Februárová japonská filmová bodka: Podivná slečna

Katsu (Mitsuko Baisho) je svojská starenka s podrezaným jazykom, ktorá sama vychovávala dcéru (Satomi Kobayashi) a tá momentálne sama vychováva syna-pubertiaka (Takumi Kitamura). Katsu sa na jednej strane dcérou chváli, kade chodí – aká je jej dcéra úspešná redaktorka, ako ju vychovávala úplne sama. No na druhej strane dcére takpovediac vyčíta, že sa o ňu musela starať úplne sama a podriadila tomu celý svoj život, zabudla na svoje sny…

Katsu sa jedného večera nechá odfotiť v záhadnom fotografickom štúdiu a… vychádza z neho opäť ako 20-ročná (jej mladšie ja hrá rozkošná Mikako Tabe)! Čo si uvedomí, keď jej ukradnú kabelku a ona sa za zlodejom rozbehne a… aj ho teda dobehne!

pictures from unext.jp & www.kino.ee

Hudobný režisér a mladá Katsu

Mladá Katsu a jej dcéra

Katsu je tak opäť mladá a môže si plniť svoje sny z mladosti – a tak sa zúčastní speváckej súťaže v miestnom kultúrnom dome, kde všetkých oslní, súťaž vyhrá a dokonca zaujme aj fešného (a na Japonca veľmi vysokého – 185 cm!) hudobného producenta (Jun Kaname), ktorý si šiel zabehať do blízkeho parku a je už otrávený tými tínedžerskými speváckymi hviezdičkami, ktoré ešte nič nezažili, preto je aj ich hudba povrchná.

Vo filme sa teda aj spievalo – ale nie tak veľmi, aby Vás to začalo seriózne otravovať. Katsu bola vtipná aj ako večne mladá babička; a aj ako životom skúsená naoko 20-tka bola veľmi svojskou postavičkou (s pozoruhodným retro šatníkom). Jej postava mala naozaj ucelený charakter, mladej Katsu ste dokonale uverili, že má už čo-to odžité, herečka tu odviedla skvelý výkon.

Japonci pri tom zvyknú vo svojej kinematografii preháňať (miestami neskutočne preháňajú!), tento film však vôbec nebol prehnaný, bol tak akurát – aj vtipný, aj sa snažil o nejaké to posolstvo: ako nikdy nie je neskoro ísť si za svojimi snami, ako netreba hľadať výhovorky… Aj hudba bola vďaka tej speváckej tematike fajnová.

Film sa v angličtine volá Sing My Life, doslovný preklad je Suspicious Woman (Ayashii Kanojo, あやしい彼女), je z roku 2016, trvá 125 minút, režíroval ho Nobuo Mizuta a my so slečnami Kvetoslavou a Denisou sme ho videli v rámci Japonského filmového festivalu. Je skvelé odoberať newsletter Japonského veľvyslanectvaodporúčam, rovnako ako pozrieť si film Podivná slečna napríklad s kamoškami!

*

perfekcionista a detailista, typický blíženec, malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, majiteľ malej-veľkej psej slečny, lolita, pseudo-otaku

6 komentárov

  1. lina
    21. marca 2018

    Zrovna o víkendu jsem koukala na MIss Granny 😀 korejský film, který je předlohou tohole a moc jsem se bavila…

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      25. marca 2018

      Keď som gúglila info o tomto filme, vyskočila mi tam aj nejaké Miss Granny! Takže predloha, hm… 😀

  2. Sandy
    24. marca 2018

    Hmm námet je zaujímavý, bolo by fajn skúsiť sa vrátiť do minulosti, len tak zo dňa na deň, sama neviem, čo by som robila 😀 Skúsim si to pozrieť, myslím, že to môže byť celkom vtipné 🙂

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      25. marca 2018

      Potom daj vedieť, či sa páčilo. 😉

  3. Sandy
    29. marca 2018

    Pozreté! 🙂 Síce zo začiatku sa to trošku ťahalo, kým sa to dostalo do deja, až som bola zmätená, či pozerám správny film 😀 , ale inak ma pobavil, fajn na večer 🙂 Povaha babičky bola ale úplne top, obdivujem ľudí, čo majú taký životný elán…a tá podobnosť s “mladou” verziou, super!

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      22. apríla 2018

      Hej, hej, je to nenáročný film, čo pobaví. 🙂 Som rada, že sa celkom páčilo. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie