K zbierke poviedok Stories som sa dostala obyčajnou twitterovou náhodou – v jednom tweete bola práve táto kniha označená ako „challenge“. Priznám sa, že mňa zaujal – tradične 😆 – Neil Gaiman, no taktiež sa mi páčila idea čítať knihu zároveň s niekým – veď o to by to bolo vyzývavejšie. 😀 Treba podotknúť, že hoci aj mne prečítanie celej zbierky kvôli štátniciam trvalo nadštandardne dlho, samotný „vyzývateľ“ takpovediac ešte ani nezačal, čiže zo spoločného čítania a výziev nakoniec nebolo nič – teda, až na prečítanú knihu do mojej tohtoročnej zbierky. A ako sa mi páčilo?
Kniha Stories je zbierkou poviedok od rôznych autorov. Nájdu sa medzi nimi aj pomerne zvučné mená ako napr. Gaiman, Palahniuk, Diana Wynne Jones – hoci pre každého môže byť zvučný niekto iný. 😀 V zbierke nájdeme až 27 poviedok, ak dobre počítam, plus Gaimanov pôsobivý úvod o štyroch slovách.
„… and then what happened?“
V zbierke poviedok od rôznych autorov sa asi vždy nájde niekoľko brilantných poviedok, niekoľko dobrých a pár aj vyslovene zlých. Myslím, že pôjde predovšetkým o to, aby tých zlých nebolo priveľa. Vzhľadom na slušnú hrúbku zbierky sa v nej našlo dosť poviedok, ktoré má vyslovene nebavili – no možno som len nepochopila voľakému ich skrytému filozofickému odkazu: kto vie, ako veľmi dobrá či zlá je moja angličtina. 😀 Že mi niečo miestami unikalo ostatne potvrdzuje aj fakt, že tie údajne najpozoruhodnejšie poviedky sa mi páčili vyslovene najmenej – pri poviedke Stories (Michael Moorcock) som si miestami aj vravela, že ju hádam ani nedočítam (šlo len o stručný prelet bohémskym životom skupiny spisovateľov, ktorý ma vlastne vyslovene nudil) a aj The Maiden Flight of McCauley’s Bellerophon (Elizabeth Hand) mohla byť jednoducho lepšia, z námetu plného magických detailov (hrdina sa so svojimi priateľmi snaží zrekonštruovať krátky filmový záznam – ktorý bol zničený – z prvého letu takpovediac bájneho lietadla Bellerophon, aby potešil umierajúcu priateľku) sa podľa mňa dalo rozhodne vyťažiť viac…
Ja milujem predovšetkým poviedky s nápaditým koncom, najideálnejšie také, ktorých posledných pár viet zrazu zmení celý Váš pohľad na príbeh. Myslím, že najväčšmi sa mi páčila poviedka Weights and Measures (Jodi Picoult) o tom, ako odlišne sa rodičia vyrovnávajú so stratou svojej malej dcérky – šlo o smutnú poviedku, ale bola veľmi nápaditá. V tesnom závese za ňou je mrazivá poviedka Let the Past Begin (Jonathan Carroll), o ktorej Vám nemôžem povedať prakticky nič, pretože ak by som povedala, že je o tehotnej reportérke, nebola by to vlastne pravda a ak by som Vám povedala viac, vedeli by ste priveľa.
Ďalej ma upútala The Truth Is a Cave in the Black Mountains od Gaimana, ktorá má správne gaimanovsky zahmlenú, mierne creepy atmosféru a rozpráva príbeh o hľadaní čarovnej jaskyne a možno ani nie. 🙂 Celkom na mňa zapôsobila aj poviedka A Life in Fictions (Kat Howard) o spisovateľovi a jeho múze, ktorú zakomponováva do svojich príbehov, až sa v nich dotyčná začne strácať. Či záverečná poviedka The Devil on the Staircase (Joe Hill), u ktorej ma však zaujala predovšetkým forma (a obsah už menej) – skutočne v nej nájdete schody! 😛 Ale aj iné poviedky by rozhodne stáli za zmienku – Goblin Lake od Michaela Swanwicka, Catch and Release od Lawrencea Blocka…
Keď si teraz premietam jednotlivé poviedky, mám pocit, že sa v zbierke nájde viac dobrých poviedok ako tých nudných či vyslovene zlých. A pri tom som po jej dočítaní mala skôr rozpačité pocity, akoby to bolo také kadejaké a za prečítanie väčšmi stáli konkrétne poviedky než zbierka ako taká…
Od zbierky s veľkým Gaimanovým menom na prebale som prosto čakala predovšetkým prehliadku poriadne podivnej, creepy atmosféry. Je pravda, že aj také poviedky sa tam našli a nebolo ich málo, no zbierka je možno trochu priveľkým miš-mašom žánrovo i tematicky – fantasy, Vianoce, urban fantasy, súrodenecká rivalita, sci-fi, spisovatelia a príbehy, absolútne ne-fantasy a ne-sci-fi príbehy… Čo na jednej strane zaručí príjemnú rozmanitosť, no na druhej aj jemnú nesúrodosť.
Myslím, že záverečný ortieľ zostáva pri rozpačitosti… 🙂 Ale kto má chuť na nejakú twitterovú či už knižnú, alebo hoc aj filmovú, doramovú výzvu, dajte vedieť!
*
Viac informácii (vrátane ďalších názorov) nájdete na GoodReads.com.
22. júna 2014
A ty si chcela túto knihu čítať s niekym a mne to vôbec nedošlo, že by sa osobný a to musím povedať dosť hustý päťsto stranový challenge v EN dal zameniť aj za príjemnú aktivitu vo dvojici. Určite by to bolo fajn ; ) V každom prípade máš môj obdiv a čestné slovo, že ďalšiu knihu do ktorej sa pustím bude práve táto. Mimochodom Stories od Michaela Moorcocka má rovnaký názov ako celá kniha : ) Žeby sa v tejto aj keď nudnej poviedke Al s Neilom tak trochu našli a chceli nám niečo povedať? Teda aby som bol úprimný, práve na túto poviedku sa najviac teším 😀
23. júna 2014
Keďže to bol taký spontánny nápad, kedy ma prosto zaujala tebou čítaná kniha, čakala som len, že si keď tak vymeníme pár tweetov o tom, ako pokračujeme a ktorá poviedka sa nám najviac páčila. 🙂 A aj keď to spoločné čítanie teda bohvieako nevyšlo, v dohľadnej dobe sa na ňom s niekým dohodnem poriadne, pretože presne – určite by to bolo fajn! 😀
„Najvýznamnejšia“ poviedka v zbierke je zväčša buď tá najdlhšia alebo – ktorá zbierke prepožičala názov. 🙂 Najdlhší je Bellerophon, menovkyňa zbierky práve Stories. A čo som pozerala ostatné recenzie, tieto dve sa zväčša aj najväčšmi páčia… Takže sa pokojne teš! 😛 A čítaj – dúfam, že sa ti zbierka bude páčiť! 🙂
23. júna 2014
Naprosto se shodneme ohledně preferovaného závěru povídek, taky mám nejraději překvapivé, které vrhnou na celý příběh nové světlo 🙂 Právě kvůli tomuto se mi hrozně líbí například povídky od Hoši Šin’iči (ne, mě se to dneska nechce skloňovat, je moc brzo ráno) – mají jen několik málo stránek a naprosto překvapivou a milou pointu, takže měla-li bys někdy čas, musím ti je nadšeně doporučit ^^
Sbírka Stories mě po přečtení tvého článku docela zaujala, ale nechce se mi číst nějaké nudné kousky, na to je můj prázdninový čas příliš… drahocenný. Nechtěla by zmínit, které povídky byly podle tebe nejvydařejnější? O:)
23. júna 2014
Ďakujem za tip, Ely! 🙂
Ja teda odporúčam predovšetkým Weights and Measures, Let the Past Begin, The Truth Is a Cave in the Black Mountains, The Stars are Falling, Goblin Lake, Leif in the Wind, A Life in Fictions. Ale možno stojí za to skúsiť sa začítať do každej poviedky a uvidíš, či ti sadne alebo nie. Mám e-book (epub), keby si chcela. 🙂
24. júna 2014
Děkuju za vypsání! ^^ Už jsem si ebook stáhla, ale děkuju za nabídku <3
23. augusta 2014
Poviedka „Krv“ od Roddy-ho Doyle-a. Prvá v zbierke a budem úprimný, že dosť divná 🙂 Nebudem tu spoil-ovať, ale rád by som povedal, čo sa mi na tom páčilo. Samotný dej to určite nie je, ani náhodou 😀 Čo mi však prišlo úplne fajn je vykreslenie vnútorného súboja „hrdinu“ so sebou samým či skôr strata chuti bojovať so svojím vnútrom a akceptovanie seba samého, ktoré vedie v závere k rezignácii. Veľmi sa stotožňovať nechcem, keďže mi „hrdina“ príde vskutku nesympatický ale v myšlienkovom pochode sa nachádzam dokonale. Bojujem, bojujem a nakoniec poviem niečo hlúpe z hĺbky srdca 🙂 „He was a normal man“.
24. augusta 2014
Z tejto strany som sa na to nepozerala, pretože presne – hrdina mi sympatický rozhodne nepríde, ale tá metafora na pozadí je vlastne dokonalá a myslím, že by sa v nej, veru, našlo viac ľudí. 🙂
(Akurát som sa ti inak chystala tweetnuť zvedavú otázku, ako pokračuješ vo svojej challenge. 😀 )