najmä hrobom Evy Perón. No samotná cesta k jej hrobu je na La Recolete to úžasné – cintorín je navrhnutý podobne ako mesto, so širokými bulvármi, z ktorých môžete odbočiť do nespočetných bočných uličiek, všetkých lemovaných rodinnými hrobkami. A mauzóleá sa striedajú s nádhernými sochami, mnohé z nich sú zaradené medzi národné kultúrne pamiatky. La Recoleta je tiež plná rôznych štýlov – nájdete tam štýl egyptský, gotický až art deco. A na záver malá pikoška: cintorín sa stal domovom kolónie potulných mačiek, o ktorých obživu sa starajú miestni obyvatelia.
pictures from Flickr
2. Père-Lachaise
Medzi obľúbené parížske turistické destinácie patrí i cintorín Père-Lachaise, ktorý je vlastne najnavštevovanejším svetovým cintorínom celkovo. A to najmä pre jeho slávnych „obyvateľov,“ medzi ktorých patrí napr. Oscar Wilde, Édith Piaf, Honoré de Balzac, Frederic Chopin či Jim Morrison. A pri tom bol cintorín v čase svojho vzniku (1804) zatracovaným, nik o neho ako o miesto posledného odpočinku nemal záujem, pretože bol nový, nemal žiadnu tradíciu. Vďaka slávnym architektom a sochárom, ktorí začali navrhovať krásne monumenty a hrobky, sa mu však čoskoro podarilo zaujať miestnych obyvateľov a Père-Lachaise si postupne začal získavať popularitu. Výnimočnosť cintorína Père-Lachaise ale spočíva i v niečom inom: Père-Lachaise bol prvým cintorínom za parížskymi hradbami, znamenal prechod od vnútromestských cintorínov k cintorínom „vidieckym,“ záhradným, zakladaným skôr na okrajoch miest, kde sa príroda stretáva s umením. Père-Lachaise bol a stále je modelom, vzorom pre americké „vidiecke“ cintoríny, stavané od roku 1831.
pictures from Flickr
1. Highgateský cintorín
Na Highgateskom cintoríne je úžasná najmä jeho poloha – neobvykle sa nachádza v relatívne zalesnenej oblasti, preto je tento komplex zložitých monumentov i jednoduchých náhrobkov obklopený stromami, papraďami a divokými kvetmi. Medzi jeho najznámejšie hroby patrí hrob Karla Marxa, no mňa by zaujímal skôr Douglas Adams. Vlastne ma zaujíma celý Highgateský cintorín ako taký a to od tej doby, čo som čítala knihu Audrey Niffeneggerovej Desivá symetria. Highgateský cintorín však spomína už Bram Stoker v Draculovi, isté scény z filmu Dorian Gray (2009) sa natáčali v Libanonskom kruhu (Circle of Lebanon), cintorín bol inšpiráciou pre The Graveyard Book od Neila Gaimana – pretože je snáď tým najfascinujúcejším cintorínom na svete!
pictures from Flickr
*
*
Zdroje: 10 Fascinating Graveyards You Must See | Highgate Cementery na wiki | www.highgate-cemetery.org
*
14. mája 2012
hehe, pekny clanok. neviem ale hned ako som to zacal citat tak ma napadol oscar wilde a jeden z jeho pribehov o cloveku ktory casto upadal do smrti podobneho spanku. mal to asi v rodine a strasne sa bal ze ho nakoniec daju do hrobu a on sa tam udusi. problem bol v tom ze on bol uplne pri vedomi v tomto stave. v snahe zabranit tomuto strasnemu osudu si dal namontovat na hrob zvoncek, na ktory mohol z vnutra svojej truhly zvonit no a … koniec si nepamatam, ale kedze je to wilde tak v tom hrobe asi nakoniec skoncil 😀
skratka cintoriny su super, skoro ako kniznice 🙂
14. mája 2012
Hm, to s tým zvončekom je dáke povedomé aj mne… 🙂
Ďakujem za pochvalu 😉
4. septembra 2012
To s tým zvončekom sa spája s krvavou Mary, tá mala dáku chorobu a vyzerala ako mŕtva. Jej otec (lekár) jej dal do hropbu zvonček, keby sa prebudila, aby zazvonila. Matka stále vyčkávala a keď prešiel nejaký čas, raz večer odišli obaja s otcom na dáky večierok a vtedy sa Mary v rakve zobudila, nikto zvonček nepočul a ona doškriabala celú rakvu až nakoniec zomrela. Rodičia sa vrátili, našli zvonček na zemi a Mary v rakve mŕtvu. je to legenda, ale zrejme sa dačo na pravde zakladá :wow:
4. septembra 2012
Bŕŕŕ! 😐 (Viac-menej každá legenda sa asi zakladá na pravde – z niečoho predsa musia tie legendy vznikať 🙂 )
15. mája 2012
No akože keby sa niečo stalo, určite by som na jednom z týchto chcela byť pochovaná (až na ten židovský a ten, kde sú mačky – to akože vážne tým obyvateľom nevadí??? (teraz nemyslím tých mŕtvych 😀 )) Z takýchto pekných by sme si mali urobiť príklad aj my – neviem ako vy, ale vás cintorín je starý, sú tam také maličké hrobčeky, nie je tam dosť miesta, takže vlastne odkryjú hroby, zničia ich a potom tam postavia nové (čiže to ako keby som tam ležala s niekym cudzím, fuuj)… a je tam plno žihľavy 🙂 ale inak vážne zaujímavá téma 😉
15. mája 2012
No, náš cintorín na tom nie je až tak zle, len sú tam tie hroby tak príliš natlačené na seba, samé lesklé náhrobky (viete, čo myslím, leštená žula a tak podobne)… Ale podľa mňa má aj ten náš cintorín svoje čaro (každý cintorín má), hoci tým v článku menovaným sa atmosférou asi nevyrovná 🙂
Ja by som asi nechcela byť pochovaná tak ďaleko od domova, aj keď sa mi spomínané cintoríny páčia (ehm, tak, ako sa človeku môže páčiť cintorín 😀 ). Skôr by som sa na ne šla len pozrieť ako turista 🙂
16. mája 2012
Podobne…hlavne na ten prvý by som sa určite išla pozrieť…ak budem mať možnosť, tak tak urobím…teda na viaceré z nich…X)
16. mája 2012
Pre mňa sú must-see najmä prvé tri 🙂 Spravme si mierne morbídny výlet! 😀
17. mája 2012
Ináč! Ani nevieš, ako rada by som naozaj išla… 😀
17. mája 2012
V poslednej dobe mám inak tak všeobecne dáke tie cestovateľské maniére! 😀 Kľudne by som šla! Keby boli prachy, no… A tak možno si minimálne ten francúzsky pozriem, to nie je až tak ďaleko… A hoci Londýn nie je na zozname mojich vysnívaných cieľových destinácií, aspoň pre ten Highgate by som vycestovala aj tam… Och joj, och joj, fakt by som aj ja šla… 🙂
17. mája 2012
Cintoríny vždy boli a vždy budú pre mňa strašidelné, sama by som naň nešla ani vo dne 🙂 Ale páči sa mi (najmä Hollywood Forever), že sú tak pekne udržiavané, to by mali vidieť tie naše nitrianske 😀 Tam ti ukradnú čerstvé kvety z hrobu len čo sa otočíš 😀
17. mája 2012
Tiež pravda! Aj náš cintorín miestami býva viac bujný, ako by sa patrilo – máme tam aj trávu a aj častejšie by ju mohli kosiť. A tiež sa dosť kradne, no…
A mňa cintoríny až tak nedesia… Teda, v noci by som sama na cintoríne asi nechcela byť, ale cez deň nemám problém (dnes som napr. bola na cintoríne zaniesť babke kvety na hrob a veď cez deň tam nikdy pomaly nie si úplne že sama, boli tam dnes ľudia, poliať kvety 🙂 ).
4. septembra 2012
Pekný článok…cintoríny sú svojím spôsobom fascinujúce, hoci ja mám pred nimi značný rešpekt, totiž bývam vedľa jedného a je to znát 😀 teda nie na mne, zatiaľ ma do blázinca nezavreli,a le na tom prostredí, našom dome a pod. určite :))
Neviem, či by som také mala písať, ale keď som bola malá sme sa s kamarátmi z ulice hrávali na pohreb…nuž decká od cintorína 😀
4. septembra 2012
Na jednej strane by som sa pri návšteve Londýna rada „turisticky“ prešla po Highgate, to ale neznamená, že cintoríny považujem za turistické atrakcie, tiež mám pred nimi istý rešpekt 🙂
Óóó, bývať pri cintoríne! Asi to bude robiť trochu skľučujúcu atmosféru, či? Nad hrou na prohreb som sa pousmiala – vraj deti od cintorína! 😀