Bibliografia
Názov: Kniha ztracených věcí
Autor: John Connolly
Vydavateľ: BB/art, 2008
Počet strán: 304
Žáner: fantasy, rozprávka
Z anglického originálu The Book of Lost Things (2006) do češtiny preložila Jaroslava Kočová.
O autorovi
Myslím, že pre potreby týchto stručných čitateľsko-denníkových výpiskov bude stačiť informácia o autorovi z prebalu knihy. V tejto sa píše, že pán Connolly je Ír, autor kníh predovšetkým pre dospelých, ktorý je známy najmä sériou o detektívovi Charliem Parkerovi.
Pán Connolly si zaslúžil aj niekoľko ocenení: Bram Stoker Award for Best First Novel za jeho prvotinu Every Dead Thing a Shamus Award for Best First Private Eye Novel z roku 2009, pri čom bol prvým ne-Američan, ktorý túto cenu získal.
(Minimálne) jedna z jeho kníh bola dokonca sfilmovaná a zahral si v nej samotný Kevin Costner, čo je pomerne zvučné meno, nie (film sa volá rovnako ako kniha – The New Daughter)?
Jednou vetou o príbehu
David, nešťastný zo straty svojej maminky, odchádza za jej hlasom do iného sveta, do sveta zvrátených, creeepy rozprávok.
Ešte stručne k obsahu
Hlavnou postavou príbehu je dvanásťročný David, kniha je vlastne zachytením konca jeho detstva a začiatku dospelosti, ba dokonca takmer celého jeho života, aj keď sa upriamuje práve na to obdobie, kedy deti prestávajú byť deťmi a dospievajú.
Na začiatku príbehu David prichádza o maminku a začína trpieť obsedantno-kompulzívnou poruchou (ktorá síce nebola exaktne pomenovaná – asi som lepší psychiater ako pán Moberley). Takže človek tuší, že na tom nie je psychicky práve najlepšie a vôbec sa mu nečuduje – prišiel o maminku, Druhá svetová vojna je v plnom prúde, otec si našiel novú priateľku, ktorá sa Davidovi vôbec nepáči, pretože sa mu zdá, že kvôli nej otec na maminku zabúda. Davidov psychický stav sa vlastne zhoršuje, až zrazu počuje šepot kníh a sem-tam sa mu zdá o zvláštnej, pochmúrnej krajine. Až sa sny a realita začnú akosi prelínať a on sa zrazu ocitá priamo v nej…
V krajine, kde vládne starý Kráľ, ukrývajúci svoje tajomstvá v Knihe stratených vecí; pre jeho starobu mu už uniká moc, preto sa jeho kráľovstvom šíri zlo – v lesoch sa objavili „Vlkouni“, ľudsko-vlčí mutanti, ktorých ambíciou je prevziať trón. A sú tu aj ďalšie nebezpečné tvory, ktorým sa David pri svojej ceste do Kráľovho hradu musí postaviť – v Knihe stratených vecí by totiž mohol nájsť odpoveď na otázku, ako sa z tohto sveta dostane späť domov.
Trio najsilnejších postáv
Davida som vlastne stručne popísala v obsahu príbehu – David sa mi páčil, už keď bol malým, nešťastným, zmäteným dieťaťom milujúcim staré rozprávky a legendy a páčilo sa mi aj to, kam sa jeho charakter na konci príbehu posunul.
Druhou výraznou postavou v príbehu bol rytier Roland – bol správne rytiersky vznešený a mal akúsi pozoruhodnú slabosť pre svojho rytierskeho kamaráta Rafaela. Čo bolo v príbehu len letmo načrtnuté, nepotvrdené, ale ja dobre tuším, ako to s nimi vlastne bolo…
A do tretice spomeniem Leroia, vodcu vlčích mutantov – jeho chtíč byť človekom bol dojímavý. Vlkouni boli zaujímaví – ako sa v nich bil človek so zvieraťom, ako túžili vyzerať ako ľudia, byť ľuďmi, aj keď by vlka v sebe nikdy nedokázali potlačiť. Fascinujúce!
picture from Flickr
Obľúbené citáty
Příběhy byly jiné: ožívaly, když je někdo vyprávěl. Bez lidského hlasu, který by je předčítal, bez doširoka otevřených očí, které by je hltaly ve světle baterky pod peřinou, neměly ve skutečném světě jak existovat. Alebo ako zvykla hovorievať Davidova maminka: príbehy chcú byť čítané.
*
Tak takové tedy bylo umřít: člověk skončil uvězněný v malém prostoru a shora na něj až do skonání světa doléhala nesmírná tíha. Alebo miestami to bolo skutočne… morbídne.
*
„… Prostě kde se vzal, tu se vzal, přicválal na zářivě bílým koňovi. Než jsme se vzpamatovali, sesed z toho koně a vrhl se na Sněhurku jak slepice po flusu. Nevím, co si myslel, že dělá, takhle si přijet a líbat se s úplně cizí ženskou, která notabene spala.“
„Úchyl,“ poznamenal Bratr číslo Tři. „Zavřít by ho měli.“
Alebo nechýbal ani dáky ten vtip, hoci toto bol hádam najhumornejší okamih celého príbehu.
*
„A čemu věříte vy?“ zeptal se David.
„Věřím lidem, ke kterým pociťuju lásku a který mě nikdy nezklamali. Všechno ostatní je zbytečnost. Bůh je stejně prázdný jako jeho kostely. Věřící mu připisují všechno dobro, co je kdy potkalo, a když náhodou jejich prosby nevyslyší a nechá je trpět, jenom řeknou, že jeho cesty jsou nevyzpytatelné, a tím to hasne. Co je tohle za boha?“
Alebo sa sem-tam i zaujímavo filozofovalo.
Dojem
Za neuveriteľnú atmosféru, úžasne tajomnú, ponurú, creepy až skutočne strašidelnú jeden bod navyše; za prerozprávanie tradičných rozprávok riadne netradičným spôsobom ďalší bod navyše a za ten koniec ešte jeden. Takže dohromady to bude deväť bodov, plus sa knižka dostala do mojej favourite shelf na goodreads!
9/10
Viac informácií o knihe nájdete na goodreads.com
alebo oficiálnej stránke autora www.johnconnollybooks.com.
V roku 2020 sme sa konečne dočkali dotlače v češtine! Kúpite napr. na Martinuse:
*
30. marca 2012
Tu knížku zbožňuju…má úžasnou atmosféru a je skvěle napsaná 🙂 Kdykoliv ji čtu mám sice depku ještě týden, ale stojí to za to!
30. marca 2012
Áno, je síce taká… depresívnejšia a potemnejšia, čo sa atmosféry týka, ale patrí medzi moje obľúbené 🙂
1. júna 2012
Chci! 🙂
1. júna 2012
Samozrejme, že chceš! 🙂
3. augusta 2014
Neviete kde by som to mohla nájsť preložené v češtine alebo slovenčine?
3. augusta 2014
Gorila.sk hlása, že je čeština aktuálne vypredaná, ale chystá sa dotlač. 🙂 Martinus.sk žiadnu dotlač neeviduje. A ani na stránke samotného vydavateľstva som ju v dotlačiach nenašla… Tak kto vie… Ale tiež by som si ju rada kúpila, mala som ju požičanú iba od kamarátky.