Na Labuťom jazere v Slovenskom národnom divadle

Po dlhom čase som sa opäť vybrala do divadla – tento raz so slečnami Kvetoslavou a Malvínou, tento raz do novej budovy SND, tento raz opäť na balet. V sobotu 25. októbra sme navštívili divadelné predstavenie Labutie jazero, klasický balet v troch dejstvách a štyroch obrazoch s hudbou majstra Piotra Iľjiča Čajkovského.

foto: Peter Brenkus, SND.sk

Labutie jazero

Príbeh Labutieho jazera

Labutie jazero rozpráva príbeh lásky krásnej Odetty a princa Siegfrieda. Odettu v úvode baletu začaruje zlý čarodejník Rotbart (Andrej Szabo) – spolu s jej priateľkami ich premení na labute, ľudskú podobu majú iba v noci. Princ Siegfried je roztopašný mladík, ktorý miluje predovšetkým poľovačky, no jeho matka, kráľovná (Kvetoslava Salingerová), by bola najradšej, keby si už vybral nevestu. Princ od matky k svojím 21. narodeninám na slávnostnom plese dostáva kušu a následne odchádza na lov k jazeru, kde stretne Odettu a zamiluje sa do nej. Odettino prekliatie môže zlomiť iba verná láska, ktorú jej princ po pretancovanej noci sľúbi.

Zlovoľný Rotbart však princovi pripraví pascu – na ďalší ples príde ako cudzinec spolu so svojou dcérou Odíliou, prezlečenou za Odette. Princ má oči iba pre Odíliu a v domnienke, že ide o jeho Odette, jej opätovne sľúbi večnú lásku. Rotbart mu následne odhalí pravú Odíliinu identitu a vyhlási, že Odette teraz navždy zostane labuťou. Zúfalý princ sa vydá k jazeru napraviť svoju chybu a… Ako to dopadne, to si už zistite sami v divadle! 😛 Prezradím len, že záver príbehu má viacero verzií, šťastných i tragických – veď uvidíte, ktorú uvidíte v Slovenskom národnom divadle, pretože toto predstavenie rozhodne odporúčam! 🙂

foto: Peter Brenkus, SND.sk

Labutie jazero

Labutie jazero v SND

Baletné predstavenie Labutie jazero v SND je postavené na choreografii Leva Ivanova a Mariusa Petipu, nám sa v hlavných úlohách predviedli Tatiana Melnik ako Odetta/Odília a Dmitriy Gudanov ako princ Siegfried. Obaja predviedli očarujúce výkony, aj keď ich trochu zatienil Orazio Di Bella v úlohe dvorného šaša, z ktorého sálala úžasná pozitívna energia, živelnosť, farebnosť – bol jednoducho stelesnená zábava a aj keby som nepovedala, že sa taká odľahčená postava hodí k noblesnému baletu, Di Bella svoju komediálnu úlohu dokázal predviesť so správnou dávkou baletného šarmu, a preto si šašo získal nejedno srdce, vlastne si svojím geniálnym výkonom vyslúžil hádam najhlasnejší potlesk. 😀

Zabudnúť nesmiem ani na brilantnú hudbu – že je hudba k Labutiemu jazeru priam majstrovským dielom všetci dobre vieme, no aj šikovný orchester a pán dirigent Martin Leginus môžu za to, že si slečna Malvína potom celú dobu hmkala tie povestné Čajkovského labutie melódie. (Ja som obdivovala najmä harfistky – pre toto rada sedím na balkóne, človek vidí aj na orchester!)

Milujem kúzlo baletu – jeho ľahkosť, ladnosť, eleganciu, ktorá rozhodne nechýbala ani Labutiemu jazeru, práve naopak! Odetta a jej labutie priateľky na scéne pôsobili ako skutočné hrdé, graciózne labute a predviedli bezchybné výkony obdobne ako zvyšok účinkujúcich.

Páčilo sa mi aj tempo príbehu – striedanie smutného tanca na zamrznutom jazere a veselé, farbisté plesy, pri čom dej krásne gradoval až k záverečnej bodke a tri hodiny, ktoré predstavenie trvá (s dvoma prestávkami), človeku ubehli ako voda, podľa mňa to pokojne mohlo byť aj dlhšie, vôbec by som sa nesťažovala! 😀

A tie kostýmy! Kostýmy (a scénu) mal na starosti Josef Jelínek a patrí mu môj nekonečný obdiv za všetky tie čarokrásne detaily, ktoré sa mu na nich podarilo vytvoriť.

picture by: Peter Brenkus, SND.sk

Labutie jazero

Aktuálne sa po meste síce objavujú billboardy moskovského baletu, ktorý do Bratislavy v decembri príde práve s predstavením Labutie jazero a hoci netvrdím, aby ste pravý ruský balet oželeli, podotýkam len, že aj balet v Slovenskom národnom divadle má rozhodne čo ponúknuť! 😉

Labutie jazero malo v Slovenskom národnom divadle premiéru 6. novembra 1991, obnovená premiéra v novej budove SND sa konala v máji 2007. Najbližšie predstavenie bude v utorok, 18. novembra 2014 o 19:00, no hrá sa až do leta 2015. Lístok stojí od 10 do 20 €.

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

12 komentárov

  1. Sandy
    4. novembra 2014

    A ktorú verziu ukončenia si mala možnosť vidieť ty? 😛

    Odpovedať
  2. BB
    5. novembra 2014

    Presne na !toto! som mala v pláne ísť. Ani neviem prečo to nakoniec nevyšlo.=/ No teší ma fakt, že ešte mám príležitosť ísť sa pozrieť… nie ako s Janou Eyrovou, na ktorú nie a nie získať lístky.=(

    Odpovedať
    1. Lusu
      5. novembra 2014

      ja som pred dvoma týždňami kúpila kúpila, nie je to beznádejné 😛 a bolo dosť voľných na predstavenia v decembri

  3. Polly
    5. novembra 2014

    boze, uz tolkokrat som mala moznost uz uz ist….. ale vzdy nieco! predovsetkym nikto nechce ist (teda..NIEKTO s kym zijem xD)

    Odpovedať
  4. Dada Baroková
    9. novembra 2014

    Sandy:
    Veď práveže neprezradím, nech sa ľudia idú pozrieť do divadla sami! 😛

    BB:
    Predstavení bude ešte dosť do leta, isto to vyjde! 🙂 A aj s Janou, veď viď komentár od Lusu, rýchlo choď kúpiť lístky! 😀

    Polly:
    Možno na to bude treba nejaká tá babská jazda. 😀 Aj keď, veru, som tam videla kopu mladých párikov a tak dobre to vyzeralo – jedna holka (s úžasným účesom!) tam mala svojho garcona ešte aj pekne nahodeného s motýlikom, no závidela som! 😆

    Odpovedať
  5. lina
    9. novembra 2014

    Já byla ve čtvrtek na Zkrocené zlé ženy a výborně jsem se bavila…kino je fajn…ale divadlo 😀

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      9. novembra 2014

      Ja práveže do kina až tak často nechodím, tuším si omnoho radšej pozriem film doma, z pohodlia vlastne postele s nutellou a tak. 😀

  6. BB
    9. novembra 2014

    Tak napokon na Labutie jazero sú už lístky kúpené.=) Moja polovička sa obetovala (ale aj to až potom, keď som o tom básnila pol roka a nakoniec – dala mu prečítať tvoj článok!!!=D) a bude mi robiť garde (aj to asi len preto lebo chce aby som prevetrala jedny šaty čo mi kúpil … a teda tie zrovna nie sú na bežné nosenie =D)…. a tú Janu ešte skúsim. Viem, že pár voľných miest tam vždy ostalo, lenže to boli vždy jednotlivé sedenia, nikdy nie dve voľné miesta vedla seba…. a proste …. musím to pozrieť. Pri najhoršom pôjdem sama alebo nebudeme sedieť vedľa seba. Idem predsa na predstavenie, nie do debatného krúžku.=D

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      9. novembra 2014

      Aj ja som sa bála, že nebudú miesta pri sebe – lebo veď hej, človek síce nejde do debatného krúžku, ale sedieť vedľa seba je zasa fajn. 😀 Snáď niečo nájdete! 😉

      A potom kľudne poreferuj, či sa aj Vám Labutie jazero páčilo alebo nie. 🙂

  7. BB
    19. novembra 2014

    Bolo to úúúžasné. Presne ako píšeš – hudba, kostýmy!!!! Mala som so sebou aj divadelný ďalekohlad, tak som mohla tance detailne obdivovať – už nikdy viacej bez neho!!! =D
    A také dva vtipné zážitky – za nami sedel pár, ktorý v prvom dejstve meškal, druhé celé prekecali a v treťom ujo tak tuho zaspal, že svojím chrápaním prehlučil aj orchester!!!! Teda ani to nebolo tak vtipné ako otravné. Vtipnejší bol chalanisko pred nami – došiel v kapsáčoch, teniskách a mikine, na hlave číro!!!! Tak snobsky podotkneme, že asi sem zablúdil…… ale ten si to tak užíval – poťukával prstami do taktu, hlavou si pokyvoval, po prestávke prvý sedel na svojom mieste a na konci si išiel ruky vytlieskať a kričal Bravoooo! Táto návšteva divadla bola skutočne nezabudnuteľná po všetkých stránkach.=D

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      20. novembra 2014

      Haha, tak to znie celkom pestro… 😀 U nás bolo zasa veľa zahraničných divákov – keď som čakala na toaletách, predo mnou sa nad predstavením rozplývali nejaké Češky a viem, že za nami zasa sedeli Japonci. 😀

      A dosť detí tam bolo a ku podivu sme o nich ani nevedeli (jedna malá dievčinka cez prestávku akurát tak behala po chodbe mávajúc rukami ako labuť 😀 ), že by mrnčali, kričali, etc., takže hanba spomínanému páru, veru, hanba!

      Plus lajdácky oblečený chlapec (ešteže bol taký náruživý divák, to mu je aj trochu odpustené! 😀 ) – po pravde som už z divadla zvyknutá na všetko, že niekto príde v rifliach a niekto vo fraku (a to nepreháňam, to som v divadle reálne zažila! 😆 ). Neviem, podľa mňa by sa tí ľudia mohli trošku nahodiť – keby si k tým rifliam aspoň košeľu dali, keď nič iné! A ja sa vždy tak teším, že idem do divadla a môžem sa trošku vyfešákovať! 😀

  8. BB
    20. novembra 2014

    PRESNE! Divadlo je tak úžasná príležitosť nahodiť sa do krásnych šiat a nepripadať si pritom obzvlášť divne! =D Nechápem prečo to ľudia nevedia využiť.=D Ale čo už no… každý ako uzná za vhodné.=) V každom prípade radšej prísť prehnane gala alias vo fraku (ten som inak ešte na živo nikdy nemala príležitosť vidieť =( )ako prehnane lajdácky…. =D

    Tiež si teraz spomínam, že tam boli aj deti a dokázali celé tie hodiny pekne obsedieť. Druhá vec, že to boli všetko „malé slečny“, tak asi je to celkom pochopitelné.=D Tiež vo mne pišťala „malá princeznička“, keď som videla tie krásne tutu sukničky.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie