Radosti všedných dní #3

1. Tento týždeň boli v kantíne dosť dobré dezerty – v pondelok som mala úžasnú guličku z kávového krému a ľahkého piškótového cesta obalenú v čokoláde; v piatok bol zasa tvarohovo-pomarančový koláč. Mám chuť sama napiecť dáku dobrotu, ale maminka v piatok piekla čokoládový koláč s jabĺčkami, tak snáď nabudúci víkend prídem na radu aj ja. 🙂

2. V utorok som dočítala Strach múdreho muža. Druhý diel Príbehu kráľovraha mi prišiel trošku slabší ako ten prvý, ešte som nenašla odpoveď na svoje otázky, ba čo viac – len mi pribudli ďalšie. Teším sa na tretí diel ako malá (a vôbec by mi nevadilo, keby nebol posledný – i tak neviem, ako chce Rothfuss stihnúť všetko uzatvoriť v jednej knihe!), asi začnem Kvotheho príbeh vyslovene študovať – do detailov!

3. Chvíľu som mala červenšie vlasy ako obvykle, ale bordó sa mi rýchlo vymylo – cca dva dní som sa cítila ako Kvothe (o farbe Kvotheho vlasov mám veľmi konkrétnu medeno-červenú predstavu a presne taký odtieň chcem na hlave aj ja!) alebo minimálne Kvotheho veľký fanúšik. Kľudne som mohla skúsiť čisto bordó hennu – každá henna sa vymýva doryšava, takže by som pri svojom medenom odtieni skončila tak či tak. Tento raz mi farba teda až tak úplne nevyšla, no teším sa na druhý pokus o mesiac!

4. Po ceste autobusom do školy som ktorýsi deň videla pod vinohradmi medzi Bratislavou a mojím rodným mestom – vlastne len kúsok od cesty – živého Bambiho! Boli to prosto dve srnky (alebo tri – len sme rýchlo prefrčali okolo) – celkom rozprávkový okamih.

5. Mám balzam na pery s chuťou Vianoc (prišla mi objednávka z Avonu a objednala som si opäť – krém na ruky sa vždy zíde!).

6. Vo štvrtok po práci sme sa boli s Irenou pozrieť do Centralu – nového obchodného centra na Trnavskom mýte. Sem-tam ma pochytí shopaholická nálada, tak sme si chceli preskúmať nové územie. Bolo to tam veľké, pekné (chcem sa pozrieť na strechu do parku!) a až nepríjemne plné ľudí (bolo to tam samá zľava a akcia, na to sa musela prísť pozrieť polovica Bratislavy)… V Tally Weijl sa mi podarilo ukoristiť dva jednoduché, mäkučké svetre – jeden ružový, druhý šedý. No čo je ešte lepšie – v tom šialenom dave som si náhodne všimla slečnu Malvínu! Už som bola na odchode, Malvína ma aspoň kúsok odprevadila, prehodili sme pár slov. Nečakané stretnutia sú fajn! 🙂

7. Som ostrihaná, riadne zostrihaná, mám pocit, akoby mi chýbala polovica vlasov. Ale páči sa mi to – rovnaký účes som nosila neskutočne dlho, je to príjemná zmena!

8. Kúpila som si svoj vytúžený sveter z Takko, ktorý je vlastne súčasťou detskej zimnej kolekcie. Ale najväčšie detské číslo by som si pohodlne obliekla, no ja mám len to druhé najväčšie – nie je mi vyslovene malý, ale väčší by bol pohodlnejší. No svetre sa veľmi rýchlo vychytali a najväčšie číslo v bielej farbe už hádam nikde v Bratislave nemajú. Nevadí, ľúbim i svoj sveter pre maximálne štrnásťročné dievčatá! 😀

9. Včera bolo krásne počasie, bola som s bratom vo vinohradoch venčiť jeho psa Ronalda – je to maximálne nebezpečné šteňa amerického stafforda *irónia*. Bolo to strašne fajn – na slniečku, v jesennej prírode… A potom brat nedopatrením stúpil na osie hniezdo… Jeho neštipla osa žiadna, červenožlté bojovníčky sa totižto rozleteli predovšetkým do strán, aby zahnali nepriateľa. Ja som obišla iba s troma štípancami – na ľavom lýtku, na palci a… no, na zadnici. Jedna osa sa mi zamotala do vlasov, počula som, ako mi bzučí pri uchu – panika! Najhoršie aj tak dopadol Ronald – je najmenší, osy mali hniezdo priamo na zemi, takže bol najstrategickejším aj najbližším cieľom. Chúďa malé – ako bolestné potom dostal kosť. Takže vychádzka sa trochu zvrtla, ale aspoň som si svoj pokľudný život okorenila riadnou dávkou adrenalínu (a teraz mám tak trochu panický strach z ôs…).*