Ja vám poviem, Čo sa stalo Mare Dyerovej!

POZOR, nasledujúci článok môže obsahovať spoilery z knižky Čo sa stalo Mare Dyerovej?
(A taktiež pár až dosť veľa pomerne urážlivých slov.)

*

Mara Dyerová sa prebúdza v nemocnici – je jediná, kto prežil nešťastnú nehodu, pri ktorej sa na jej troch priateľov Rachel, Claire a Judea zrútila stará budova. Mara si však na nič z osudného dňa nespomína a… V poslednej dobe sa jej začínajú diať samé čudné veci – v zrkadlách vída tváre svojich mŕtvych kamarátov a párkrát sa stalo, že si v návale emócií želala, aby niekto zomrel a, nuž, dotyčný skutočne vypustil dušu… Že to znie celkom zaujímavo? Škoda, že o tom kniha Čo sa stalo Mare Dyerovej? nakoniec vôbec nebola…

Čo sa stalo Mare Dyerovej? totiž stojí na dvoch veciach – prvou je neprestajné fňukanie hlavnej hrdinky ohľadom toho, že ona predsa nie je šialená! A následne má opäť dáke halucinácie a sama seba sa pýta, či náhodou nie je bláznivá, len aby sa vzápätí mohla znova presvedčovať, že ona šibnutá predsa nie je! Čo podľa mňa jasne hovorí o tom, že je skutočne načisto pomätená! 😀

Okrem toho Mara trpí akousi utkvelou predstavou, že keďže je jej matka psychologička, zrazu maniakálne striehne na jej duševné zdravie – dievča, ja ti hneď vysvetlím, čo je to maniakálne striehnuca matka! Maniakálne striehnuca matka ti každých päť minút telefonuje ohľadom toho, kde si a ako sa cítiš! Maniakálne striehnuca matka ťa všade prenasleduje, „v záujme tvojho psychického zdravia“ ťa vodí do školy, sedí s tebou na hodinách a kým cikáš, čaká na teba pred toaletami! To je maniakálne striehnuca matka! Kdežto Marina mama svojej podarenej dcére tolerovala, že sa s ňou Mara polovicu knihy ledva rozprávala – Mara sa totiž polovicu knihy takmer s nikým nerozprávala, pretože má predsa tie psychické problémy alebo čo… Až prišiel na scénu Noah – rozprávať sa s ním už zjavne nie je pod Marinu úroveň…

A svätý Noah Shaw je práve druhá vec, na ktorej je vystavaný tento „príbeh“ – Marina rodina sa v záujme Marinho psychického zdravia, otraseného po smrti jej najlepšej priateľky Rachel, len tak zdvihne a odsťahuje do nového mesta, kde Mara nastupuje na novú školu. A vzápätí sa stanú tri veci:

  • Mara sa hneď prvý deň v škole pri automate s nápojmi stane úhlavnou nepriateľkou najväčšej bitch na škole. Neviem síce, prečo konkrétne sa to stalo, asi ide len o to, že protivná blondína, medzi spolužiakmi extrémne obľúbená, resp. nimi prirodzene nenávidená, sa vždy stáva úhlavnou nepriateľkou hlavnej hrdinky a tak sa Mara s Annou zrazu nenávidia a to sa pomaly ani nevideli.
  • Mare sa milo prihovorí Jamie a sú z nich najlepší kamoši. Jamie je totižto predurčený byť najlepším kamošom hlavnej hrdinky young adult knihy – typický najlepší kamoš hlavnej hrdinky ju buď tajne úprimne miluje alebo je to gay, aby ju milovať nemohol. Jamie je bisexuál. A adoptovaný černošský Žid s dredmi, ktorý je taký geniálny, že preskočil pár ročníkov (autorka zjavne vie tvoriť veľmi originálne postavy).
  • A, fanfáry poprosím, Mara zbadá Noaha Shawa! A celý príbeh, akýkoľvek náznak deju, ide zrazu do hája, pretože Mara začne byť maniakálne posadnutá Noahom, aj keď sa mu spočiatku snaží trošku odolávať…

Pretože Noah je taký ten kúlový bastard, čo spal s každým schopným dievčaťom na škole (ale s Annou nie, aj keď spolu istú chvíľu tiež chodili – nebolo by predsa pekné, keby Noah spal aj s Marinou najväčšou nepriateľkou!) a potom ho odkopol, no napriek tomu z neho všetkým babám aj naďalej padajú nohavičky. Noah predsa vyzerá ako houmlesák, ale tá jeho nenútená „elegancia“ je vraj sexi. Je namyslený, sebestredný, zhltol všetku múdrosť sveta a je prosto vyslovene nepríjemný až doslovne hnusný – a aj to je asi kúl. To všetko si Mara uvedomuje a snaží sa držať si od toho chumaja odstup, no:

  • tak či tak je to náramne sexi chumaj;
  • a dotyčný chumaj za ňou aj neprestajne dolieza;

takže Mara nakoniec podľahne – kto by to bol čakal?! Také mužské postavy, ktoré sa tvária ako zlí chlapci s ešte horšou povesťou, no pri tej správnej holke sa dokážu zmeniť a ukázať i to svoje dobré ja, vlastne dosť žeriem. No pri Noahovi mi tá jeho „temná stránka“ prišla prehnaná a v konečnom dôsledku ma skutočne väčšmi iritoval ako ohuroval… Netuším, ako mohol Mare reálne (po celom dlhom týždni) zaimponovať, keď mal takú povesť a správal sa tak nepríjemne a prenasledovačne, ako sa správal… Resp. pri šibnutej hlavnej hrdinke to až také čudné asi nie je…

No pri Noahovi ešte zostaňme (ostatne sme pri jeho obdivovaní zostali celú knihu), aby sme mohli dokonale precítiť, aký je úžasný! Noah je totižto nielen sexi, ale – keďže trochu záleží aj na charaktere – aj geniálny (Kto v tejto knihe vlastne nie je? Marin starší brat Daniel je tým najobetavejším bratom, akého si Mara mohla priať, je to hudobný génius a prijali ho na každú jednu vychytenú univerzitu – stavím sa, že z Harvardu za ním prídu ešte aj osobne, aby sa uistili, že si vyberie práve ich! A Marin malý brat Joseph vo voľnom čase obchoduje s akciami na burze!) a dokáže vám odcitovať snáď akúkoľvek knihu – veď v jeho izbe celú jednu stenu zaberá obrovská knižnica od stropu až k podlahe plná kníh. A má tam aj výhľad na more. Noah je totižto nielen sexi a kúl a geniálny a sčítaný, ale aj, ako príjemný bonus, hyperbohatý – dom, v ktorom býva jeho rodina, je väčší ako Tádž Mahál, záhradu mu skrášľuje grécka fontána a vstupnú halu dopĺňa antické stĺporadie (a to nepreháňam a nehyperbolizujem, reálne vám citujem danú knihu – Tádž Mahál, fontána a stĺporadie).

A čo je na dokonalom Noahovi najlepšie, Noah Maru zrazu skutočne miluje – každú babu doteraz len využil a odkopol, no o našu hlavnú hrdinku má naozaj úprimný záujem, pretože ona je akosi iná ako ostatné, je predsa psychicky narušená aspoň chvíľočku Noahovi totižto odoláva. Prosto netuším, či bol Noah väčšmi posadnutý Marou alebo Mara Noahom – Noah sa neváhal spriateliť s Marinim bratom Danielom, aby o nej mohol nenápadne vyzistiť všetky nechutné detaily a ona zrazu nevie kresliť nič iné, len Noaha s tým jeho povestným úškrnom, Noaha z profilu, Noaha, Noaha, Noaha…

picture from Flickr

abyss of the disheartened

Prvé tri štvrtiny knihy som potom len dumala nad tým, či ma väčšmi irituje Mara alebo Noah a pri čítaní ma držalo len to, že som chcela zistiť, čo za magický „problém“ to Mara a/alebo Noah vlastne majú. Pamätáte na Marine halucinácie a jej vyplnené želania smrti? Prosto som bola zvedavá, čo si autorka vymyslí – či dákych špeciálnych zombíkov, nových upírov, inovatívnych nesmrteľných alebo akú to háveď. Nakoniec vysvitlo, resp. bolo skôr len veľmi letmo naznačené (pretože Čo Kto je Mara Dyerová? riešime až v druhom diely), že Noah je dáky liečiteľ, niečo á la Život a Mara je… Smrť (prosto dokonalá dvojica, čo si budeme hovoriť). A táto štvrtina príbehu ma celkom bavila, hoci sa v nej diali dosť čudné veci:

  • Marin otec je právnik a aktuálne pracuje na prípade vraždy miestnej tínedžerky, no chce sa ho vzdať, pretože to neprospieva Marinmu psychickému zdraviu – podľa mňa sú to len výhovorky a reálne sa mu jednoducho nechce pracovať, lenivcovi jednému, veď Mara ledva registrovala, čomu presne sa jej otec v práci venuje (myslím, že si ani samotného otca bohvieako nevšímala)…
  • Marin malý brat Joseph je len tak unesený a Mara s Noahom ho len tak zachránia. A to je všetko, absolútne nechápem, načo a prečo a začo tam daný únos bol…
  • Zdá sa, že Mara dokáže zabíjať silou vôle, preto Noaha napadne, aby si overili, či to skutočne funguje v ZOO na dákych tých zvieratkách – pokojne aj ohrozených druhoch, skúšať Marinu schopnosť na mravcoch vzadu v záhrade by asi nebolo dostatočne… akčné.

A hoci sa kniha snažila skončiť cliffhangerom, objavenie sa mŕtveho Judea bolo skôr riadne od veci ako namotávajúco šokojúce… Vlastne myslím, že by knihu dokonale vystihovalo slovo „snaha“ či skôr „prehnaná snaha“… Miestami som totižto mala pocit, akoby to tete autorke aj celkom slušne písalo, no jej problémom je prehnaná snaha napísať dokonalú young adult knihu podľa predpísanej normy. Pri opise Noaha sa asi pozerala na fotku Patizóna v dákom časopise, všetko šlo podľa osnovy, Marina stredná bola plná stereotypov a všetko zavŕšila veta: „Bola som jed a Noah bol droga, pri ktorej som na to zabúdala.“ – ak toto nebola jasná adaptácia tej povestnej drogistickej vety z Tvajlajtu, tak už neviem! Niežeby som mala pocit, že autorka doslovne kopíruje Tvajlajt, možno ho chcela len svojským spôsobom predčiť, inšpirovať sa ním, ale napísať to lepšie…

A aj keď táto „recenzia“ vyznieva vyslovene uštipačne, môj celkový verdikt je skôr rozpačitý – potenciál tam rozhodne bol (Veď Mara je hlavná hrdinka, ktorá skutočne zabila päť ľudí – to si v bežnej ťuťuťu young adult knižke len tak niekto nedovolí!), no asi by to chcelo viac odvahy ten potenciál rozvíjať, viac odvahy odpútať sa od young-adultového klišé. Možno si autorka myslela, že ak sa bude držať overeného, zaboduje. Podľa mňa sa práveže mala väčšmi utrhnúť z reťaze! Takto som si nie istá, či chcem v sérii aj pokračovať – možno sa skúsim začítať do druhého dielu v dákom kníhkupectve a uvidíme, či sa autorka medzičasom príhodne neutrhla z reťaze nezlepšila. Toto bola jej prvotina, možno ešte len nevedela, ako v tom chodiť, preto vsadila na overené klišé… Možno to v dvojke bude iné… Na GoodReads som knižke udelila dve hviezdy (z piatich), bolo to OK a uvidím, či tú dvojku uvidím, ešte som sa nerozhodla…

*

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

18 komentárov

  1. Catty
    6. septembra 2013

    V podstate máš pravdu a veľmi si ma týmto článkom pobavila, hlavne vety typu: „o našu hlavnú hrdinku má naozaj úprimný záujem, pretože ona je akosi iná ako ostatné, je predsa psychicky narušená aspoň chvíľočku Noahovi totižto odoláva.“

    Napriek tomu sa mi kniha páčila a pokračovanie si určite prečítam, lebo ako vravíš, potenciál tam je a myslím si, ž autorka písať vie 🙂

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      7. septembra 2013

      Som rada, že som pobavila, presne o to som sa snažila! 😛 A presne, potenciál tam je, takže to skutočne vidím minimálne na to začítanie sa v kníhkupectve, prípadne ak bude dáky ten výpredaj… 😀

  2. Polly
    6. septembra 2013

    drzala som v praci tu knihu v ruke…som taaaak rada, ze som sa na nu vybodla xD

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      7. septembra 2013

      Obálku to má peknú, aj anotáciu namotávajúcu, ale trochu banujem, že som sa nechala namotať… 😀

  3. StandyB
    9. septembra 2013

    predam YA knihy, kto ma zaujem? 😀

    okej blba vsuvka….mala som zalusk, ale davam ruky prec …asi celkovo davam ruky prec od YA knih ….este jedna vynimka: Finale – Zavrhnuty …a uzatvaram kapitolu ohladom tejto literatúry 😛

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      9. septembra 2013

      Ale ako oddychovka sa čítať dajú! 😀

      A akéže to knihy konkrétne predávaš? 😆

    2. StandyB
      11. septembra 2013

      Záblesk (Alexandra Adornettová)
      (Alyson Noël) Navždy
      Dokonalý pár (Ally Condieová)
      Čas anjelov (Anne Riceová)

      jednu za 3eura 😀

    3. Dada Baroková
      11. septembra 2013

      Hm, možno ten Dokonalý pár… Ale tebe sa to asi nepáčilo a neodporúčaš, keď predávaš, všakže? 😛

    4. StandyB
      11. septembra 2013

      nedocitala som nejako ma to neuputalo ale myslim si ze tebe by sa to aj lubilo…a za tri eura draha to je paradna cena…napr mojej sestre sa to pacilo….ze to bolo zaujimave …..ale ja popravde som skoncila po 40 strane a nedonutila som sa to citat dalej Ky-i mi je nesympaticky :D:D:D

    5. Dada Baroková
      11. septembra 2013

      Porozmýšľam! 😛

  4. Lusu
    9. septembra 2013

    ach, akú peknú fotku na obálke to malo! 😀

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      9. septembra 2013

      Hej, hej, pekná obálka a namotávajúca anotácia k tomu a i tak nič z toho! 😛

  5. Lyn_von_Nightlight
    7. januára 2014

    Mne sa to páčilo. Akurát som dočítala aj dvojku. Všetci vravia, že je lepšia, ale mne sa jednotka páčila viac. Možno to má znaky, ktoré sa dajú nájsť aj v iných YA, ale takúto psycho YA som ešte nečítala :D:D

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      7. januára 2014

      Asi si tú dvojku tiež prečítam, som zvedavá. 😀 Lebo na tom označení „psycho YA“ niečo je, veru tak! 😀

  6. sofi
    27. apríla 2014

    jasne sak nic nerobit a kritizovat pracu inych je lahke

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      27. apríla 2014

      Očividne áno – robíš to isté a nič nerobíš, len kritizuješ moju krvopotnú prácu na tejto kritike. 😆

      (Inak uvažujem, čo také by som vlastne mala robiť? 😆 Napísať samotnej autorke otvorený mail so všetkými mojimi pripomienkami a odporúčaniami, ako to celé prepísať? 😀 )

  7. Terka
    28. júla 2014

    Mne sa tá kniha páčila, podľa recenzií som čakala od nej menej. Čo sa tíka odhalenia na konci, tak ma to šokovalo lebo som to nečakala a jediné čo nenávidím na knihách je „predvídateľní koniec!“. A na to že to bola prvá kniha Michelle tak musím povedať že odviedla dosť slušnú prácu.

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      28. júla 2014

      Je pravda, že ani ja som to nečakala. Nemyslím si, že to niekto čakal – preto mi to prišli trochu od veci, prvoplánové, divné…

      Myslím, že som jedna z mála ľudí, ktorým sa kniha až tak nepáčila, ja práveže čítam/počúvam celkom pozitívne ohlasy. Možno som pri čítaní len mala zbytočne kritičnú náladu, keďže na ten druhý diel nakoniec aj som zvedavá. 😛

      Ale je pravda, že na pomery YA debutov to bola vlastne skutočne dosť že slušná práca… 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie