Na Luskáčikovi v Slovenskom národnom divadle

Po pravde do divadla až tak často, ako by sa azda patrilo, nezavítam a ako začala moja fascinácia baletom, to neviem odhadnúť už vôbec… Každopádne som si raz povedala, že chcem navštíviť dáke to baletné predstavenie! Zlanárila som vtedy (v novembri 2011) slečnu Malvínu a pozreli sme si baletné spracovanie známeho príbehu Rómea a Júlie od Baletu Bratislava na Novej scéne. Mne sa to skutočne páčilo, no šlo o moderný balet, preto mi trošku chýbali načančané kostýmy s povestnými „tutu“ sukničkami, nuž som vedela, že raz musím vidieť i dáky ten balet tradičný! Preto som zaplesala šťastím, keď som po ceste do školy zbadala billboard, lákajúci ľudí na Luskáčika. Slečne Malvíne balet až tak neulahodil, no našla som si inú a tento raz skutočne nadšenú „obeť“ – moju drahú Sysu (šťastím plesám dvojnásobne!) – ktorá nám ešte aj zohnala lacné lístky (to je už trojnásobné šťastné plesanie!). 😀

Ako sa obliecť do divadla (a (ne(meškať)?

Naša cesta za baletom bola vlastne veľmi napínavá – večer predtým som veľkolepo riešila, čo si mám obliecť! 😀 V šatníku mi chýbajú povestné „malé čierne šaty“, ktoré by všetko hravo vyriešili a to, čo v ňom mám, sa väčšmi hodí na leto než na chladnejšie decembrové počasie. Nakoniec ma zachránila maminka so svojou retro blúzkou s dlhými rukávmi, ktorá je mierne… neforemná – je to prosto ten kus oblečenia, čo je taký škaredý, až je vlastne dokonale krásny! 😛 No poviem vám, nakoniec som vhodný odev asi nemusela až tak prežívať, boli tam veru kadejako poobliekaní ľudia – muži pekne v oblekoch a ženy v malých čiernych šatách, no na druhej strane tam bolo aj kopec ľudí v čižmách, videla som aj rifle či kockovaný pulóver… Viem, že nešlo o noblesnú premiéru, ale – bože, ľudia, idete do Slovenského národného divadla, dokonca do tej elegánskej historickej budovy, ktorá má priam dušu, to nemôžete zo skrine vytiahnuť aspoň dáku tú sukňu, košeľu?!

foto: Peter Brenkus, 2013, SND.sk

Luskáčik

Prípravy teda boli napínavé, no napínavé bolo aj moje čakanie na Sysu (ktorá mala lístky) pred divadlom. Plánovali sme sa stretnúť s dostatočnou časovou rezervou, Sysa si na cestu nechala ďalšiu rezervu, no všetci mali zjavne namierené do Avionu na nákup vianočných darčekov, takže dostať sa odtiaľ do centra mesta trvalo zrazu celú večnosť! Meškali sme a meškali sme poriadne (po pravde som sa dosť hanbila, ale slečna uvádzačka sa tvárila, že určite nebudeme ani zďaleka posledné, vraj má rezerváciu ešte okolo 15 ľudí 😆 ), takže nám úvod ušiel, ale inak sme si vychutnali každú minútu!

Detská baletná rozprávka Luskáčik – o jej tvorcoch, histórií a obsahu

Slávny balet Luskáčik Petra Iljiča Čajkovského v tradičnej a najväčšmi oceňovanej verzii ruského choreografa Vasilija Vajnonena, mal v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave premiéru 29. novembra 2013. Na predstaveniach v postave Máše alternujú Romina Kołodziej, Tatum Shoptaugh a Erina Akatsuka, v úlohe Princa Orazio Di Bella, Andrej Kremz a Samuel Price, v ďalších postavách Peter Dedinský, Andrej Szabo, Adrian Ducin, Daniel Slabý a Michal Velčický, spoluúčinkuje zbor Baletu SND a členovia Tanečného konzervatória Evy Jaczovej.

Námetom ku skomponovaniu baletu Luskáčik bola pre Čajkovského rozprávka E. T. A. Hoffmana Luskáčik a Myší kráľ a tiež jeho vlastné spomienky na detstvo a detské vnímanie sveta (jeho hudba si dokonca vyslúžila prívlastok „symfónia detstva“). Balet mal celosvetovú premiéru 18. decembra 1892 v Mariinskom divadle v Petrohrade a dnes patrí medzi najhranejšie diela klasického baletného repertoáru.

Ide o detskú baletnú rozprávku v dvoch dejstvách a troch obrazoch (scénach) s príkladne vianočnou atmosférou – príbeh sa odohráva na Štedrý deň, kedy sa v salóne zhromaždí celá rodina aj ich priatelia a známi, aby spolu ozdobili vianočný stromček. Počas oslavy sa na scéne zrazu objaví Drosselmeier, člen miestnej rady, kúzelník a zároveň krstný otec Mášenky, aby deťom priniesol darčeky, vrátane štyroch realistických bábik, ktoré všetkým zatancujú. Mášenke Drosselmeier daruje Luskáčika – dreveného panáčika na lúskanie orechov, ktorý vôbec nie je pekný, no pre ňu je najkrajšou hračkou na svete.

Mášenka večer spokojne zaspáva s Luskáčikom v náručí, no o polnoci sa do jej izby prikradnú myši a Mášenka sa náhle ocitá uprostred vojny perníkových vojakov na čele s Luskáčikom a myší vedených Myším kráľom. Luskáčik Myšieho kráľa nakoniec poráža a Myši ustupujú. Mášenka s Luskáčikom sa ocitajú v borovicovom lese, z Mášenky je zrazu veľká Máša a Luskáčik sa premení na krásneho Princa a okolo nich tancujú snehové vločky, pri čom ich v Slovenskom národnom divadle sprevádza anjelsky spev Bratislavského chlapčenského zboru. A ak divák doteraz nebol absolútne ohúrený kostýmami, tancom, príbehom, na tanec snehových vločiek už musí hľadieť s otvoreným ústami!

foto: Peter Brenkus, 2013, SND.sk

Luskáčik

V druhom dejstve Mášenka s Luskáčikom putujú po Cukrovej krajine a na počesť hlavnej hrdinky je usporiadaná oslava sladkostí z celého sveta – zatancuje jej španielska čokoláda, orientálna káva, čínsky čaj i ruské cukrovinky. Valčík kvetov predvedú i ružové púčiky a Máša tancuje s Princom. Mášenka sa nakoniec prebúdza v salóne spolu s dreveným panáčikom-Luskáčikom – zdá sa, že celé jej dobrodružstvo bol len sen…

Moje okúzlenie Luskáčikom

Čo sa týka mojich konkrétnych dojmov z predstavenia, ani neviem, kde začať a i tak mi tak trochu dochádzajú slová… Híkať budem najmä nad tými úžasnými kostýmami, ktoré vytvoril Josef Jelínek a ktoré boli absolútne čarovné – užila som si každú jednu nazberanú sukňu, čipku, trblietku! Alebo by som mohla tlieskať hudbe – kope prekrásnych klasických melódií, ktoré dôverne poznám, no prvýkrát som si ich mohla vychutnať s takou veľkolepou atmosférou! Keďže sme sedeli na balkóne, videli sme aj priamo do orchestra – a „šmírovať“ hudobníkov bolo taktiež interesantné 😛 (nebojte sa, oni tiež, ak práve nehrajú, neraz sledujú divákov po balkónoch 😆 ).

foto: Peter Brenkus, 2013, SND.sk

Luskáčik

Páčila sa mi aj samotná dĺžka predstavenia – na jednej strane by som si Luskáčika pokojne vychutnávala aj päť, šesť, milión hodín, no na druhej strane bolo dvojhodinové predstavenie adekvátne rozsiahle – tak, aby nebolo prikrátke, ani pridlhé, ostatne ide o detskú baletnú rozprávku a deti (ktorých tam bolo hojne) netreba zbytočne vyčerpávať. 🙂

Historická budova Slovenského národného divadla, miesta fajnové, milá spoločnosť; Luskáčik, kúzelný príbeh, kostýmy čarovné, hudba ľúbezná, baletkám a baleťákom to krásne baletilo – bol to prosto jedinečný zážitok! Doznieť sme ho ešte nechali na káve a koláčiku v Greentree (kde nás slečna čašníčka pochválila, vraj máme krásne vlasy) a pri krátkej prechádzke po nábreží a dohodli sme sa, že si niečo podobné musíme čo najskôr zopakovať – jednoznačne by to chcelo zavítať do divadla častejšie! (V januári ideme na Molièrovho Lakomca! 😛 )

*
*

Fotografie z facebookovej stránky Baletu SND, fotil Peter Brenkus.

*

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

7 komentárov

  1. StandyB
    12. decembra 2013

    aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!
    aj ja chcem 🙁
    fotky su uzasne …popis je uzasny….ja chcem chcem chcem vidiet 🙁

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      12. decembra 2013

      Veď to aj reálne bolo naprosto úžasné! :love: Inak, veď by si pokojne na dáky ten balet do historickej budovy SND mohla niekedy prísť! 😉

  2. Sandy/Lennie
    12. decembra 2013

    Na balete som ešte nebola, ale raz sa na to chcem ísť pozrieť tiež 🙂
    V SND-čku som ja bola zatiaľ iba dvakrát, vždy na činohre, z toho raz na Faustovi a to bolo úplne najgeniálnejšie divadelné vystúpenie, ktoré som doteraz videla, vtedy som si strašne obľúbila Rotha, milujem ten jeho hlas! 😛
    Ty máš fajn, že aspoň bývaš tak poblízku, ja to mám trošku horšie, že ak by som tam aj chcela ísť častejšie, je tu problém s cestovaním :grinnod:

    Odpovedať
  3. Polly
    12. decembra 2013

    Aaaaaaa…zavidim!!! ja marne drahemu pilim uska, nech ma niekedy zoberie na Labutie Jazero x/// … taku klasiku proste raz v zivote musim vidiet…hlavne… ja som este nikdy nebola na balete? akoze chapes to?? hrozne!!
    inak – pomimo…ja vzdy ked som v divadle, tak som uplne vedla z tych ignorantov, ktori tam normalne behaju v rifliach a flanelovych koseliach…mozno som diktator :D, ale ja by som normalne zaviedla kontrolovany dress-code na iste udalosti, podla mna by takych ludi nemali pustit dnu, pretoze je to neucta voci hercom, neslusnost.

    Odpovedať
  4. Dada Baroková
    12. decembra 2013

    Sandy:
    Hej, hej, mám tú výhodu, že to mám blízko a mala by som ju využívať častejšie. 😀 Ja som si do zoznamu 101 za 1001 prepašovala návštevu 3 baletných predstavení, no možno by som to mala nahradiť skôr za všeobecnú návštevu divadla. Teda, balet by som si ešte pozrela, ale aj iné divadelné predstavenia by som si pokojne pozrela! 😀 (Lístky na spomínaného Lakomca sú už kúpené.)

    Polly:
    Ty raz predsa tiež určite pôjdeš na balet, neboj sa! 😀 Labutie jazero by som si pozrela a aj Spiacu krásavicu. 🙂
    A aj ja som nad tým povinným dress-code uvažovala, ale na druhej strane, keby to ta bolo také striktné, asi ani ja Luskáčika nevidím, lebo sme fakt veľmi meškali a bála som sa, že nás dnu už nepustia a bolo mi to aj trápne… Teda, dress-code je niečo iné, ale ani to meškanie nie je bohvieaká slušnosť…
    Hoci na druhej strane, že to tí ľudia akosi nevidia sami od seba – že keď sa prosto ide do divadla, najmä do historickej budovy, fakt sa trošku nahodím… Veď aj keď som trochu stresovala, čo na seba, prišlo mi vlastne veľmi fajn trošku sa vyobliekať, takže to určite nikomu neublíži, skôr naopak! 😀

    Odpovedať
  5. Sysa
    13. decembra 2013

    To meškanie ma naozaj straaašne mrzí :(( Ale bolo úžasne! A krásny článok 🙂 Teším sa na Moliéra (stretneme sa hodinu dopredu v greentree ok? :D)

    PS: Krásne tu sneží :3

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      13. decembra 2013

      Vidíš, to je dobrá stratégia, skočiť si do Greentree pred predstavením! Jednak nebudeme meškať, ani keby čo bolo; jednak sa nemusíme tak ponáhľať s exovaním cappucina, lebo už zatvárali. 😆

      A ja viem, že to meškanie nebola tvoja chyba a nakoniec sme všetko krásne stihli, takže v pohodičke! 😉

      A ďakujem za pochvalu článku a sneženia! 😛

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie