Decembrová japonská bodka: výstava nielen o japonských rozprávkach

Výstavy v Bibiane mám fakt rada – aj keď nás so slečnou Denisou z Abdonu pri kupovaní lístkov pani taktne upozornila: „Ale viete, že je to pre deti?“ Áno, viem(e), že výstavy v Bibiane sú pre deti, ale sem-tam na ne zavítam jednoducho aj ja a vždy sa plná dobrých dojmov dušujem, ako tam raz budem chodiť so svojimi deťmi!

V decembri ma slečna Denisa nahovorila na výstavu japonských rozprávok. Rozprávky predsa nemusia byť vždy iba pre deti plus sme japonskí nadšenci! Japonským rozprávkam bolo venované jedno poschodie, prízemie tvorila animovaná tvorba – ako sa animujú rozprávky. Takže sme si zbežne prešli aj prízemie a japonské poschodie sme si potom už vychutnali.

Výstava nebola veľmi dlhá, tvorilo ju pár miestností, každá zameraná na istú japonskú tradičnú rozprávku, respektíve skupinu rozprávok. Vraj mali miestnosti aj svoje témy, ale to som si uvedomila až teraz – šlo o nadprirodzených hrdinov, rozprávkové miesta, dobré a zlé (ľudské) vlastnosti, zvieratá v rozprávkach a na konci bola ešte bonusová miestnosť venovaná všeobecne japonskej kultúre, písmu a jazyku.

Začínali sme v miestnosti venovanej mrazivej rozprávke o Snežnej žene, ktorá sa premietala aj na malej obrazovke. Ak ste chceli aj zvuk, boli tam slúchadlá. Rozprávka sa však vždy v istom bode zasekla – čo bola veľká škoda… 😒 Na veľkej tabuli bola rozprávka popísaná, vysvetlená (vrátane toho konca, ktorý sa zasekol – alebo sa zasekával práveže začiatok? 🤔), na policiach ležali nejaké knižky, kde sme si tiež mohli rozprávku pozrieť – šlo o rôzne spracovania tejto rozprávky, knižky boli slovenské (v slovenskom preklade).

Obdobné sa opakovalo v ostatných miestnostiach – tam premietali jednotlivé diely večerníčka na tému japonských rozprávok. Vedeli ste, že taký existuje?! 🤪 Normálny večerníček z produkcie Slovenskej televízie, no na japonskú nôtu?

Bola tam rozprávka o Broskyňovom chlapcovi, starčekovi, čo nechával rozkvitnúť stromy, o japonskej pyšnej princeznej… Všetky ste si mohli pozrieť vo večerníčkovej podobe, neboli dlhé, každá trvala pár minút…

V jednej miestnosti sme si mohli poskladať origami (a aj sme poskladali!), v každej miestnosti trebalo nájsť skrytý červený kruh, čo bola milá hra ťahajúca sa naprieč výstavou (v poslednej miestnosti sme ho nenašli!). ☺️ Inak boli miestnosti striedmo vyzdobené, ale ladilo to s japonským minimalizmom.

Keďže výstava začala Snežnou ženou, čo je podľa mňa pomerne temná rozprávka, zostal vo mne taký všeobecný pocit, že sú japonské rozprávky akési temnejšie ako tie naše. Hoci ostatné japonské rozprávky z večerníčka boli už farebné a veselé… Japonské rozprávky sú prosto iné ako tie naše. A zároveň sú im aj dosť podobné.

Výstava bola vhodná skôr pre väčšie deti (minimálne základná škola) a kým som sa rozhýbala s týmto reportom, stihla aj skončiť (rozhodne som report chcela zverejniť, ešte kým bude prebiehať!). Výstavu japonských rozprávok teda už nemá zmysel odporúčať, ale rozhodne odporúčam Bibianu ako takú – aj keď už nie ste deti (alebo tam zbehnite so svojimi deťmi!). Tiež odporúčam mať svoju Denisu, ktorá pre Vás vždy spoľahlivo mapuje akékoľvek ázijské vyžitie v meste a vďaka nej Vám nič neunikne!