Radosti všedných dní #24

Tento týždeň bol (alebo skôr začal…) veľmi fajn! Asi už môžem hrdo prehlásiť, že pravidelne cvičím – dnes sa dostanem do polovice druhého levelu Jillianinho 30 Day Shred a ide mi to lepšie, ako keď som sa 30 Day Shred pokúšala cvičiť prvý krát (vtedy som musela prestať, lebo som bola dva týždne drasticky chorá a brala som antibiotiká). Niežeby ma to cvičenie vyslovene bavilo, ale pripomínam si, že cvičením robím niečo pre svoje zdravie a bojujem proti tej svojej nevýslovnej lenivosti, tak! 😛

Za úspech považujem aj to, že Trojveršie tento týždeň oslávilo svoje prvé narodeniny a mne sa pri tej príležitosti podarilo zorganizovať giveaway, do ktorej sa aj nadšene zapojilo pár ľudí! A okrem toho som si pri giveaway-ovom článku našla zopár neskutočne milých komentárov a blahoželaní. Plus milý tweet od jedného Košičana, goodreadsovská „správa vo fľaši,“ Pollyi-ino zaradenie do radostí týždňaten článok od Bonnie Blue, ktorý ma uviedol až do rozpakov! 🙂 Svoj blog ľúbim a som rada, že si ho s chuťou číta toľko ľudí! 🙂

Giveaway

V pondelok som inak trochu nakupovala. Ale nie moc (vzhľadom na aktuálnu chudobu), len toľko, aby som na jar nechodila bosá – mám nové, béžové tenisky a obyčajné čierne číňany (a zásobu umelých kvetín na ďalšie dve kvetinové čelenky (okrem tej jednej, o ktorú súťažíme v giveaway).

Nove boticky*Krokus*Pes

A venčila som aj Psa, ktorý ma dosť hneval, aj keď to teraz určite vyznie skôr vtipne. 😀 Prechádzali sme sa totiž okolo jazera a Pes mi na okamih akosi zmizol… Tak na neho volám a volám, až zrazu vidím, ako ku mne nadšene beží a v papuľke mi nesie rybu! Začínam mať silné podozrenie, že Pes ani nie je žiaden pes, ale dáky mačkopes: minule mi napr. vliezol do postele, len aby si vedľa mňa mohol 15 minút pedantne oblizovať packy, umývať sa! Veľmi rád spí a potom sa naťahuje a ohýba chrbát ako také mača! A teraz našiel záľubu ešte aj v rybách (čo to bude nabudúce, začne priasť?)! S tou veľkou rybou v papuli vyzeral celkom vtipne, dokonca bol celý mokrý, pretože si ju bol sám vyloviť z jazera – teda, niežeby ju doslovne ulovil, bola zdochnutá, asi tam len plávala hore bruchom… Pri našom jazere je totiž akosi veľa zdochnutých rýb – teda, toto bola tretia, ktorú som videla a ak to aj nie je dosť, podľa mňa to začína byť trochu desivé (okolo jazera už so Psom radšej nechodíme…).

Počasie sa nám síce potom trošku pokazilo (a to som si ešte v pondelok fotila práve rozkvitnuté krokusy!), ale veď ono sa opäť oteplí – a aspoň som na chvíľu mohla zo skrine vytiahnuť svoje hrubé ponožky. 😛

Milé ponožky

Ale ku koncu týždňa sa trošku pokazil aj môj fajn týždeň… V piatok som – tradične náhodne – natrafila na Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní, ušli sa mi len voľné jazdy mužov a žien (a to som to tento raz už chcela vychytať!). Možno bude aj zvlášť článok, niekde by som sa totiž mala poriadne posťažovať na to, že nechápem, prečo Patrick Chan vždy vyhráva… Výsledné poradie mužov ma naštvalo a naštval ma aj EuroSport, ktorý voľné jazdy žien začal vysielať s hodinovým meškaním len kvôli dákemu trápnemu biliardu! To človeka skutočne poteší, keď špeciálne kvôli krasokorčuľovaniu zostane hore do polnoci, kedy začína priamy prenos (to ten časový posun oproti Londonu v Kanade, kde sa súťaž tento rok koná)! Každopádne krasokorčuľovanie milujem a som rada za tých aspoň pár brilantných jázd, ktoré som si dokonale vychutnala. 🙂

Tento víkend patril nielen Majstrovstvám sveta v krasokorčuľovaní, ale aj Anime SHOW, ktorú som tento rok vynechala… A aj mi to nakoniec prišlo trochu ľúto – pretože som si pred Istropolis v sobotu šla prebrať novú loli sukňu od Sali. A tak som videla všetkých tých farbistých ľudí (dúfam, že to nevyznelo rasisticky 😆 ) a zacnelo sa mi za tou atmosférou a príkladnou možnosťou byť lolita… Ale program bol pre mňa tohto roku absolútne nezaujímavý (už Comics salón 2012 tuším mlel programovo z posledného…) a cena vstupného astronomicky vysoká (teda, vzhľadom na nezaujímavý program a fakt, že som chudobný študent, to bola nepredstaviteľná suma), takže na jednej strane svoje rozhodnutie neísť schvaľujem. A na druhej ho predsa len trošku ľutujem… Každopádne som bola aspoň pred Istropolisom (keď nie priamo na Anime SHOW v Istropolise), kde som sa stretla so Sali a Sysou a mám novú, úžasnú sukňu (Aj keď mi je istým spôsobom malá – oblečiem ju len cez hlavu a obliekať si sukňu cez hlavu mi príde trochu vtipné, no takej úžasnej sukne sa prosto nemienim vzdať! 😆 )!

Ja a slecna Malvina*Kavicka*Kolacik

A po mojom zjavení sa pred Istropolisom som sa v neďalekej Kofi šope konečne (konečne!) stretla so slečnami Kvetoslavou a Malvínou! A od slečny Malvíny som dostala vianočný darček – čo len dokazuje, ako dlho sme sa nevideli… Ale aspoň môžem mať Vianoce aj v marci! 😀 (Ostatne mi tento týždeň aj začal kvitnúť tzv. vianočný kaktus a považujem to tak trochu za zázrak, nakoľko snáď aj dva roky nezakvitol!) No aj tak mi je trochu smutno z toho, že sa so slečnami vidíme tak málo… 🙁 Chápem, že každý má svoj život, ale na priateľov by si človek sem-tam mohol nájsť aspoň trochu času…

Z malých radostí týždňa musím vypichnúť pondelkové úžasné raňajky (preto som si to zopakovala aj vo štvrtok): extra smotanový jogurt, chrumkavé čokoládové müsli a čerstvé jahody – toto kompletné raňajkové meníčko som našla v Bille medzi šalátmi. 😀 A takmer by som zabudla na svoj cestovateľský zážitok – v sobotu som sa totiž do Bratislavy zviezla vlakom a nie hocijakým! Bol kupéčkový, óóó! Kupéčkovým vlakom som nikdy nešla (alebo si to aspoň nepamätám) a aj keď nebol práve nový ani čistý, bolo to svojským spôsobom zaujímavé!

Hm, keď tak nad tým uvažujem, nakoniec to predsa len bol fajn týždeň od začiatku až do konca! 😉

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

16 názorov k “Radosti všedných dní #24

  1. na tie ryby by som si dala bacha, bo to fakt nie je nič moc nájsť zdochnuté, bohvie čo sa tam vypúšťa alebo čo..na druhej strane či už vtáky alebo ryby občas len tak zomrú, dokonca vo veľkých množstvách a nevie sa prísť na to prečo vlastne. Ale havka by som tam aj tak nekúpala, takže ste dobre spravili, že už tam nechodíte 😉
    Fakt si nešla ešte kupéčkovým vlakom? Sranda. Pre mňa je to také neuveriteľné, lebo od malička cestuvávam vlakom. Ale nie si prvá, dokonca poznám ľudí čo viac obľubujú autobusy ako vlaky, čo je pre mňa úplne nepochopiteľné. Asi preto, že som v autobusoch ako decko vždy vracala 😀 Oni sa zase vo vlaku cítia neisto 🙂
    K tomu cvičeniu gratulujem, ja som tiež s priateľom začala chodiť do posilky, len teraz stále robí, tak sme po dvoch razoch aj skončili, stihla som z toho prechladnúť a to je tak asi všetko 😀

    1. Tak najprv som si myslela, že niekto tie rybky načierno ulovil a nakoniec si povedal, že ich i tak nechce, tak ich prosto nechal zomrieť na brehu… Ale ako Pes vylovil z vody túto tretiu, tak si vravím, že asi skôr… zdochli. A aj som uvažovala, čo by asi mohlo byť príčinou, či to prosto nie je po zime aj ako tak bežné – že by napr. mohli nedopatrením uviaznuť v ľade a zmrznúť alebo možno nemali pod ľadom dosť vzduchu (niekedy sa rybám vysekávajú v ľade diery, nie?)… V rybách sa, každopádne, nevyznám, ale po tom, čo sa o zdochnuté ryby Pes začal tak zaujímať, radšej už prosto chodíme inakadiaľ – nikdy nevieš, čo Psa napadne a voda a zdochnuté ryby ho akosi lákajú, pri čom voda a zdochnuté ryby (a Pes! 😛 ) sú dosť zlá kombinácia, si myslím!

      Ja vlakom totižto takmer vôbec nechodím, ja som skôr ten autobusový človek 😀 Keď som bola malá, cestovali sme s babkou za jej rodinou do Šale vlakom niekoľkokrát do mesiaca, ale teraz prosto autobusy, takže vlak je len príležitostná záležitosť. Ale aspoň mám potom z každej cesty vlakom zážitok! 😆

      Vidíš, mohla by si preto cvičiť radšej doma podľa dákeho toho videjka, to určite neprechladneš 😀 (Aj keď aj ja sa raz chystám do posilky, hoci najprv chcem trošku kondičku chytiť, aby som tam nevyzerala trápne 😛 )

    1. Och, ďakujem za pochvalu! Áno, sú to šaty, čierne s malými čerešničkami 🙂 A teraz som kreatívne vymyslela, že pod nimi môžem nosiť tamtú červenú blúzku (má malé biele bodky), len by sa mi k tomuto outfitu k dokonalosti hodili ešte červené pančušky 😀

      Nuž: so Psom je prosto vždy sranda! 😛

  2. vidim ze so svojou Giveaway urobila riadny boom o nej sa dozvie dost vela vela ludi 😀
    aj ja velmi chvalim saty 🙂 si ozaj pekne a peken si to doladila s tou bluzkou
    a pohladkaj za mna to stvorenie mačkopsa 😀 ja si o svojom zajovi myslim, ze je to max-hyperaktivna mys 😀

    1. Neviem, či je to úplne že booom, ale skutočne som čakala, že sa zapoja tak dva-traja ľudia 😀 Teda, trochu som predpokladala, že stále čitateľky by sa zapojiť mohli, ale som prekvapená, prosto! 🙂
      Ďakujeeem za pochvalu! :love: A mačkopsa hladkám, ty za mňa tiež max-hyper myšku pohladkaj 😆

    1. Viem, že sme so Sysou riešili, či sa tam vidíme a Sysa vravela, že tam tohto roku akosi nikto nejde (brala to v rámci svojich friendov, asik, ale aj tak)… Sysa nakoniec bola, ja som to teda vzdala a… predsa len mi to prišlo ľúto! 🙁

      No cena sa už pohybuje okolo tých 15 eur a to je dosť, až si človek dobre rozmyslí, či zainvestuje a keď sa pozrie na ten program… Po sci-fi, fantasy a hernej stránke je to možno fajn, ale keďže som predovšetkým ten Japan freak, prosto som usúdila, že mi to za tie peniaze nestojí… Takto, keby som mala peniaze, tak na pomer cena/atraktivita programu ani nepozerám a idem, lebo ľúbim conovú atmosféru a dlho som na sebe nemala lolitu. Ale aktuálne peniaze nemám, takže…

    2. Hej, aj lolit nejak pomenej bolo. Teda ja mam tu smolu, ze sobota je u mna uplne zabita ,takze to si nevsimam velmi ludi, ale v piatok a v nedelu som okrem ludi, s ktorymi som tam sla a bola dohodnuta nestretla vela znamych tvari.

      Ale na Slavcon ides, nie?

    3. Ja premyslam, ze sa tam stavim. Ja som tam chodila od prveho rocnika – najprv som pomahala v yaoi/anime sekcii, ked existovala a potom sme tam chodili s DDR, ale posledne 2 rocniky som nebola 🙁

    4. Ó, ona bola aj yaoi/anime sekcia? 😀 To by sa mi asi celkom páčilo, škoda, že už nie je… Ale kopec iných vecí tam bude, tak uvidíme 🙂

    5. Hej, uplne vtipne historky z toho mame – totiz v miestnosti bolo strasne malo ludi a sami chalani. 😀

      Niekedy ti mozno ukazem fotky 😀

  3. obdivujem ťa za to cvičenie , ja odkedy som minulý rok skončila s tanečnou, som nemala absolútna žiadnu pohyb, a že by sa mi už celkom aj zišiel xD 🙂 Som veľmi milo prekvapená nájdením tvojho slovenského blogu, rozhodne ho začínam čítať 🙂 A tvoj pes je skvelý, ja teraz čo mám môjho psíka tak to je poklad, ale tú predtým čo som mala, tá sa toho navystrájala 😀 sme furt mali po celom byte toaletný papier rozhryzený, tak to vyzeralo veľmi efektne 😀 a to bolo to najmenej ,,, tie šetočky s blúzkou máš vážne nádherné ,, a sakra, nečakala som že ti bude malá 🙁 (to bude tým, že som predpokladala že keď sa cezo mňa prepchá, prepchá sa aj cez ostatných :(( ) len si nie som istá, či by som s tým niečo vedela urobiť ,,, inak ešte som sa chcela spýtať, či ti je dobrá aj ako šaty? 🙂

    1. Aj ja sa celkom obdivujem, že som to ešte nevzdala 😀 Ale je to celkom fajn, trošku sa doma „ponaťahovať“, nielen byť vyvalená pred počítačom 😀
      A toaleťák ľúbi hrýzť aj Pes, keď dáky náhodou nájde, na to musíme dávať pozor aj my 😛

      Ďakujeeem za nepriamu pochvalu blogu i priamu pochvalu outfitu! :love:

      A veď mi nie je úplne že malá, sedí mi dobre, len si ju prosto musím obliekať cez hlavu, lebo mám trochu širšie boky, hehe 😀 A teoreticky ju môžem nosiť aj ako šaty – ale skúšala som si ju len tak narýchlo, takže som si nie istá, či mi nie sú prikrátke (nevidela som sa v nej poriadne – v dákom veeeľkom zrkadle), takže ešte uvidím 😀 Ale vymyslela som pre ňu aj tretie využitie: môžem ju nosiť aj ako „obyčajnú“ bedrovú sukňu na každý deň, celé leto! 😛

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *