Archívy značky: drobné radosti

Rubrika spisovania milých drobností, radostí všedných dní, ktoré dokážu človeku spríjemniť deň, týždeň, mesiac; aj keď nejde o veľké veci, práve naopak

Aprílovo-májové radosti 2017

Máj je dávno za nami a apríl tu bol ešte dávnejšie. Preto prepáčte, ak v týchto radostiach nebudem chronologická – pôjdem na to tematicky, a začnem dávno: Veľkou Nocou, kedy k nám tematicky prikvitol veľkonočný zajačik. 🐰 Chlap si chcel totižto zabezpečiť domáce zvieratko. A tak býva s Hopkom (a občasne s ním teda bývam aj ja).

Pokračovať na Aprílovo-májové radosti 2017

Mlsavé februárovo-marcové radosti 2017

Mala som rada nedeľné rodinné obedy. Niekedy sme si vedeli dokonca „slávnostne“ prestrieť stôl v jedálni a všetci sme sa spolu bez zhonu najedli – čiže nie v náhodných intervaloch každý osve pred telkou… 😪 S bratom sa sem-tam snažíme o podobné rodinné obedy či večere (nemusí to byť ani nedeľa) – brat je už odsťahovaný, niekedy pozýva on, potom je rad na mne. Ako začiatkom februára – dokonca som sa rozhodla vyskúšať niečo iné, nové a síce batáty. A bolo to fajn – len matka celú dobu frflala, že nemá čo jesť, žiadnu normálnu prílohu… 😁 Recepty som inak odpozorovala na facebookovej stránke Tasty, kde sa skutočne rada kochám videoreceptami. 😋

Pokračovať na Mlsavé februárovo-marcové radosti 2017

Januárové radosti 2017

Minulý rok bol pre mňa pomerne hektický – aj keď vo veľmi dobrom slova zmysle. 😊 Veľa sa toho dialo – viď moje decembrové spomienky na leto –, až na blog nebol čas. Tento rok by som to chcela zmeniť a blogovať aspoň o trošku svedomitejšie – aj tak viem, že je to iba o rozvrhnutí si voľného času a keby som naozaj naozaj chcela, na blog sa čas jednoducho nájde! S time managementom mi to až tak nejde, ale konečne mám diár na rok 2017! A nakoniec taký, ktorý som vo svojom diárovom výbere na tento rok ani nespomínala!

Pokračovať na Januárové radosti 2017

Neuveríte: Radosti všedných dní #80!

Spolublogerke Polly sa vraj nechce počítať týždne, kedy naposledy spisovala drobné radosti všedných dní – čo mám potom povedať ja, keď som posledné radosti zverejňovala pred vyše rokom? 😆 Tieto majú jubilejné číslo „80“ a snáď ich aspoň bude dosť na to, aby som Vám čo to vynahradila. 😉

Pokračovať na Neuveríte: Radosti všedných dní #80!

Radosti a starosti všedných dní #79

Stále vlastne nechápem, ako môžu ľudia pracovať… Dennodenne, dlhých päť dní v týždni, každý týždeň, každý mesiac, po celý rok… A celé dni robiť to isté (teda, niežeby večne nevyvstal nejaký nový, iný problém…), pri čom človek práci vlastne venuje tú najproduktívnejšiu časť dňa – a večer príde domov akýsi zničený, ubitý, vyšťavený a tak, hoci vďaka monotónnemu stereotypu práce priam srší kreativitou a potrebou nejako ju ventilovať, po práci na to prosto už nie je sila, odhodlanie…

Pokračovať na Radosti a starosti všedných dní #79