Japonská kultúra v skratke

Japonský jazyk

Japonský jazyk pozostáva z troch typov písma: z „obrázkových“ čínskych znakov kanji (t.j. jeden znak predstavuje celé slovo alebo časť slova) a fonetických znakov hiragana a katakana (t.j. jednotlivé znaky predstavujú (samo)hlásky alebo slabiky). V piatom storočí získala japončina kanji z Číny, pričom vymyslela jeho japonské čítanie. Náš japončinár tvrdil, že Číňan Japoncovi (a naopak) porozumie, ak si na dlaň budú prstom kresliť kanji, lebo je to stále to isté kanji, s tým istým významom, len sa v Číne a Japonsku inak čítajú.

picture from Flickr

Help Japan!

Japonské domy a záhrady

Tradičné japonské domy sú v zásade vyrobené z dreva a papiera a bývajú vyvýšené dvadsať až tridsať centimetrov nad zemou. Známe sú najmä tatami rohožami (tvrdé tkané slamené alebo trstinové rohože) a shoji (posúvacie papierové a drevené zásteny). Vnútrajšok a vonkajšok sú striktne oddelené, do japonských domov nikdy nechodíme obutí – v anime často vidieť, ako hlavný hrdina prichádza domov, vyzúvajúc sa bezprostredne za dverami, v malej predsienke a kričiac: „Tadaima!“ Japonské záhrady, na rozdiel od často až vyslovene geometrických západných záhrad, dbajú na prirodzený vzhľad. Snažia sa imitovať prírodu, s jazierkami a riečkami tečúcej vody. Niektoré obsahujú tiež čajové záhrady s naaranžovanými kameňmi a lavičkami.

Kvetinové aranžmá / Kado / Ikebana

Kado je tradičné japonské umenie, ktorého vznik je datovaný v 16. storočí, kedy budhistickí mnísi prinášali kvety pred sochy Budhu. Základnou myšlienkou je vyjadrenie troch elementov – neba, zeme a ľudstva – vo vyváženej kompozícii za použitia kvetov: nožnicami sa upravujú dĺžky stoniek a tvary listov, rastliny sa zakrivujú na dosiahnutie požadovaného tvaru. Polly venovala ikebane celý článok.

Čajový ceremoniál / Sadou / Cha no Yu

Čajový ceremoniál je japonská tradícia prípravy a pitia čaju. Sadou je o nájdení vnútorného pokoja, kľudu a rovnováhy. Človek musí poznať jeho pravidlá – ako správne chodiť, ako sa klaňať, kde mať ruky, ako sedieť, ako správne jesť ponúkané koláčiky, ako sa poďakovať hostiteľovi a podobne. Keď sa všetko pripraví – vyčistí sa čajová súprava –, začne samotná príprava čaju. Používa sa čerstvý japonský zelený čaj zomletý na prášok, ktorý sa vraj podobá bežnému čiernemu čaju. Čaj sa nadávkuje do mištičky, zaleje sa primeraným množstvom vody a mixuje sa bambusových „mixovadielkom.“ Keď je čaj pripravený, môže sa servírovať, hlasno vychlípať, pričom treba poobdivovať i misku, z ktorej ho pijete, pretože sa každá jedna vyrába ručne a je jedinečná. Poďakovania, upratanie čajovej súpravy, koniec.

Kimono

Kimono je tradičný japonský odev, dnes nosený predovšetkým pri špeciálnych príležitostiach ako sú ceremónie a oslavy. Existuje viacero typov kimona. Furisode, ktoré ma dlhé rukávy, dlhšie ako pri bežnom kimone, a nosia ho slobodné ženy. Kuro tomesode, s čiernymi pevnými rukávmi (dĺžky rukávov bežného kimona) nosia slobodné i vydaté ženy. Muži ako slávnostné oblečenie nosia hakamahaori – japonský plášť a plisované voľné nohavice. Yukata je neformálne bavlnené kimono, ja ho poznám ako „letné kimono.“ Kimono pochádza zo skorého Edo obdobia (1603–1867), pri jeho vývoji sa Japonci inšpirovali tradičnými odevmi z Číny, Kórei a Thajska.

Sushi

Japonsko je ostrov, preto Japonci oddávna zvykli využívať to, čo mali k dispozícii a tak sa ryby (a ryža) stali hlavnými zložkami ich jedál. Sushi je jedlo typickej japonskej kuchyne, originálne ide o rybu nakladanú v octe, aby sa predišlo jej pokazeniu. Sushi, ako ho dnes všetci poznáme, je závin plnený rôznymi ingredienciami – ryža, v strede kúsok surovej alebo varenej ryby alebo zeleniny, vajca, avokáda, tekvice, zabalené v tenučkom pláte z rias. Sushi sa v Japonsku konzumuje už asi 500 rokov, ja som ho ochutnala pred niekoľkými rokmi a po pravde mi bohvieako nechutilo. Ale vraj, hoci sushi dnes pripravujú kade–tade, ak chcete jesť pravé, skutočné sushi, treba sa „prejsť“ do Japonska…

Origami

Origami je tradičné japonské umenie skladania papiera. Je to zábavná činnosť pre tých viac zručných, štvorcový papier sa skladá do rôznych tvarov – vtáky, kvety, rôzne zvieratá – bez použitia lepidla a nožníc. Poskladanie žeriava sa považuje za veľdielo origami. Tisíc žeriavov spojených dohromady nitkami sa nazýva senbazuru, dáva sa chorým ľudom so želaním skorého uzdravenia.

picture from Flickr

Senbazuru 千羽鶴

Sumo

Sumo sa považuje za tradičný japonský wrestling a v roku 1909 sa stalo národným športom. Pôvodne sa praktikovalo ako poľnohospodársky a šintoistický rituál, dodnes zahŕňa veľa ceremoniálnych prvkov. Sumo zápasy začali takmer pred 1300 rokmi, sumo má bohatšiu históriu ako ktorýkoľvek iný šport v akejkoľvek inej krajine. Časom sa veľmi zmenilo, najviac počas posledných 500 rokov. Pri sumo zápase v kruhovom ringu proti sebe stoja dvaja sumo zápasníci oblečení v typickom bedrovom odeve a zápasia, kým jeden z nich neopustí kruh alebo sa nedotkne zeme inou časťou tela ako chodidlami.

Šintoizmus

„Shinto“ doslovne znamená „cesta bohov.“ Ide o japonské náboženstvo, ktoré kladie dôraz na spojitosť s prírodou a úctu k predkom. Šintoisti veria, že všetky veci na svete vznikli a sú spravované bohmi, ktorí prebývajú všade v prírode.

*
*

Zdroje: www.zako.animecrew.org, schools.4j.lane.edu

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

5 názorov k “Japonská kultúra v skratke

  1. Japonsko je určite jedna z krajín, ktoré treba vidieť:) kým som sem neprišla tak by ma nikdy nenapadlo ísť sem, ale som rada, že som mala možnosť tak inú kultúru i keď mi nevyhovuje a veľa vecí mi príde zvláštnych tak je dobré zistiť aj ako žijú ľudia inej mentality niekde úplne inde:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *