Radosti všedných dní #21

Čo priniesol tento týždeň…

S týmto týždňom som náramne spokojná, toľko sa mi toho pošťastilo!

1. V pondelok ku mne docestoval môj vytúžený kórejský diár na rok 2013 s heterochromatickou mačkou! Áno, zľavila som zo svojich nárokov a miesto 18-eurovej Kiki som sa uspokojila s o 10 € lacnejším zápisníkom! Som na seba pyšná a z diárika som maximálne nadšená: je plný mačiek a každá strana je iná, je šikovný do ruky, takže aj do kabelky a… Stále je prázdny, mnou nepoškvrnený – keď mne je vždy ľúto do tých prekrásnych diárov čmárať! Len to má ten háčik, že diár na rok 2013 si ťažko môžem šetriť – pretože v roku 2014 mi už bude akurát tak na nič… A takto to so mnou a s diármi dopadne vždy…

picture from eBay

Choo Choo diár na rok 2013 od Jetoy

2. Utorok som síce celý musela stráviť v škole, ale prvé cvičenie (tzv. manažérske rozhodovanie) odpadlo, takže by som si mohla pospať a ležérne sa do školy dostaviť až na cvičenie začínajúce o 12:30. Podmieňovací spôsob používam preto, lebo sa žiadne vyspávanie nakoniec nedialo – ráno som musela vstávať skoro, lebo som musela navštíviť svoju lekárku kvôli kontrole. Akosi sa neviem zbaviť toho hrozného kašľa… Každopádne bolo v tej škole aj znesiteľne a nakoniec odpadlo ešte aj posledné cvičenie (marketingové aplikácie) a s ním i prezentácia, ktorú sme si naň mali pripraviť! Nenávidím prezentácie a milujem zrušené cvičenia! 😛

3. Ochutnala som sušienky Oreo a, pravdu povediac, nechápem, čo je na nich také super, že sú z nich všetci paf… Chápete, všetky tie recepty na torty, mafiny, kapkejky s oreo sušienkami a vôbec… Asi majú dobrý marketing… Každopádne som rada, že som tie slávne sušienky konečne ochutnala, aj keď som si teda bohvieako nepochutnala…

4. Vo štvrtok som si vôbec nezapla počítač (Trošku ma síce mrzí, že som tak premeškala bookdepositorské 100 books, 100 offers, 25 hours, ale…) a dokonca som maily a sociálne siete neskontrolovala ani len na svojom predpotopnom smartfóne (brat ho minule oblial džúsom, takže je už skôr „popotopný“…)! Pospala som si; okolo obeda som bola na dlhej prechádzke so Psom, počas ktorej nám nežne, romanticky snežilo; dopriala som si ešte aj krátky poobedňajší spánok a potom som strávila niekoľko hodín kompletným upratovaním svojej izby. Milujem atmosféru čerstvo upratanej izby, to sa mi na okamih zdá, akoby som sa ocitla v dokonalej, navoňanej čistote (aj keď na druhý deň ráno zistím, že na stole je už opäť ten hnusný prach, o ktorom som si myslela, že som ho úspešne vyhnala!).

5. Vyhrala som giveaway u Luu! Čoskoro by ku mne mala doputovať knižka od Johna Greena Kam zmizla Aljaška! Ja nevyhrávam, keďže sa okolo mňa Šťastena (alebo matematická pravdepodobnosť náhodného javu výhry, ak chcete) väčšinou odmieta motať! A už vôbec nevyhrávam super knižky! A o to väčšiu radosť mi to urobilo, muhí-buhí-tralalala! Strašne sa teším!

picture from luu-san.blogspot.sk

John Green: Kam zmizla Aljaška

6. V piatok som si hennovala vlasy, chcela som sa vrátiť k svojmu naryšavelému odtieňu, červené podtóny ma už unavili. Pri samotnom hennovaní som však mala riadne pochybnosti – všetko bolo akési… žlté! 🙄 Také citrónovožlté to v našej kúpeľni nebolo ani po hennovaní blond hennou! Farba nakoniec dopadla klasicky naryšavelo ako vždy, ale mám žlté uši (a to som si natrela uši a okraj čela pri línii vlasov krémom!) a žlté nechty (pri hennovaní používam plastové rukavice, no pri vymývaní henny z vlasov som ich doteraz nikdy použiť nemusela, hoci sa zdá, že pri ohnivočervenej Sante som asi mala…) a dokonca i žltú počítačovú myšku – pôvodne je totiž biela, takže tá žltá henna z mojich rúk sa na ňu poľahky preniesla! 😆

Top týždňa

Piesňou týždňa či skôr videoklipom týždňa bude One Shot od B.A.P. Hudbu skupiny B.A.P vlastne vôbec nepočúvam a spomínaná pesnička mi nepríde bohvieako extra úžasná, ale má videoklip na štýl tanečnej, kórejskej, ťuťuťu, mafiánskej gangsterky, takže je svojským (takým k-popovým) spôsobom predsa len interesantná. 😛

Produkt týždňa: Vedeli ste, že sladkosti Willyho Wonku reálne existujú?! Niežeby som bola nejaký extra fanúšik Charlieho továrne na čokoládu, ale… Sladkosti Willyho Wonku reálne existujú! 😛 A ja by som chcela ochutnať dáku jeho čokoládu! Našla som ich v nejakých európskych e-shopoch (napr. Zap! Sweets), neviem, v ktorom vyjdú najlacnejšie, ak by sa bralo do úvahy i poštovné a balné a niektoré sladkosti majú len v extra veľkých baleniach, ale raz – raz – si doprajem!

Nicholas RogersTvár týždňa: Rodičia cez víkend pozerali Pirátov – nie tých s Johnym Deppom, ale tých s Nicholasom Rogersom (photo from pikosky.sk). Ktorého meno vám možno nebude znieť povedome, ale keď poviem Tarabas z Fantaghirò, určite sa nejednej žene rozžiaria oči. Och, ten jeho podmanivý pohľad! Nikdy som tak celkom nechápala, ako môže tú Fantaghirò baviť večne len zachraňovať Romualda, keď sa okolo nej motá sexi, kúlový Tarabas…

Nicholas Rogers je Austrálčan, 6. marca oslávi 44 rokov. Dva roky pracoval ako model (predvádzal džínsy), vďaka čomu si ho aj všimol taliansky režisér Lamberto Bava a ponúkol mu úlohu mága Tarabasa vo svojom filme Fantaghirò 3. A tak Rogers nasadol na lietadlo smer Rím a stal sa z neho herec… Okrem filmov Fantaghirò 3Fantaghirò 4 neskôr zahviezdil aj v talianskej minisérii Caraibi, v slovenčine Piráti. Jeho posledný film je z roku 2005, potom vraj herectvo zavesil na klinec a stal sa z neho tesár (?). Okrem toho sa stihol aj oženiť a v roku 2007 sa mu narodil syn, aj keď sú to len neoverené informácie, nakoľko sa Rogers úplne stiahol z verejného života a už niekoľko rokov o ňom nepočuť…

A internetovým čítaním týždňa sa na poslednú chvíľu stáva rozhovor s istým slovenským editorom o zákulisí vydávania young adult kníh v slovenčine a tak podobne. Chcem byť Erikova kolegyňa!

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

27 názorov k “Radosti všedných dní #21

    1. Aj ja ho milujem! 😛 (Dobre som si jeho spomenutie na blogu načasovala, hehe!)

      PS: Miyu, doplnila som do článku odkaz na super čítanie – rozhovor s editorom zodpovedným za young adult v Slovarte! Upozorňujem ťa naň len preto, lebo si spomínala, že by ťa tiež zaujímala práca editora, takže by ťa to celkom mohlo zaujímať 🙂

    2. Ako uprimne povedane – herec to nebol kto vie aky, ale ako dobre sa nanho pozeralo (a Fantagiro mala skoncit s nim, urcite by bola stastnejsia ako s tym debilom, co s nim ostala (nie romualdo).

      Dobry clanok – aspon ma clovek prehlad. Ja mam kilometer dlhy zoznam, ktory by som navrhla na preklad.

      Ale prirovnat Divergent k Hram o Zivot… 🙁

      PS: zalozila som si blog na recenzie a clanky.

    3. A tak zažila som aj horších hercov… 😀 A Fantaghiro 5-ťku mi ani nespomínaj, to bolo prosto celé zle (Aj ten týpek, čo s ním skončila, bol úplne že celý zlý – najmä oproti Tarabasovi! Ako mohla zabudnúť na Tarabasa a uspokojiť sa s hentým?! Pch! :no: ) a ja sa vlastne tvárim, že ten film ani neexistuje! 😛

      Hej, hej, aj mne sa článok páčil, aj keď to nie je presne také editorstvo, ako ho ja vnímam – u mňa editor skôr len opravuje tie preklepy a čiarky, nie že vyberá knihy na preklad a obálky a prosto tak komplexne z každého rožku trošku! A ta to nebolo úplne že prirovnanie, ujo povedal, že Divergencia je po Hrách o život druhá najpopulárnejšia dystopia a že je rád, že ju vydali, či? 🙂

      Chceeem link! :nod:

    4. Hej – ja sa ho tiez snazim vymazat z pamäti, ale ide to velmi tazko 🙁

      Lenze ja editorstvo vnimam presne tak ako ho on opisal 🙂 Navyse (aspon co si myslim) tak editor, ktory pracuje na novej knihe spolupracuje s autorom a pomaha mu s pribehom (skor v zmysle, co je uz zle, co tam chyba, ci tam nema logicke chyby a podobne). Nejak tak teda tu pracu vnimam ja. To je jeden z dovodov, preco by som to chcela niekedy robit.

      No ja viem, ze to neporovnal ako podobne knihy, ale rozhodne nie je taka uspesna ako HG 😛

      link: miyu-endlessdream.blogspot.com
      zatial tam davam nejake starsie, clanky, par novych a postupne by som tam chcela daj aj vsetky prednasky.

    5. Este jednu vec som chcela k tomu Tarabasovi – ked som este chodila na vysoku tak jeden predmet (logika) sme mali s politologmi, co boli o rok vyssie a jeden typek sa tam nanho starsne podobal – nemusim si snad hovorit, ze moja dochadzka na dany predmet bola skoro 100% 😀

    6. Ohoho, takže Tarabas mal slovenského dvojníka! Máš ty ale šťastie! 😛

      Áno, vďaka článku som zistila, že editorstvo je trošku o inom, že je to od dosť komplexnejšie, ako som si myslela. 🙂 Ale stále sa mi to ako zamestnanie páči, možno ešte viac ako predtým!

      Idem omrknúť blog! 😉

  1. Ten. Diár. Je. Rozkošniacky. *_*
    A Oreo sú super! Príliš sladký krém, ale tá tmavá sušienka je mňam 🙂
    Ó, Tarabas (Romualdo som nikdy nejak extra nemusela).

    To „TOP“ mi pripomenulo istý blog – na adresu si už presne nespomeniem, čo ma mrzí – a zlyháva aj technika, keďže počítač si adresu nepamätá tiež. Viem, že v názve bolo „snow“ a „salzburg“ a práve z toho blogu som sa dostala na tvoj aj na blog Polly c:

    1. Rozkošniacky je super slovo! A veru je… ROZKOŠNIACKY! 😛

      Oreo sú o ničom, Disko keksy sú omnoho lepšie a ešte si aj z milióna príchutí (preháňam) môžeš vybrať! 😀

      A ja len opakujem: „Ó, Tarabas!“ :love:

      Áno, TOP je odkukaný presne že od jany a jej big-snow-in-salzburg.blog.cz! 🙂

    2. Tvoje „Radosti všedných dní“ má stále viac a viac nútia rozmýšľať nad myšlienkou, že by nebolo zlé spraviť niečo ako „Knižné radosti“ 🙄
      Mať pravidelnú rubriku je fajn 🙂

    1. No… neomliekovala 😛 Som na ne nechcela míňať mlieko, keď sú také nič moc… Ale možno som to mala vyskúšať, možno vyskúšam 😀

      Ďakujeeem za pochvaly! 🙂

  2. Ten diár je ňuňuuuuuu! ^^
    OREO je dobréé. Nie až tak, že by som ho žrala v jednom kuse, ale… na koláčkoch vyzerá dobre. A ani ja nemliekujem, ja kávujem! 😀
    WONKOVA ČOKOLÁDA! Áááá! Musím pozrieť, či majú aj žuvačky, lebo žuvačky ľúbim ešte viac než čokoládu a tie vo filme boli tiež… Sakra, aj keby nie, Wonkove cukrovinky! Dýchaj, Lištička, dýchaj! 😀
    A Tarabas, hm.. Fantaghiro si pamätám, že som mala asi šesť rokov a dávali to v telke, no už netuším, o čom to bolo. No Tarabas vypadá vážne… dobre (slušná verzia slova jebateľný).

  3. Oreo je hnus …a farby dokonca aj jazyk 😀
    loool Tarabas…ked som bola decko verila som, ze ked si nieco zaprajem a poviem to meno 3 krat tak naozaj, ale naozaj sa mi to splni…hmmmm *zahladí sa von oknom a spomína*
    ten citat ….z vyhernej knihy je taky trefny v mojom aktualnom citovom rozpolozeni…aj ked sa uz citim ovela ovela lepsie…uz mi chuti aj jest 😀
    a ten giweaway spravim aj ja! 🙂 pri príležitosti : Marec mesiac knih 😀

  4. Ha! Ja som vedela, že tan z Pirátov je „Tarabas“! Síce som to nepozerala, ale už neviem, kde som to bola (asi pri starých rodičoch) a bol proste zapnutý televízor a rovno tam bol záber na neho 😛 Takže sa tiež pridávam k jeho fanklubu, lebo vo Fantaghiro som ho úplne žrala (vlastne ešte aj teraz, keď som to naposledy pozerala :blush: ). A inak ty si nevidela taliansky film, teda skôr rozprávku Princezná a žobrák? Lebo hral aj tam, len tam mal blond vlasy a fakt teraz neviem, s ktorými vyzerá lepšie (aj keď musím priznať, že s čiernymi je taký nebezpečnejší a to ja rada) :grinnod: . No dobre, už končím, lebo keď sa ja začnem rozpisovať o nejakom chlapovi… 😆

    1. Picture or it didnt happend! 🙂

      Videla som aj tuto rozpravku, ale fakt si ho nepametam – on bol ten milsi brat s ktorym neskoncila?

    2. Videla, len to bolo strasne zle, tak mam pocit ze som videla len zaciatok a potom koniec. ale predpokladam, ze ma prilis rozculovala sprosta hlavna hrdinka a este blbsi hrdina (ktory bol arogantny a navyse skaredy), aby som mohla obdivovat Tarabasa (ale podla fotky (malickej) sa mu ta blond farba nehodila velmi. On je proste taky super semizaporny hrdina 🙂

  5. Lištička:
    Aj ňuňuňu je supeeer… citoslovce! 😛
    A možno je oreo dobré, ale nič viac a nič menej – len… dobré! 😀 A samozrejme, že sú aj Wonkove žuvky! 😉
    Aj podľa mňa je Tarabas… dobrý (lebo ja nepoužívam neslušné slová, aj keď toto je dosť trefné 😛 )!

    StandyB:
    Môj človek! Oreo je o ničom! A farbí jazyk?! :wow: No teda!
    To povedal takej tej malej, že ak jeho meno zopakuje trikrát, splní sa jej želanie, dobre si pamätám? 🙂 Mne by sa celkom páčilo, keby stačilo trikrát povedať „Tarabas“ a zjavil by sa tu Nicholas Rogers ako na zavolanie! 😆
    Óóó, takže to bude knižná giveaway, ak dobre hádam! 🙂 Sa teším!

    Sandy:
    Nevidela som ten film, nevidela, ale keď som o ňom zháňala dáke to info, postrehla som, že v niečom takom hral ako blonďák. 😀 Ale po pravde sa mi s blond vlasmi až tak nepáčil – čierna je prosto taká viac wrrr na ňom 😀 -, aj keď to môže byť aj tým, že som ho blonďatého nevidela na žiadnej poriadnej fotke, len také nepodarené voľáke som videla…

  6. Aj ja som mala OREO. A tiež som ním nebola nejako nadchnutá…asi som už rozmaznaná, lebo sladkosti, ktoré jem, vyberám dosť prísne…ak vôbec…

    1. Možno nie až že „nezdravý“, ale i tak nechápem všetky tie recepty s oreo sušienkami na torty, kapkejky, hento, ono… Akože prečo práve oreo, keď vlastne nechutia bohvieako? Hm… Možno sú na to pečenie prosto… dobré. 😀

  7. Ten diář je krásný, miluju takovéhle roztomilé věci 🙂 Oreo sušenky jsu dobré s mlíkem 😉 Gratluji, ty máš štěstí teda 😀 Nevěděla jsem, že čas od času si poslehneš k-pop, milé překvapení 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *