V predošlom článku ste sa dočítali, ako som sa odvážne aj v čase korony vybrala do zahraničia na služobnú cestu. Tiež ste sa dočítali, že som následne prekonala COVID-19… Nemyslím si však, že som si COVID-19 priniesla ako holandský suvenír. Obe kolegyne, s ktorými som cestovala, boli negatívne. Jasné – tak, ako niekto chytí chrípku počas chrípkového obdobia a niekto nie, tak niekto chytí koronu a niekto nie; len preto, že sú všetci okolo mňa negatívni, to neznamená, že ja nemôžem ochorieť…
Hneď po návrate zo zahraničia som sa presunula do domácej karantény a mala som týždeň home office avšak… Zo dvakrát som bola napr. v obchode plus nám práve pokladali dlažbu na spoločnom schodisku, čiže som zopárkrát určite prešla okolo obkladačov. Nasledujúci víkend obkladači nemohli pokračovať v práci, nakoľko jednému z nich vyšiel pozitívny antigénový test…
Chvíľu som sa zamýšľala nad tým, či som sa ja nakazila od obkladačov alebo či som ja nakazila obkladačov… Alebo to bola len náhoda a každý sme sa nakazili inde? A ja možno až v Holandsku? Aj tak na tom nezáleží, som len rada, že či už u mňa alebo u obkladačov, choroba mala našťastie ľahký priebeh. Ale nepredbiehajme…
V sobotu som sa teda vrátila zo zahraničia, termín na PCR test som dostala na štvrtok. V utorok večer som šla spať s tým, že ma nejako bolia ruky… Ale pripisovala som to skôr tomu, že som večer čistila schody od zvyškov betónu, omietky atď., aby obkladači mohli ďalej pokračovať v práci… Utorňajšia noc však bola divná, nejako som nevedela spať, ruky ma divne boleli, podobalo sa to svalovici, akoby sme bývali priam v americkom mrakodrape s nekonečným schodiskom (majú tam vôbec schodiská?)!
V stredu som sa zobudila s divným pocitom… Zrazu ma obdobne boleli aj nohy, fakt niečo ako svalovica… A začala som smrkať. Upchatý nos. Bolesť hrdla. Taká tá slabosť, keď sa cítite bez energie, ochabnutý, malátny, ako pri bežnej chrípke. Pamätám si, ako som v stredu pracovala z domu a priznala som sa kolegyniam, že sa cítim blbo a zrazu sa toho zajtrajšieho testu fakt že obávam…
Vo štvrtok mi bolo obdobne blbo – a aj nasledujúce dni. Výsledok môjho testu nie a nie prísť, kolegyne-spolucestovateľky boli na teste tiež vo štvrtok a výsledok dostali hneď v ten večer. Môj výsledok prišiel až v piatok poobede… A bol pozitívny…
Človek v okamihu, kedy dostane pozitívny výsledok PCR testu, začne chytať paniku. S kým všetkým som sa, preboha, stretla, koho som mohla ohroziť? Môj otec už nie je najmladší, bývam v jednom dome (s dvoma bytovými jednotkami) s mini neterkou, ktorá vtedy nemala ani mesiac!
Našťastie som však od soboty bola sama v byte v karanténe po návrate zo zahraničia. Páni! Fakt! Aké to šťastie!! S blízkymi som sa naposledy na chvíľu videla v pondelok. Utorok čarovne vyšiel tak, že som s nikým nebola v kontakte a keďže som sa v stredu začala cítiť blbo, už som s nikým v kontakte nebola cielene.
Na pandemickej PN som bola od 8.2. do 28.2., celých dlhých osamelých 21 dní! Áno, karanténa v prípade ochorenia na COVID-19 trvá 14 dní, 3 dni po sebe sa však nemôžu vyskytnúť žiadne príznaky a môj ošetrujúci lekár to bral naozaj poctivo, lebo som stále ešte trochu smrkala…
Reálne som doma bola celý február… Nultý týždeň home office, čakanie na PCR test po návrate zo zahraničia. Prvý týždeň na pandemickej PN bol príkladne chorobný, hoci u mňa šlo akoby o „obyčajnú“ chrípku, čiže len bolesť hrdla, smrkanie, večne plný nos, únava a ako COVID bonus tá svalová bolesť. Chute som cítila, len som moc nemala chuť do jedla, ani čuch som nestratila (len v rámci toho večne upchatého nosu to nebolo také čuchovo intenzívne). Prvý týždeň som veľa spala.
Druhý týždeň som tiež strávila viac-menej v posteli, ale už som zvládala napr. pozerať seriály. Chcela som sa nostalgicky zabaviť kórejskými doramami. Chvíľu mi trvalo, kým som zistila, kde sa dajú pozerať, potom som nevedela, čo si pozrieť. Nakoniec som chvíľu pozerala Tale of the Nine-Tailed, pretože som chcela pozerať My Girlfriend Is a Gumiho (ktorú som potom aj začala pozerať) 😅. Zapozerala som sa až do Strong Woman Do Bong Soon, tam som zvládla aj viac ako prvú, druhú epizódu, ale… Akosi to nebolo ono, ten ťuťuťu pocit, kedy strašne fandíte hlavným hrdinom doramy a neviete sa dočkať, kedy sa dajú dokopy, sa nie a nie dostaviť! Ani neviem, pri ktorej časti som skončila…
Čítala som Connollyho…
Opäť som začala trošku blogovať…
Ostrihala som si ofinu… 🤪
Tretí týždeň som sa už vôbec necítila chorá, len som stále posmrkávala, ako keď sa s Vami ešte pár dní ťahá práve prekonaná chrípka, no pri korone treba byť opatrnejší. Umyla som všetky okná po stavbe, maľovke. Umyla som kachličky v kúpeľni (a kúpeľňa sa aktuálne prerába a všade je opäť prach – ale je ho aspoň o vrstvu menej, keďže je už raz umytá). Začala som opäť cvičiť jógu, každý deň 15-minútové minimum podľa pina_yoga (stále cvičím, každý pracovný deň pred odchodom do práce a je to super!).
1.3. som konečne mohla ísť späť do práce! Človek sa normálne až tešil! Do práce, chápete?! A večer som mohla ísť vyvenčiť psa, jes! 🤩
U mňa bol COVID-19 teda iba veľmi dlhý. Priebeh ochorenia bol u mňa ľahký, za čo som nesmierne vďačná (som skôr ten chorľavý typ so slabou imunitou, čo je chorý každé jedno chrípkové obdobie, už ako dieťa som bola chorľavá s pľúcami a prieduškami, teda som si myslela, že pri COVIDE skončím skôr zle…). Zároveň sme však včera boli na pohrebe, pretože nie u každého má choroba taký priebeh… 😔
Odkaz tohto článku je teda taký, že COVID môže mať ľahký priebeh, no aj veľmi ťažký. Dávajte si na seba pozor. Všetci sme už unavení z opatrení, všetkých tých obmedzení. Ja som cestovala do zahraničia, ochorela som na COVID a dnes som bola na pohrebe. Aj vy pokojne cestujte, ale buďte opatrní a rozumní. A hlavne, čo je v dnešnej pohnutej dobe obzvlášť dôležité – buďte zdraví!
16. júna 2021
moja zlata som rada, ze len taky lahky priebeh moj muy tiez bol pozitivny ….chytil to na vycviku a rovno siel po nom do karanteny bol na izbe s kolegom ktory to znasal velmi zle…..5dnove intenzivne teploty a kasel ….a moj muz cakal kedy ho to tiez tak chyti….a mal uplne bezproblemový bezpriznakový priebeh …vravel ze ho skriabalo v hrdle jeden den a nic….
takze si mala mensie mini prazdniny ja som mala mini prazdniny v porodnici 😀 ….ale som rada ze si v poriadku a aj tvoje okolie ….drz sa 🙂
23. januára 2022
Kamarátkin priateľ, ktorý je inak bežný zdravý tridsiatnik, tiež skončil s COVIDom až v nemocnici… 🙁 Ale našťastie sa zotavil. Čiže hoci som ja mala šťastie na ľahký (aj keď pomerne dlhý) priebeh, určite to nepovažujem za samozrejmosť. 🙂