Anotácia paperbacku Tweetni mi! od Sarry Manningovej ma hneď upútala – konkrétne faktom, že hlavná hrdinka je slávna blogerka a ako blogerku (hoci nie slávnu 😀 ) ma príbeh z prostredia blogerov, samozrejme, nesmierne zaujal! Už po prvých pár stránkach som si však uvedomila, že toto bude riadne pubertálna jazda – charaktermi hlavných hrdinov som bola priam zhrozená! Ona bola vyslovene protivná, on bol až priveľmi dokonalý a nik mi tam nebol sympatický, až som si vravela, že príbeh budem ešte chvíľu čítať ako štúdiu o Twitteri – lebo hoci tam zaregistrovaná som a o čosi sa snažím, poriadne mu vlastne nerozumiem – a v krajnom prípade to načisto vzdám.
Začnime zhurta – dovoľte mi ozrejmiť vám tie moje antipatie k hrdinom: Jeane Smithová možno bola slávna a obľúbená blogerka, ktorá sa nemožne oblieka a je na to ešte pyšná, no ak by som ju mala výstižne opísať jedným slovom, postačí nám: „protivná!“ Svojská, výstredná či provokatívna na to nestačia, Jeane bola drzá a nepríjemná ku každému bez výnimky – ku svojim kamarátom, učiteľom v škole, vlastným rodičom i bežným smrteľníkom, ktorí jej nič neurobili, len mali tú smolu, že pre ňu boli priveľmi obyčajní, nudní a mainstreamoví. Jeane totižto až priveľmi prežívala to, aká je kúl, lebo je iná. Áno, byť pyšný na to, že som jedinečný originál je dobré, nič ale netreba preháňať a človeku by nemal chýbať dáky ten takt!
Zahryznúť si do jazyka a nekomentovať to bolo pre mňa naozaj ťažké – zvyčajne najprv prehovorím, potom tweetujem a až nakoniec myslím.
Michaell Lee bol oproti tomu pridokonalý – dobrý študent, skvelý futbalista, dokonalý syn, idol dievčat, kamarát všetkých. Jeane ma iritovala svojou protivnosťou, Michael zasa tou svojou dokonalosťou – áno, je viac ako fajn, ak sa snažím o usporiadaný život, ale nemal by som sa zasa dostať do štádia, keby robím iba to, čo sa odo mňa očakáva a zabúdam na to, čo od života reálne chcem ja, až takpovediac stratím svojprávnosť!
Zvyšok postáv nebol o nič menej iritujúci – uplakaná Scarlett či poslušný Barney, aj keď je pravda, že príbeh sa venoval najmä hlavným hrdinom a vedľajšie postavy sa časom pomerne znormalizovali. A tak som čítala ďalej a ďalej, pretože som vedela, že to bude – musí byť! – príbeh o tom, ako hlavní hrdinovia prejdú určitým vývojom a na konci sa zmenia k lepšiemu. Len som sa chcela uistiť, že z nich autorka naozaj „vyšľachtí“ svojských sympatických hrdinov! (Ale či sa tak aj reálne stalo, si budete musieť zistiť sami. 😉 )
Áno, postavy vás budú iritovať, ale nedá sa poprieť, že sú vlastne zaujímavé a veľmi… uchopiteľné. Páčil sa mi aj fakt, že príbeh je rozprávaný ja-rozprávaním raz z pohľadu Jeane, raz z pohľadu Michaella a vy tak vidíte, ako každý z nich vníma jednu a tú istú vec inak, pretože myslia úplne rozdielne – autorka to spracovala bravúrne, bolo také uveriteľné, že sa na príbeh dívate z pohľadu dvoch úplne odlišných ľudí, akoby knihu skutočne ani nepísal jeden človek!
Takmer mi zabehol cukrík. Toto mám na Twitteri najradšej: prekárať sa kvôli úplným nezmyslom s úplne cudzími ľuďmi, ktorí sú na rovnakej bizarnej vlnovej dĺžke ako ja.
picture from Flickr
Príbeh, dej ako taký je pomerne klasický – Jeane okrem jej internetových priateľov nikto nemá rád, je vyvrheľom školy. Michaella majú radi zasa všetci a tieto dve nezlučiteľné entity sa zrazu až pričasto rozprávajú a ešte častejšie sa bozkávajú… A aj keď sa to na základe predošlej vety a na prvé začítanie vlastne nezdá, myslím si, že o love story tu vlastne ani tak nejde. Je to skôr nahliadnutie do životov dnešnej mladej internetovej generácie a hoci neservíruje posolstvo okamžite sa odlepiť od virtuálnej reality a začať žiť skutočný život, k istému zamysleniu vás možno privedie (hoci sa možno zamyslíte iným smerom, ako by ste čakali). Ak nič iné, knihu môžete skutočne čítať ako štúdiu o Twitteri – prišla som na to, že Twitter je vlastne taký verejný čet, len škoda, že si tu na Slovenku asi sotva zatweetujem, lebo nie je poriadne s kým a pri tom by som si po knihe Tweetni mi! s dákym @primakungpao vymieňala fotky šteniatok viac ako rada! 😛
Plus bolo to vtipné! A miestami aj podarene… pikantné! 😛 Nakoniec som sa prosto začítala a príbeh som zvládla doslovne na dva nádychy – ale najväčšmi za to asi môže fakt, že som mala náladu na niečo vyslovene pubertálne! Mne sa kniha jednoznačne páčila a určite ju odporúčam všetkým blogerkám a slečnám, ktoré dostanú chuť na niečo správne pubertálne – svižné, svieže a humorné. 😉
Medailón autora
Sarra Manningová je módna a lajfstajlová novinárka a spisovateľka – píše knihy pre ženy a mladých dospelých. Žije v severnom Londýne, vraj má dokonalý zmysel pre kombinovanie doplnkov a je hrdou majiteľkou sučky stafordšírskeho bulteriéra menom Betsy.
*
*
Tweetni mi! si môžete zakúpiť na Martinuse.
Viac informácií o knižke sa azda dozviete na goodreads.com.
Škoda, že blog a Twitter Adarkable už rok nie sú aktualizované…
*
22. októbra 2013
he he 😀 Dadi 😀 ja z teba nemozem vsak vies preco …vzdy tak negativne a nakoniec to aj tak pochvalis 😀
p.s – kde su radosti? :-O
22. októbra 2013
Radosti nie sú a nebudú, akosi som nemala náladu sa minulý týždeň radovať… Tento týždeň však už budú. 😉
Hej, hej, viem prečo. 😛
22. októbra 2013
Tvoje recenzie ma vždy pobavia, a pri tomto mám aj pocit, že by to mohla byť moja šálka kávy… Teda, ani nie šálka, jedna z šálok, to by bola gebuzina dávať všetko dokopy. 😀
22. októbra 2013
To som rada, že pobavia! 😉
Ja mám šálku, teda skôr hrnček čaju a tiež hrnček kakaa a ten hrnček čaju je vlastne tiež vždy iný (aktuálne čiernočajový) – prosto úplne chápem, že niekedy je tých šálok treba viac! 😀
22. októbra 2013
Knihu už nejaký čas registrujem a predpokladala som, že to bude niečo pubertálne vtipné. Bolo také obdobie, keď som aj rozmýšľala nad jej kúpou, ale potom som to nechala tak. Kupovať to teda asi nebudem, ale ak sa mi podarí niekedy dostať do knižnice (čo je u mňa dosť heroický výkon), tak sa po nej poobzerám 🙂
22. októbra 2013
Presne tak – pubertálne vtipné, čiže ak budeš mať na niečo také práve náladu, požičaj si! 🙂