Archívy značky: drobné radosti

Rubrika spisovania milých drobností, radostí všedných dní, ktoré dokážu človeku spríjemniť deň, týždeň, mesiac; aj keď nejde o veľké veci, práve naopak

Januárové radosti 2017

Minulý rok bol pre mňa pomerne hektický – aj keď vo veľmi dobrom slova zmysle. 😊 Veľa sa toho dialo – viď moje decembrové spomienky na leto –, až na blog nebol čas. Tento rok by som to chcela zmeniť a blogovať aspoň o trošku svedomitejšie – aj tak viem, že je to iba o rozvrhnutí si voľného času a keby som naozaj naozaj chcela, na blog sa čas jednoducho nájde! S time managementom mi to až tak nejde, ale konečne mám diár na rok 2017! A nakoniec taký, ktorý som vo svojom diárovom výbere na tento rok ani nespomínala!

Pokračovať na Januárové radosti 2017

Neuveríte: Radosti všedných dní #80!

Spolublogerke Polly sa vraj nechce počítať týždne, kedy naposledy spisovala drobné radosti všedných dní – čo mám potom povedať ja, keď som posledné radosti zverejňovala pred vyše rokom? 😆 Tieto majú jubilejné číslo „80“ a snáď ich aspoň bude dosť na to, aby som Vám čo to vynahradila. 😉

Pokračovať na Neuveríte: Radosti všedných dní #80!

Radosti a starosti všedných dní #79

Stále vlastne nechápem, ako môžu ľudia pracovať… Dennodenne, dlhých päť dní v týždni, každý týždeň, každý mesiac, po celý rok… A celé dni robiť to isté (teda, niežeby večne nevyvstal nejaký nový, iný problém…), pri čom človek práci vlastne venuje tú najproduktívnejšiu časť dňa – a večer príde domov akýsi zničený, ubitý, vyšťavený a tak, hoci vďaka monotónnemu stereotypu práce priam srší kreativitou a potrebou nejako ju ventilovať, po práci na to prosto už nie je sila, odhodlanie…

Pokračovať na Radosti a starosti všedných dní #79

Radosti všedných dní #78

A_tak sa zo mňa stala pracujúca žena, ktorá zanedbáva svoj blog a takpovediac všetky svoje koníčky – aj v Reading Challenge 2014 som žalostne pozadu, no počas pracovného týždňa po práci už nie som súca absolútne na nič, ani na písanie, ani na čítanie… Nechápem, ako to vražedné pracovné tempo dokážu ostatní ľudia zvládať… 😛

Pokračovať na Radosti všedných dní #78

Radosti všedných dní #77

Tradične by som mohla začať tým, že skutočne netuším, kam to leto utieklo – už nie je ani v kalendári a aj to počasie v poslednej dobe vyzerá kadejako… jesenne. Že jeseň klope na dvere jasne dokazujú aj drôty plné lastovičiek, ktoré so zatajeným dychom sledujem každé ráno po ceste na prax. Za letom mi bude smutno, ale jeseň vlastne tiež ľúbim a trošičku sa na ňu možno aj teším (potrebujem gumáky!). 🙂

Pokračovať na Radosti všedných dní #77