Júnová knižná bodka: Město, nedlouho poté

Drobnú modro-bielu knižku, ktorá začína veľmi modrým prológom, som si na odporúčanie milej pani predávajúcej zakúpila na SlavCone 2018. Podľa jej slov malo ísť o výnimočnú knihu – jednu z tých, ktorú, ak sa raz začítate, neviete odložiť. Tak som si knižku, samozrejme, kúpila. A začítala som sa priamo na SlavCone. Mne dočítať knižku trvalo trochu dlhšie ako na jeden nádych, na jedno otvorenie – dočítala som ju až na letnej dovolenke. Ale bolo to milé čítanie s nádychom dystopie…

Danny je typický umelec, akých je San Francisco plné – večný snílek, ktorý si hľadá ďalší projekt, ktorým by mohol zveľadiť vyľudnené mesto. Čo takto namaľovať most Golden Gate na modro? Je to však naozaj veľký projekt, ktorý si bude vyžadovať spoluprácu viacerých umelcov…

Ona vyrastala mimo mesta s milovanou matkou a nemala meno. Bola praktickým dievčaťom, ktoré sa vie postarať o seba i o matku a o San Francisu iba snívala – uvažovala, či v ňom sneží podobne ako v snežítku, ktoré si matka priniesla z rodného mesta. Ona po tragických udalostiach prichádza do mesta, aby jeho obyvateľov varovala pred Brigadírom a jeho vojenským ťažením.

Čitateľ zároveň s Ňou skúma tento nový dystopický svet, jeho zaujímavé zákutia, nové usporiadanie… A je strašne zvedavý, čo sa so svetom stalo, že to takto dopadlo – mňa v čítaní poháňala práve otázka: „Prečo je to teraz takto?“

Tiež sa mi páčila pestrosť postáv – všetci v San Franciscu boli svojskí, veď umelci! Stroj, ktorý si myslel, že je stroj… Slečna Migsdaleová, ktorá aj po apokalypse pravidelne písala a vydávala noviny. Randall, ktorý bol vodca psej svorky. Tiger, ktorý si potetoval každú časť tela – okrem svojej pravej ruky, keďže bol pravákom…

Páčili sa mi aj vzťahy medzi postavami, ako Ona postupne spoznávala obyvateľov mesta, čo posúvalo príbeh dopredu.

Bude to znieť divne, ale páčila sa mi vojna (prečítajte si, pochopíte).

A tak by som zakončila aj celú túto recenziu – knihu Město, nedlouho poté si naozaj prečítajte! Ani tento rok pre mňa nebol bohvieako čitateľský, ale táto knižka bola určite tá najlepšia, akú som počas roka prečítala (zatiaľ). Ak sa Vám páči dystopický žáner a nevadia Vám príbehy, kde dej nie je taký dôležitý ako svet, v ktorom sa príbeh odohráva, ako celková atmosféra príbehu, ako samotné postavy a vzťahy medzi nimi, je to must-read!

Knihu Město, nedlouho poté (v angl. The City, Not Long After) napísala v roku 1989 Pat Murphyová – neverila by som, že kniha má takmer 30 rokov, znie rovnako sviežo, ak nie sviežejšie ako väčšina súčasných dystopií! Knihu do češtiny preložil Jakub Němeček v roku 2018.