Prechádzky po Azúrovom pobreží

Pozor, pozor! Článok je viacstránkový,
stránkami sa prekliknete dole!

*

Aloha, milí čitateľ! Dlho sme sa nečítali – v poslednej dobe som obzvlášť neporiadny bloger a stihla som byť aj odcestovaná – na 6-dňovom poznávacom zájazde vo francúzskom Provensálsku, na ktorom mi milú spoločnosť robila slečna Kvetoslava. A o ňom dnes aj bude reč, či skôr kopa farbistých fotiek. 🙂

Deň prvý: krásne Monaco plné zelene a jácht

Z Bratislavy sme odchádzali po tretej, do Monaka sme dorazili na druhý deň okolo siedmej ráno a… Vtedy všetci Monačania sladko spia, ešte aj všetky pamiatky sa otvárali od desiatej. 😀 Aspoň sme sa nerušene poprechádzali parkom pri Oceánografickom múzeu – Monako je plné zelene!

Zastavili sme sa aj v krásne bielej už otvorenej Monackej katedrále s hrobkami vládnuceho rodu Grimaldiovcov a prešli sme sa úzkymi uličkami medzi ňou a Kniežacím palácom. Na prehliadku paláca sme museli chvíľu čakať a nemohlo sa v ňom fotiť, videli sme niekoľko miestností s krásnymi maľbami a nábytkom – k dispozícii boli aj slúchadlá s audiokomentárom v angličtine. Ďalej sme sa turistickým vláčikom previezli okolo monackého prístavu plného luxusných jácht, bájne kasíno v Monte Carle som si ani veľmi nevšimla… 😀

Nasledovala prehliadka Oceánografického múzea, ktoré v roku 1910 založil princ Albert I., tak veľmi ho život v oceáne fascinoval. My s Kvetoslavou sme jeho návštevu oželeli, radšej sme sa vybrali na dlhú cestu na pláž Larvotto – a teraz môžem povedať, že som sa kúpala na pláži v Monaku, no neznie to báječne? 😛 Bolo mi úplne báječne! 🙂 Cestou z pláže sme sa ešte zastavili na skvelej zmrzline a v japonskej záhrade.

Monako je prosto krásne – maličké a jachtárske. Je to štát s najvyššou hustotou obyvateľov na svete a nájdete v ňom kopu mrakodrapov – miesta majú málo, aktuálne stavajú do výšky. 🙂