Jarná únava a jarná lolita

Keďže som vypísala svoj posledný denník a v mojom milovanom rodnom meste nám zrušili papiernictvo (takže vždy, keď som v Bratislave, chcem skočiť aj do ševtu, aby som si kúpila nový denník, no príkladne na to zabúdam), idem si písať denník blogový.

V poslednej dobe toho mám akosi veľa – rôzne prezentácie v škole, písanie bakalárky, chodenie do práce… Keď som konečne doma, vždy mám čo robiť (mohla by som napr. písať spomínanú bakalárku alebo semestrálnu prácu z controllingu), lenže ma dokonale zmáha jarná únava a nič sa mi nechce, len vyhrievať sa na slnku ako mača a rozjímať o tom, ako ma tlačí čas a ja nič nerobím. A v rámci tých „akčnejších“ činností viem iba čítať alebo spať…

V utorok som z práce odchádzala v koženej bundičke a s čiernou motorkárskou helmou (s motívom ohnivej gitary) v ruke. V stredu som mala v škole prezentáciu z Medzinárodných ekonomických vzťahov na tému spoločensky zodpovednostného podnikania, takže som do práce prichádzala v červenom kabátiku, blúzke a svetríku, decentnej čiernej sukni a v lodičkách na vysokých podpätkoch. A keby ma pracovníci banky, v ktorej pracujem, videli včera, bola by som classic lolita so širokou kvietkovanou sukňou a dokonalými lokničkami… Môžem byť lolita – budúca manažérka, ktorá miluje rýchlu jazdu na motorke? 😛

picture from Flickr

Spring Trees, Clare College

Čo sa týka včerajšieho lolitčeniaBaška sa účastnila krajského kola Stredoškolskej odbornej činnosti a v rámci praktickej časti svojej SOČ-ky o lolite sme jej so Sysou a ešte jednou Baškinou spolužiačkou robili loli modelky. Atmosféra v našom „kultúrnom“ odbore bola veľmi príjemná, mali sme milú komisiu (v podaktorých odboroch vraj boli súťažiaci kritizovaní aj za chýbajúce čiarky v práci) a priateľských súperov. Zarazila ma len otázka, ktorú Baške položila jedna slečna-súperka v rámci diskusie. Nepamätám si na jej presnú formuláciu, ale bola to otázka na štýl: „Prečo sa, preboha, takto obliekaš, keď vieš, že sa za tebou budú na ulici ľudia pozerať; čo ťa k tomu vôbec vedie?! Pripadá mi, akoby si len chcela pútať pozornosť,“ prednesená ešte takým tým odsudzujúcim tónom.

Prečo nikoho nenapadne, že sa lolitám lolita prosto len… páči? Samozrejme, niektoré lolitky vyznávajú lolitu aj ako životný štýl, ale pre mňa je lolita predovšetkým móda. A verte mi, že by som bola oveľa radšej, keby si ma ako lolitu na ulici nikto nevšímal! Resp. aj ja, keď vidím dákeho netradične nahodeného človiečika, možno sa na neho zvedavo zadívam. A ak sa mi jeho netradičný outfit bude páčiť, možno sa na neho usmejem alebo ho rovno pochválim. Ale nebudem na neho čumieť a zízať a už vôbec na neho nebudem s hurónskym smiechom hulákať, že: „Čo si ty za ufóna – z Jupitera či z Pluta?“ (Niečo také sa ma spýtala jedna teta v Lidli, a aj keď sa mi zdá, že to nemyslela až tak zle, nevyznelo to vlastne ani bohvieako pozitívne.)

Keď si idete kúpiť tričko do obchodu, nekupujete si ho preto, že nim chcete pútať pozornosť. To tričko si kúpite preto, lebo sa vám prosto páči. (Aspoň zväčša to tak je.) Prečo je také ťažké pochopiť, že človek si aj to trošku netradičnejšie oblečenie oblečie prosto preto, lebo sa mu páči? Možno to riešim stále dokola, ale len preto, že ma k tomu vždy niekto prinúti svojim postojom…

Aj keď včera sme stretali skôr samých milých ľudí – ešte pri škole, na ktorej sa konala spomínaná súťaž v SOČ-ke, som začula: „Aha, tie Japonsky sú aké dobré!“ Na obede sme boli v IKEA, ochutnať mäsové guličky a princezky a niekto nás označil za „primabaleríny“ – aj keď neviem, či to bolo myslené práve v dobrom, slovko „primabalerína“ má podľa mňa trochu namyslený podtón, takže to mohlo byť myslené i tak, že sme sa vyfintili, aby sme pútali pozornosť. Jedna slečna vyhlásila: „Aké krásne! Ako víly… Elfice!“ Jednej staršej dáme sme prišli zasa ako bábiky. Najmilšia však bola slečna, ktorá bola fanynkou lolity – vedela, čo je lolita, sama doma má zopár loli kúskov –, preto nás prišla pochváliť.

Po Baškinej prezentácii o lolite a prednáške o lolite, ktorú som absolvovala na Anime SHOW 2012 mám aj ja chuť odprezentovať lolitu mojim pohľadom – a keďže som bloger, raz (čoskoro!) napíšem obsažný článok! A keď sme už pri tom, čo všetko raz na blog napíšem, idem pokračovať v písaní rozpísaného reportu z Anime SHOW…

*

PS: Baška vyhrala so svojou SOČ-kou o lolite druhé miesto! Koncom apríla ideme na celoslovenské kolo do Piešťan!

*

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

16 komentárov

  1. Miyu
    30. marca 2012

    Ja to tiez nosim pretoze sa mi to paci :(. Je to zle?

    (Preco to po mne vyzaduje mail a blog, aby som mohla komentovat?)

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      30. marca 2012

      Samozrejme, že to nie je zlé, ide skôr o to, že ti nikto (alebo aspoň väčšina ľudí) prosto neuverí, že je v tom len to, že sa ti to páči, každý (väčšina) si bude myslieť, že tak chceš len silou mocou pútať pozornosť alebo čo… 🙁

      A blog to tuším doslovne nevyžaduje (ak ho nevyplníš, nič sa nestane), len mail a to tiež nvm na čo, keď ho to nezobrazuje, ja ho len vidím v administrácii (a prisahám, že ich nijako nezneužívam 😀 ) – asi to bude dáky šialený bezpečnostný prvok… Komentáre sú originál od wordpressu…

    2. Miyu
      30. marca 2012

      Keby som chcela pútať pozornosť, tak neopustím kvôli lolite cosplay :). ale chápem, že to takto ľudia berú, hoci v porovnaní s módou dnešnej mládeže je lolita veľmi nenápadná a decentná.

    3. Miyu
      30. marca 2012

      Hmm, predtym som nenapisala ani blog ani mail a odmietlo to postnut, teraz som to skusila vymazat a nejak si to stale pamäta 🙁

    4. Kirari
      31. marca 2012

      To si vystihla dokonale!

    5. Miyu
      31. marca 2012

      No zial je to smutna pravda :(. Na lolitky sa pozeraju poza prsty apritom dnesne 13tky a 14tky nosia namiesto sukien opasky.

  2. Kirari
    31. marca 2012

    Na ten obsažný článok sa teším. A v tom celoslovenskom kole asi stretne(te) jedného môjho spolužiaka(zo seminárov). Tiež v krajskom kole vyhral druhé miesto so SOČkou s tématikou o tvrdosti vody…

    Odpovedať
  3. Myzarey
    31. marca 2012

    Ja tiež veru vôbec nechápem, prečo tá lolita tak púta pozornosť – keby si bola nejaká deco lolita, alebo nedajbože guro lolita (pod čím nemyslím, že je to zlé, mne sa guro lolita páči, len keby som ja videla na ulici dakoho v bielom a pofrkaného falošnou krvou, a nevedieť, že je to skrátka nejaký štýl, tak zazerám minimálne trochu :D), tak to ešte pochopím, ale to, čo nosíš na sebe ty, napríklad, nie je až také, ja neviem, „prapodivné.“ Keď vidím čo daktorí ľudia majú na sebe keď idú po ulici a nikto na nich nevrhne žiaden divný pohľad, tak je to dosť nefér. Ľudia sú divní :p

    A to bolo teraz na animeshow, to s tou tetou pri lídli, nie? Keď som bola s tebou. Podľa mňa bola vyslovene otravná :-/

    Odpovedať
  4. Dada Baroková
    31. marca 2012

    Myzarey:
    Áno, to bolo na AS-ku teraz, tá teta s ufónmi v Lidli. Možno to nemyslela až tak negativisticky, len sa prosto zaujímala, ale fakt to vyznelo dosť zle…
    A ja chápem, prečo lolita trochu púta pozornosť, je to predsa len na pomery Slovenska netradičnejšia móda. Ale nie až taká bohvieako prapodivná – presne, niektoré dievčatá na seba natiahnu mini-mini sukničky a topíky s výstrihmi až neviem kam, a ony tak fakt chcú pútať pozornosť mužov. V lolite ide práve o to byť krásna bez toho, aby si musela byť… (polo)nahá. Tak fakt neviem, prečo sme my tie divné a tie nahotiny, kde neraz uvažuješ, či to dievča má vôbec dáku sebaúctu, sú v pohode…

    Kirari:
    Kto vie, či sú v tom celoslovenskom kole SOČ-ky stále podelené na také tie odbory… Každopádne ak sa niekde spomenie tvrdosť vody, budem vedieť, o kom je reč 🙂

    Miyu:
    Ono je to akési až príliš inteligentné, pamätá si… Mail musíš vyplniť, blog nemusíš a v posledných komentoch si to už tvoj blog nepamätá 🙂
    A ako som už písala v odkomente slečne Myzarey, lolita je práveže tá decentná! Predsedkyňa poroty v našom odbore SOČ-ky vyzdvihla práve toto: že sa jej na lolite páči, že ide opačným smerom ako dnešné tendencie čo najviac sa odhalovať. Ale väčšinu ľudí toto nenapadne, vidia v tom len niečo, čo je iné, divné, čo vytŕča z davu…

    Odpovedať
  5. Polly
    31. marca 2012

    Aya..to je proste male zaostale Slovensko, co si povieme…:) je jedno, ze si oblecena slusne, ked is proste INA, deje sa nieco zle ….:D ale to mozes hodit za hlavu…… a mozes byt aj manazerka….. mna osobne napriklad neskutocne fascinuje forma dvojiteho zivota…… XD fakt…ze cez den si nenapadna slecna a ked pride tvoj cas si zrazu LOLITA…. pretoze toto mam na ludoch rada…to ze nemusia byt tym, cim sa na prvy pohlad zdaju a skryvaju v sebe fascinujúce veci 😀

    Odpovedať
  6. StandyB
    31. marca 2012

    Báške gratulujem!!!

    Ja to neriešim 🙂 tiež nosím občas netradičné veci, ktoré v mojom veku su az priam detské, ale mna to absolutne nezaujíma …ked sa v tom citim dobre tak preco nie? Navleciem si na seba co len chcem a nie preto aby som putala pozornost ale prave preto lebo sa mi to paci a citim sa v tom dobre …..vobec si ich reci neber k srdcu aj ked viem, ze clovek si potrebje povedat svoje….aj niekoľkokrát 😉

    Odpovedať
  7. Dada Baroková
    31. marca 2012

    Hah, Polly, vraj dvojitý život 😀 Ale aj mne sa tá idea páči 😛

    A veď ani ja to zasa až tak veľmi neriešim, Standy, aj keď sa to na základe článku môže zdať – ale na tomto blogu som o diskriminácii lolitiek náhodou ešte nepísala! 😀 Len napr. to dievča, čo nás stretlo v IKEA a poznalo lolitu – ona vraj sama lolitu skúšala, raz vyšla von ako lolita a keďže sa stretla len so samým negativizmom okolia, bolo to prvý i posledný raz, čo mala lolitu, prosto ju to hneď odradilo. A to je smutné… 🙁

    Odpovedať
  8. Crazy
    1. apríla 2012

    Pretože ľudia (a najmä ľudia tu na Slovensku) odmietajú všetko, čo je „iné“. Je to smutné, že sú niektorí takí obmedzení a konzervatívni… 🙁 Hoci, videla som raz dievča, veľká mašľa na hlave (skôr obrovská), sukňa po kolená a pančuchy na každej nohe inej farby… Vtedy som sa veru aj ja trochu dlhšie zahľadela na ňu. Netuším, či to mala byť nejaká móda alebo čo, ale mne to prišlo ako vrchol nevkusu. Zato to, čo som videla na tebe sa mi fakt páčilo (jedny šaty sa mi páčia natoľko, že ich trochu závidím 😉 ), lenže ja by som nikdy nemala odvahu v tom vyjsť von 😀 Už teraz vidím tie nechápavé výrazy príp. záchvaty smiechu 😀

    Mimochodom, máš to tu fakt pekné 🙂

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      1. apríla 2012

      Ďakujem za pochvalu nového blogu, som rada, že môže byť 🙂

      Tvoj popis nevkusnej slečny má dáke tie prvky lolity – sukňa po kolená a mašla vo vlasoch. Ale je zasa pravda, že si človek môže aj lolitu obliecť tak, že to celé vyznie riadne nevkusne – hocaké oblečenie si môžeš tak dopackať, až bude konečný výsledok vyslovene otrasný.

      Čo sa týka odvahy – ja som žiadnu ani nehľadala, raz mi prosto „šiblo“ 😛 a odvtedy sa to so mnou ťahá 🙂 Vlastne mám pocit, akoby som až práve vďaka lolite bola odvážnejšia, nie akoby som na lolitu potrebovala odvahu 😉

  9. Sandy
    1. apríla 2012

    „…zmáha ma jarná únava a nič sa mi nechce, len vyhrievať sa na slnku ako mača a rozjímať o tom, ako ma tlačí čas a ja nič nerobím..“ tak táto veta presne vystihuje aj mňa 😀 tiež mám toho teraz povyše hlavy, ale ja namiesto toho, aby som si k tomu sadla, tak sa buď idem vyhrievať na slniečko, čítať knihu, alebo sa učím hrať na gitare (najnovšia zábavka 😛 ) a potom len rozmýšľam, koľko som mala času, ktorý som prakticky len tak premárnila a potom robím všetko na poslednú chvíľu.
    A čo sa týka toho obliekania, tak myslím, že ľudia sú proste zvyknutí na jeden a ten istý stereotyp a buď im to tak vyhovuje, alebo sa skrátka boja byť odlišní. Každý rozmýšla len nad tým, čo si o nich pomyslí ten druhý, ak spraví niečo neobvyklé, a tak sa znova len zakuklí do toho istého šedého sveta, v ktorom stráca svoju vlastnú osobnosť. Ja ale naopak vravím: do toho! 🙂 Páči sa mi neobvyklosť (ak ale samozrejme nie je veľmi prehnaná, vtedy si aj ja pomyslím svoje 😛 ) a obdivujem ľudí, čo si idú za svojim napriek názorom iných. Ja mám zase rada košele a klobúky a keď tak poobliekam, tiež sa mi niektoré pohľady ľudí nepáčia, ale tak čo už. Prosto sa mi to páči a nebudem sa kvôli nim meniť! 🙂
    Inak chválim nový blog 🙂 Ja by som na niečo takéto asi nemala odvahu (zaprvé neviem programovať a za druhé, aj keby som vedela, asi by sa mi s tým nechcelo hrať 😀 -áno, tá moja lenovosť)

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      1. apríla 2012

      To je tá jarná úvana, Sandy! Najprv nás to slniečko trošku učičíka, kým nám začne dodávať energiu 😀

      Presne, keď sa nám to páči, tak sa nám to prosto páči a práve preto sa tak obliekame a obliekať budeme! 🙂

      Za pochvalu blogu ďakujem, ono to práveže nie je až také ťažké, najťahšie bolo rozchodiť wordpress, ale inak je správa wordpressového blogu jednoduchá – fakt podobne ako napr. na našom starom známom blogu.cz 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie