V práci je super! Mám skvelú kolegyňu Hildu, ktorá má mne blízky zmysel pre humor, nuž nám je vždy veselo – čosi som zasa rozbila, ani neviem, či pohár alebo hrnček, erárny alebo vlastný, každopádne som radšej dostala plecháčik! Vždy v utorok skočíme na obed do mesta – pretože vždy v utorok je porada a človeku dobre padne poriadne sa po porade vyvetrať, nielen nenápadne poobedovať vo firemnej kuchynke. A niekedy si skočíme aj po koláčiky do cukrárne Marlenka – ich marcipánové košíčky sú také božské! A sem-tam prinesie sladké aj niekto iný – minule nás šéf spontánne potešil mini veterníkmi.
Do roboty som inak prakticky celú jeseň chodila ešte na bicykli 🍂 – trebalo by zainvestovať do lepšieho oblečenia, aby som mohla bicyklovať čo najdlhšie, tento rok som naposledy bicyklovala tuším koncom októbra, začiatkom novembra…
S Hildou a ďalšou kolegyňou sme boli začiatkom septembra aj na výlete vo Vysokých Tatrách, kde sme navštívili Chodník v korunách stromov, Kežmarský zámok, Červený kláštor a na záver ešte Važeckú jaskyňu. V jaskyni sme boli presne my tri plus sprievodca, takže sme si užili aj doslovnú tmu ako v jaskyni. 😁
Na poriadnej dovolenke som tento rok nebola, moje leto bolo zložené z predĺžených víkendov či už v Chorvátsku alebo v Tatrách a z jednodňových výletov s Irenou. Aj to stačilo – o to viac bolo všakovakých zážitkov, aj by som možno budúci rok pracovne vypla aspoň na celý týždeň.
Ako poslednú malú zážitkovú-výletnú radosť teda spomeniem výlet s mojím chlapom, ktorý nás aj s Molly zobral na bicykle kamsi do kameňolomu. Bolo tam prosto veľa skál, mali sme so sebou teplý čaj a cestou späť sme sa stavili ešte v Borinke v kaviarni.
Kúpila som si tenisky s platformou – jedny sivé s kamienkami, druhé fialové s kvetinkami – prosto len tak, lebo som si chcela urobiť radosť a to niekedy jednoducho treba! 😘 Fotka fialových tenisiek je z Memoriálu Ondreja Nepelu 2018, na ktorom som takmer ani nebola – kolidoval s Comics salónom 2018, no tam som sa zastavila iba na krátko v piatok po práci (a celkom to stačilo, to conové čaro sa u mňa akosi stráca…).
Na Ondrej Nepela Trophy 2018 som bola iba na poslednom korčuľovaní – na voľných jazdách mužov a nakoľko som doma márne hľadala termosku a tým pádom meškala, takmer som sa tam vôbec nedostala! Našťastie sa mi to však nakoniec nejako podarilo, haha, a určite neľutujem, aj keď som bola sama a nemala som teda s kým komentovať súťažiacich. Budúci ročník si hneď značím do diára (teda hneď, ako môj diár na rok 2019 dorazí) a určite nebudem iba na poslednom krasokorčuľovaní, nabudúce treba vidieť minimálne ešte dievčatá!
Keď sme letmo spomenuli ten Comics salón – vedeli ste, že v roku 2018 som tuším ani raz nebola lolita? 🤨
Chlapovho zajačika, lepšie známeho ako Guľka, sme presunuli k nám do záhrady. A síce sme mu spravili parádny výbeh, vždy sa z neho podkopal von na slobodu… (Až na psy a mačky mi ostatné zvery prídu málo domestikované, lebo im všetkým tak veľmi chýba sloboda v divočine…) Aj tak začali už mrazy, čiže zajko putoval ku mne do izby a uvidíme, ako jeho výbeh vymyslíme na jar (asi sa bude betónovať!)…
Naučila som sa zapletať dutch braid, jéj! Dostala som sa totiž do štádia, kedy mi začali strašne zavadzať moje vlasy… Dlhé to bolo; zavadzalo to; motalo sa to všade: do zimného šálu, do goliera od bundy; potom to bolo celé zelektrizované… Človek len aby to niekam odpratal, vypol do drdolu alebo zaplietol, nech je to preč! Tak som sa naučila dutch braid, aby vlasy nelietali všade, ktorý teraz ale nemôžem bohvieako trénovať (a určite je čo trénovať!), lebo som sa dala ostrihať, haha. Chcela by som o tom napísať na BioBlogeríny, lebo sa to celé spája s darovaním vlasov, ktoré môže byť pre niekoho zaujímavé a tiež s odfarbovaním hennovaných vlasov, čo je rovnako interesantná téma. V rámci novoročných predsavzatí by som chcela BioBlogeríny menej zanedbávať, tak uvidíme.
Jesenné gastronomické okienko
Čo sa týka gastronomických zážitkov, ešte v auguste som sa naučila robiť delikátnu tekvicovú polievku z hokaido tekvice, spomínam ju však tematicky až v jesenných radostiach. Zelenina sa najprv upečie v trúbe (obdobne sa dá urobiť skvelá paradajková), až potom ju povaríte v zeleninovom vývare, resp. teda v bujóne. A na záver rozmixovať, dochutiť podľa ľubovôle a pridať smotanu na varenie (a čerstvý petržlen na ozdobu, ktorý tomu dodá aj chuťový šmrnc), mňam! 😋
S Irenou sme opäť skúšali piecť v jej vlastnej kuchyni, tak, ako sme o tom snívali ešte kedysi na vysokej – keď bude mať Irena svoju kuchyňu, napečiem toto a napečieme tamto. Tento raz sme piekli halloweensky pekanovo-tekvicovo-jablkový koláč a bol úplne delikátny – až na cesto, to by sme mohli ešte vylepšiť (otázne je, či si budeme ešte pamätať, z akých receptov sme poskladali náš koláč, lebo jeden mal skvelú plnku a druhý mal skvelú polevu a…). Už som to určite vravela, ale napíšem to ešte raz, lebo u Ireny je vždy super, môžem pozerať Stevena Universe, na raňajky je skvelá mangová ryža so slaným karamelom a na večeru originálne špagety carbonara… (A niekedy je aj niečo iné ako mangová ryža a špagety carbonara, ale to moc nevnímam, lebo milujem mangovú ryžu a špagety carbonara 😍).
A brat robil domáce hamburgery – iba v kuchyni na panvici, ale nabudúce by sme mohli aj vonku na grile. Prispela som s guacamole – žeby som sa nabudúce hecla vlastnými žemľami? Na to ale asi potrebujem tiež vlastnú kuchyňu a to tak skoro asi nebude, haha. Zo svojich gastronomických počinov vyzdvihujem skôr makovú bábovku – za hrnček maku stačí pridať prakticky do hocakej bábovky a bude maková, ale recept v prípade potreby nájdete aj dole v komentároch.
Prečo moje fotky domáceho jedla nevyzerajú ako #foodporn, ale ako… rozmazané momentky obyčajného jedla v obyčajnej kuchyni?! 😒 Aj na to asi treba tú parádnu novú vlastnú kuchyňu, aby to celé malo ten správny šmrnc trendovej jedlej momentky (nad ktorou niektorí reálne strávia 4 hodiny)…
S chlapom sme si ešte odskočili do Palacinky Lacinky a matku som zasa vytiahla do La Donuterie. Ak v Bratislave hľadáte niečo sladké, tieto isto odporúčam a do top trojky pridávam ešte wafle z kaviarní Julius Meinl (podľa mňa lepšie ako v tej originálnej wafliarni v Bory Mall).
Hráčske okienko
Ak hľadáte fajnovú multiplayer hru na PS4 pre dvoch hráčov, odporúčam Unravel 2, ktorý sa mne osobne páči viac ako Unravel – asi kvôli tomu, že priam potrebujete spoluhráča, ktorý za vás môže vyskočiť a preskočiť, kam treba (ak ste na skoky ľavý ako ja 😅). Hru síce môžete hrať aj sama, sám, ale je to podstatne ťažšie a vo dvojici to je ešte aj zábava.
Váš panáčik z klbka vlny tu dostane kamaráta a svetom putujú spolu – sú spojený motúzikom, nemôžu teda ďaleko od seba, niekedy je to užitočné, inokedy trochu na škodu. Je to milá hra, hoci príbeh na jej pozadí je trošku drsný… Každopádne baví aj nás dospelých pred tridsiatkou a určite by potešila aj deti. #tipnaPS4hru
5. januára 2019
Vždy, keď sa tu na tvoj blog po čase vrátim, cítim akúsi sentimentálnosť, alebo ako to nazvať ( 😛 )… akoby sa tu nič nezmenilo, v štýle, ktorým píšeš a akosi ma to prenesie myšlienkovo do tých čias, kedy som začínala blogovať a cítila také iné nadšenie z vecí 🙂 🙂
Za to bicyklovanie inak palec hore! Škoda, že v zime to ide občas ozaj ťažšie 😀
5. januára 2019
Brat bicykluje aj v zime, ale ja si to akosi neviem predstaviť na snehu. 😀 I tak si musím kúpiť zimnú cyklistickú výbavu, aby som mohla opäť bickylovať do práce už skoro na jar. 😀
Aj mňa vždy pri blogovaní chytá akási nostalgia a je to super pocit, ani neviem, prečo to nerobím častejšie (myslím blogovanie 😀 ).
10. januára 2019
Dadi 😀 lebo pracuješ a viac tráviš čas s chlapom 🙂
18. januára 2019
Veď ja viem, ale pozri napríklad takú Barboru z orvokki.sk, tá teraz síce nemá prácu, ale za to má ešte aj synátora a bloguje ako divá! 😀 Polly vlastne detto, ani ona blog nezanedbáva tak ako ja! Asi si to musím len lepšie zmanažovať celé. 😀
8. januára 2019
Páči sa mi tvoj nový hrnček, je veľmi milý 🙂 Inak hokaido polievku som aj ja skúšala a veľmi mi zachutila, ale tento recept vyzerá tiež zaujímavo, je úplne iný ako môj, posunula by si mi ho?
18. januára 2019
Len keď ja nemám konkrétny recept. 😀 Vždy ju preto aj robím trochu inak (najmä, čo sa dochucovania týka). 😀 Idea bola v recepte na rajčinovú polievku, kde sa tiež zelenina najskôr zapeká v trúbe. Prosto ošúpeš a pokrájaš tekvicu, vyberieš ten vláknitý stred s jadierkami. Plech pofŕkaš olivovým olejom, nasypeš tekvicu a cibuľu (ošúpanú cibuľu, kľudne v celku, len prepolenú napoly). Posolíš, pokoreníš, pofŕkaš opäť olejom. Pečieš v trúbe, kým nie je tekvica mäkká (asi 30 minút?). Zarobíš si medzitým bujón, dáš si ho do hrnca, vhodíš do bujónu upečenú tekvicu s cibuľkou, varíš, kým vývar nezovrie. Po zovretí odstavíš z ohňa, trošku necháš vychladiť a rozmixuješ. Môžeš ochutnať a dochutiť podľa potreby. Rozmixované vrátiš na chvíľku na sporák, pridáš 1 téglik smotany na varenie, dochutíš podľa Vašich chutí. 🙂 Necháš ešte raz zovrieť a podávaš. 😉
14. januára 2019
Nie Dadi :D, na to „foodporn“ potrebuješ odnímateľné pozadia, efektne pokrčené textílie, meter vysokú guľatú odrazku a veľky blesk na vysokom stojane :DDDDD ….
a ja stále čakám na fotku tvojho nového účesu na IG, pretože ta malá guľatá mi rozhodne nestačí!
18. januára 2019
Haha, my sme tento rok v práci fotili insta fotky vianočných ozdôb a tiež to bolo také, že „však aby to vyzeralo prirodzene, len tak niekde pohodené v obývačke pri vianočnom strome“ a v skutočnosti tým šéfova dcéra zabila vždy celý deň – nastajlovať to do toho akože ležérneho štýlu „len tak niekde pohodené“ / „spontánna momentka“, nasvietiť a tak podobne. 😀
Idem písať ten článok pre bioblogeríny, no! 😀
18. januára 2019
Sľúbený recept na makovú bábovku
Potrebuješ:
2 vajcia, 1 hrnček kryštálového cukru, 1 hrnček oleja, 1 hrnček mlieka, 2 hrnčeky hladkej múky, 1 prášok do pečiva, 1 vanilkový cukor, 1 hrnček nepomletého maku
Postup:
1. Vo väčšej mise zmiešaj vajcia s cukrom. Postupne pridávaj olej, mlieko, múku zmiešanú s práškom do pečiva a vanilkový cukor. Poriadne premiešaj.
2. Do vymiešaného cesta pridaj nepomletý mak a ešte raz poriadne premiešaj.
3. Formu na bábovku vymasti olejom a vysyp múkou. Nalej do nej cesto, peč v rozohriatej rúre na 200°C asi 45 minút. Rešpektuj skúsenosti s tvojou rúrou, či je cesto upečené možno skontrolovať špáradlom (ak sa na neho cesto neprilepí, bábovka je hotová).
22. januára 2019
#foodporn jedlo a porno nejdú dokopy, ne, ne 🙂 keď už sme pri 😀 tom tak mi to pripomenulo jednu knihu čo som si chcel kúpiť, s názvom Cabin porn 😀 aby raz, keď budem bohatý a pekný, aby som si mohol správne vybrať „výkladnú skriňu“ pri jazere 😀 mimochodom vďaka za tip, synovec dostal na Vianoce PS4, tak aspoň viem čo mu mám kúpiť aby sme si mohli zahrať spoločne 🙂 hráčske okienko u mňa jednoznačne vedie 🙂
3. februára 2019
Ďakujem za pochvalu hráčskeho okienka! Aspoň viem, že má zmysel a s kľudom o ňom môžem aj nabudúce. 😀