Februárová knižná bodka: Dom nenaplnených lások

[K]lára Lagúnová sa bláznivo zaľúbi do andalúzskeho statkára, ktorý do jej dediny prichádza na poľovačku. Statkár sa ku Kláre vráti aj o rok, no tento raz naposledy – Klára zostáva sama, zatrpknutá a tehotná. Narodí sa jej dievčatko Manuela – v rodine Lagúnových sa celé generácie rodia iba dievčatá a všetky sú prekliate…

Krásna Klára si vo svojej zatrpknutosti v starom sídle za dedinou otvorí nevestinec, ktorý vďaka svojej výstrednej fasáde i tomu, čo sa v ňom reálne ukrýva, získa príhodné pomenovanie Červený dom. Červený dom a jeho okolie ponúka kopu čarovných zákutí – chodník margarétok, zeleninovú záhradku, ktorá neprestajne rodí, divé ruže, labyrint…

Na Dom nenaplnených lások som sa namotala na Noci literatúry 2017. Úryvok z tejto knižky nám čítala Zuzana Fialová, ktorá v pauzách medzi čítaniami o príbehu rozprávala tak zanietene, až som z Noci literatúry odchádzala s touto knihou pod pazuchou.

Knižka bola presne taká, ako som očakávala – magický realizmus, ale nie rozprávkovo magicky, magický realizmus temný, s kopou hrozivých tajomstiev a scén, ktoré až vyvolávajú zimomriavky.

Páčilo sa mi, že kniha svižne mapuje niekoľko generácií, príbeh každej Lagúnovej je dostatočne rozvitý, pri čom kniha rozhodne nie je krátka, no nejde ani o šialene hrubú bichľu. Na druhej strane mi ani jedna z hrdiniek nebola sympatická, každá má niečím iritovala – svojou krutosťou, bezmocnosťou, šialenosťou… Myslím, že najviac ma rozčuľovala Margarétka (to bude asi tou prirodzenou ženskou žiarlivosťou…). Páčilo sa mi more, páčil sa mi Paríž, no rada som sa vracala aj do Červeného domu.

Autorka má pomerne čítavý štýl písania, príbeh plynie hladko, ale ja osobne som si od neho z času na čas musela dať skôr pauzu, než že by som knihu nevedela odložiť. Príbeh sa totižto miestami veľmi znepokojivo vyhrocoval…

Na knihe ma ja tak najviac fascinovalo, ako pomedzi bežné plynutie deja autorka zrazu dvoma vetami spomenie nejakú vraždu a práve vďaka tejto strohosti získa ďalšia mŕtvola v záhrade na hrozivosti, hoci žiadna z vrážd nebola popísaná podrobne, práve naopak. Prílišná podrobnosť mi na druhej strane práveže už prekážala, čo sa týkalo scén so sexuálnym podtónom až tónom…

A celý príbeh (ne)príjemne graduje až k hrozivému záveru… Či?

Dom nenaplnených lások je zvláštna kniha, svojská, rozporuplná. Určite sa tak skoro (ak vôbec) nechystám na re-reading… Prečítanie však rozhodne neľutujem a ak Vám nevadí naozaj temný magický realizmus – práve naopak – knihu vrelo aj odporúčam.

*
*

Kniha Dom nenaplnených lások vyšla prvý raz v španielčine v roku 2010 ako La casa de los amores imposibles. Knihu si v slovenčine môžete zakúpiť napr. v Martinuse, pre španielčinárov prikladám link aj na španielske vydanie.