Radosti a starosti všedných dní #79

Stále vlastne nechápem, ako môžu ľudia pracovať… Dennodenne, dlhých päť dní v týždni, každý týždeň, každý mesiac, po celý rok… A celé dni robiť to isté (teda, niežeby večne nevyvstal nejaký nový, iný problém…), pri čom človek práci vlastne venuje tú najproduktívnejšiu časť dňa – a večer príde domov akýsi zničený, ubitý, vyšťavený a tak, hoci vďaka monotónnemu stereotypu práce priam srší kreativitou a potrebou nejako ju ventilovať, po práci na to prosto už nie je sila, odhodlanie…

Možno som si na pracovný život ešte len nezvykla…

Možno nemám tú správnu prácu…

Možno som len lenivá. 😛 (Hoci včera som celý deň upratovala a konečne blogujem – a to sa cení! 😆 )

Zatiaľ som sa v roku 2015 radovala, lebo…

… som si z januárovej výplaty (dobre, na niečo sa tá práca zasa zíde 😀 #výhodypracujúcich) kúpila neskorý vianočný darček – nový smartfón, konkrétne Samsung Galaxy S5 menom Lee Bo-Na (nepoznáte nejakú doramu na štýl The Heirs?), s ktorým sa krásne fotí (môj Instagram praská vo švíkoch!).

snehová kalamita je síce značne nepríjemná (napr. ak sa chcete dostať domov z práce a autobusy prosto nejazdia #problémypracujúcich (no našťastie máte milého kolegu, ktorý Vás zvezie #výhodypracujúcich), no na druhej strane veľmi estetická záležitosť.

Výhľad z môjho okna v práci

Po kalamite je esteticky...

... ba až rozprávkovo...

... a všade sa to hemží snehuliakmi!

Ďalšia kalamita, kedy bolo veterno, fujavicovo

… sme sa konečne vybrali do kaviarne St. Germain na Rajskej 7 a je tam útulne, takže sa tam človek môže po práci zastaviť a posťažovať sa nad skvelým cheesecake-om na to, ako musí pracovať! #výhodypracujúcich

St. Germain nasladko

A ešte raz nasadko (hľa na ten úchvatný tanier!)

St. Germain naslano

… sme so slečnou Kvetoslavou (po jednom úmornom dni v práci) videli baletné predstavenie Sylfida, ktoré bolo iné – škótske (škótsky balet, tak!), veľmi herecké, dejové, so skutočne šokujúcim záverom – páčilo sa nám! (Ďalšie predstavenie je 4. marca.)

Historická budova SND

… som nakupovala nové knihy, napr. vo výpredaji kníh na Námestí SNP v Bratislave, kde majú kopu (aj anglických!) kníh za príjemné ceny. Metalurga som už prečítala a bolo to brilantné, Sanderson sa asi zaradí medzi mojich obľúbencov – ešte mám od neho v knižnici ďalšie dve knihy!

Nové knihy

… nech je tá práca kadejaká, aspoň sa ňou nesie krásna atmosféra kvetov!

Kytičky z našich toaliet

… mám úžasného psa!

Molly

Molly

Molly

Molly

Molly

Molly

A ešte raz Molly

… už rastú snežienky! 😀

Snežienky

… a budúci víkend bude Anime SHOW 2015 a aj keď sa presúva do nejakých pochybných priestorov a program je taký-voľaký nemastný-neslaný, neskutočne sa teším, pretože to konečne znamená, že sa v mojom živote vyskytne niečo (ne)normálne (okrem práce, práce, práce)!

Aktuálne až taká rozradostená nie som, pretože…

… musím pracovať. #problémypracujúcich

… som chorá (a musím pracovať #problémypracujúcich)!

som nezadaná a nesociálna, takže sa tento môj stav nezadanosti tak skoro asi ani nezmení… #problémynezadanýchanesociálnych Aj som uvažovala nad krízovým riešením pre podobne asociálne prípady, ako som ja a síce staviť na sociálne siete a kadejaké zoznamky, ale toho sa zasa dosť bojím – veď na internetoch sa poneviera kadejaký (od)ľud! Ako ste sa zoznámili s Vašou láskou, milí moji čitatelia? Potrebujem nejaké bezbolestné tipy pre úplných amatérov! 😀 (Môj plán na najbližšie roky je takýto: zohnať si chlapa a odpratať sa na materskú dovolenku, aby som nemusela pracovať!) (Možno by som sa mala odpratať na PN-ku, pretože neviem, či nemám poriadnu chrípku vrátane horúčky a tak trochu neblúznim… 😛 )

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

22 názorov k “Radosti a starosti všedných dní #79

  1. xD ach dievča moje zlaté 😀 vítaj v našom svete…. vo svete pracujúcich…..donedávna som hučala, že by som šla na materskú ale potom premýšľam som ja pripravená?…..svet sa potom bude točiť okolo maleho cloviecika…. ale ako nam Polls písala….patri medzi stastne mamicky a ma cas aj na svoje konicky 🙂

    Mno ale co sa týka zoznamovania…tak ja som sa s Luboslavom zoznamila cez badoo 😀 musim ta sklamat …ale chvala bohu nie je to ziaden (od)lud 😀 sme spolu stastní …tuším to budu zachviľu 2 roky 😀

    a ozaj….som zvedava co povies potom na cinder 🙂

    1. Presne tak, Stanka, skutočný život – no strašné voľačo! Keby som ešte aj sama mala bývať a nie s rodičmi, asi by som sa zbláznila! 😛

      A toto som šokovaná – len neviem, čím viac: že ste s Ľuboslavom spolu už takmer dva roky (To kedy ten čas stihol tak utiecť? Si ešte pamätám, keď ste spolu len začínali a už že dva roky tomu budú! 😀 ) alebo že to tiež začalo tak internetovo! Teda, ja práveže poznám kopu ľudí, čo sa spoznali po internetoch a však aj mne samej tej internet vlastne dosť svedčí (veď som nejaká blogerka a tak! 😛 )… Dokonca som dnes náhodou natrafila na blog jednej zaujímavej slečny, recepty píše a prosto sympatický blog a kukám si slečnin profil a tam že s frajerom sa cez Instagram zoznámila 😀 – no tuším sa mi celý svet (INTERNET!) snaží v poslednej dobe naznačiť, že mám len hlúpe predsudky! 😆

  2. Tak som rada že nie som sama. Ja som introvert, nie som úplne asociálna, ale nie som v tom ani úplne doma, som niečo medzi. A ako si nájsť frajera? No tak na to som zatiaľ návod nenašla, s prvým frajerom som sa zoznámila cez kamarátku, dlho sme však spolu nevydržali, nebolo to ono a odvtedy ubehol rok a síce som mala pár ponúk, jedna paradoxne cez facebook, ale tej som neverila a tá druhá ponuka bola ešte horšia. Ja čo poznám tak sa väčšinou kamarátky zoznámili s frajermi cez iné kamarátky alebo kamarátov. Úprimne chlapi nerastú na strome, nie sú to jablká a kde ich zohnať netuším.

  3. tiez nechapem ako mozu ludia pracovat XD …to nemyslim ironicky iba preto, ze ja dnes na ten hmlisty den pozeram cez okno z teplucka, zatial co drahy sa rano trepal von :D..ale povedala by som, ze si len nenasla spravnu pracu…ked som 6 rokov stravila v praci, v ktorej som sa nenasla, bola ubita ako ty… rok v praci, ktoru som milovala ma vsak znova dostal medzi zivych :D.
    ano, mas bajecneho psika, je to hotovy model a to šťastičko v ociach….♥
    prosim ta, kasli na zoznamky, tam su zufalci…akoze ty by si tam bola skvost medzi chudakmi, co by sa na teba lepili, ver mi…. akoze nechcem skatulkovat, ziskala som cez azetko kamarata (nie frajera, ale ozaj dobreho kamarata), ale to bola vynimka potvrdzujuca pravidla…
    Stanka xD…. kazda mamicka s jednym cloviecok to podla mna zvladne xD…kazde dieta spi min. raz denne… (poobede ti spi az do skolky)…to su moje tri hodiny, kedy by som mohla upratovat, drhnut dlazky, skladat pradlo….. ja sa vtedy venujem konickom…. som strasna? mozno! ale ja a mlada sme stastna dvojka xd

  4. Tož to se chci v pracovním procesu někdy vidět já, vážně, já líná neaktivní lemra. Bé. Asi začnu za nějakou dobu po vzoru spolužaček s brigádou vyučování angličtiny po telefonu, tak to alespoň nebudu muset nikam chodit, hýbat se… mnichichi O:) Doufám, že si po čase zvykneš, nebo že objevíš něco jiného, co tě bude naplňovat <3

    Ty dobroty z kavárny vypadají skvěle~

  5. Ja tiež nechápem ako môžu ľudia toľko pracovať…desím sa dňa, kedy sa tie 4 hodiny zmenia na minimálne 8,5 😀
    A nestraš s materskou! Ešte stále je nádej, že si nájdeš bohatého manžela a nebudeš musieť pracovať 😀 A veď skús aj tie online zoznamky, čo ty vieš, možno sa tam schováva aj nejaký poklad 😀

  6. Janka Bianka:
    Na jednej strane mám pocit, že však to nemôže byť také ťažké, s niekým sa zoznámiť, veď všade sú ľudia! Lenže len tak nadviazať kontakt s niekým cudzím – akože chápeš, že sa napr. zakecáš s niekým len tak v kníhkupectve alebo v MHD alebo čo… – to ja teda nedám! Teda, netvrdím, že práve tak sa nadväzujú známosti, 😛 ale je to príklad toho, ako sa dať do reči a už pri tejto prachobyčajnej socializácii zlyhávam, takže nájsť si chlapa, na to by som mala ísť prefíkanejšie, nielen čakať na náhodu! Ibaže až tak veľa kamarátov zasa nemám a všetkých kamarátov mojich kamarátov som asi i tak vyčerpala. 😀

    Polly:
    Veď presne – aj to, že aj keď je táto moja aktuálna práca v istých ohľadoch super (kolegovia, atmosféra kvetov! 😀 ), rovnako je aj… obyčajná, monotónna, mám toho veľa a prosto som nikdy nečakala, že skončím pri niečom takom… A aj to, že na internetoch sú zväčša len zúfalci plus pár svetlých výnimiek (viď Stanka 😀 ), ale staviť na to, že natrafím práve na takú výnimku… To je dosť risk (hoci lepšie risk ako nič, či?)! Ach jaj, prosto! 😀

    Ely:
    Aj ja dúfam! 🙂 Ďakujem za milý komentár, Ely! :love:

    Irena:
    Veď toho bohatého manžela hľadám permanentne, neboj! 😛

    1. nie…mas pravdu. Ked tak citam osobne skusenosti inych, tak sa hanbim sama za seba, ze som ta tak znegovala. Nikdy nevies koho strestnes. ja som len taky bojko… ale chod do toho!

  7. Možno si iba zatiaľ nenašla tú správnu prácu? Alebo to som iba ja taká naivná, že verím že práca môže človeka baviť 😀 Asi ma to tiež prejde keď (ak :D) začnem niekdy seriózne pracovať.
    Chýba mi v živote balet! (Tu sú lístky nekresťansky drahé, tak si to nemôžem dovoliť) Keď sa v lete vrátim musíme urýchlene ísť na pár predstavení 🙂
    A uži si ASko! (čakám podrobný článok s množstvom fotiek, nech viem o čo som prišla ^^) Možno tam stretneš svojho princa na bielom koni? Budem držať palce, mali by ste spoločnú záľubu takto! 🙂

  8. S partnerom som sa zoznámila tak klasicky dedinsky. Že sme sa vlastne zbežne poznali, ale až pred 3 rokmi sme aj navzájom tak bližšie zaregistrovali. Stretávali sme sa na rôznych letných akciách, zábavách, išli sme si párkrát sadnúť na pizzu alebo do baru, a tak sa to akosi vyvŕbilo 🙂 Osobne zoznamkám neverím, ale nevylučujem, že sa občas môže stať, že tam človek natrafí na príjemných ľudí.

    To, že ľudia pracujú, to chápem. Musia 🙂 Ja síce nemám prácu ako prácu, ale brigádu od marca do októbra, čo sa tvári ako práca, lebo tam trávim plných 8 hodín 5 dní v týždni (v prípade priaznivého počasia). Za smiešne peniaze, za ktoré by napr. človek z mesta ani prstom nepohol a pokladajú ma za blbú, že to robím. Ale ak nemáš nič iné, tak to robiť musíš. Darmo, peniaze hýbu svetom a keď sa chceš niekam pohnúť, musíš pracovať (alebo byť veľkým špekulantom a vybaviť si najrôznejšie príspevky od štátu, v čim sú teda niektorí spoluobčania naozaj experti :D).

  9. Polly:
    Lenže aj ja som bojko, Polly! 😀

    Sysa:
    Môj plán je poriadnejšie okukovať sporo odetých (a nielen takých, samozrejme! 😆 ) cosplayerov, ale nevidím to príliš ružovo, keďže, ako som už komusi odpísala, na také spontánne „reči o počasí“ ja prosto nie som a ťažko sa s niekým len tak zoznámim. Uvidíme! 😀
    A ohľadom baletu ťa nechcem sklamať, no… nie sú cez leto práve divadelné prázdniny? :blush:

    Catty:
    Tak pravda, pravdúca, že dnes bežný človek (takže nie špekulant či politik 😀 ) pracovať musí, aby prežil. Jasné, že peniaze nie sú všetko, ale človek ich prosto v dnešnej dobe potrebuje…

  10. To s tou prácou ma celkom desí, pretože už som vo veku, kedy ma to čaká a neminie už čoskoro a stále mám z toho mindráky, že čo budem vlastne v živote robiť. Ale je jasné, že zarábanie peňazí má svoje výhody, o tom sa nedá hádať.

    Veľmi sa mi páčia tvoje fotky, sú super odfotené a také zaujímavé – zo života. Gratulujem ku kúpe nových kníh a aj tie nafotené dobroty, čo si sem dala, vyzerajú úžasne. A, mimochodom, má dokonalého psíka! 😀 Fakt je úplne rozkošný.

    Veľmi závidím, že si sa dostala na Anime Show, ja som tam plánovala s kamarátkou ísť tiež, neskutočne moc sme sa na ňu od Comics Salónu tešili, no nakoniec nám naše plány stroskotali kvôli jej práci 🙁 #nevýhodypracujúcich, takže som doma. A už sme mali pripravené aj cosplaye 🙁 snáď nabudúce. Aspoň ty si to tam riadne uži a pridaj nejaké fotky, ak budú 🙂

    Ešte by som sa chcela spýtať, že či si náhodou nemala kedysi (už to bude aj cca 6 – 7 rokov dozadu) blog na blog.cz a nevystupovala si pod prezývkou AYAmee. Ak si to ty, tak neviem, či si ešte pamätáš, no ja som Farah a nejako som náhodou narazila na túto stránku 😛 Ak nie, tak snáď ťa táto otázka moc nezaskočila xD

    Och, a ešte musím dodať, že to tu máš naozaj krásne 🙂 Ten design je úplne úžasný a nie len preto, že sa na ňom nachádzajú všetky veci, ktoré mám rada – sovy, knihy, lapač s nov…

  11. Najskôr musím povedať, že tvoj pes je naozaj dobre fotogenický! 😛
    Čo sa týka zoznamiek a podobných vecí, nikdy som to neskúšala, ale napríklad aj jedna kamoška sa tak zoznámila s chalanom, ktorého nám už aj predstavila a celkovo je to ten milý a starostlivý typ podľa jej slov, čiže tých „výnimiek“ je možno aj viac a nechodí tam len tá ehm…úchylná časť národa 😀 Mne osobne to však stále príde divné a tak „nasilu“ niekoho týmto spôsobom hľadať. Ale zase na druhej strane, ani tie príliš sociálne miesta, že rôzne kluby a diskotéky asi nie sú najvhodnejšie pre hľadanie niečoho dlhodobejšieho, takže ak k týmto veciam nemáš vzťah, tiež o nič neprichádzaš 🙂
    Ja mám ten problém, že by som sa socializovať aj častokrát chcela, ale akosi vždy po čase príde na mňa nejaký „blok“ (a keď zbadám niekoho sympatického, to ani nevravím) a radšej si odídem pekne do svojho súkromného pohodlíčka. Ťažký život introvertov… Ale aspoň sa z času na čas pokúšam snažiť 😀

    Tak ma napadlo, nemáš možno nejakých zaujímavých kolegov v práci? 😉 Alebo možno pravidelne stretávaš niekoho na prechádzke so psíkmi…niekedy je človek totiž dosť zamestnaný svojimi vlastnými myšlienkami, že toho svojho potenciálneho priateľa ani nevidí, ale je tam 🙂
    A mimochodom, podľa mňa až taká nesociálna nie si 😉 však už len v práci si dennodenne medzi ľuďmi a…chodievanie do divadla, kaviarní…proste máš svoje vlastné koníčky a miesta, ktoré máš rada. To, že nežiješ nejakým bujarím životom ešte nie je znak asociálnosti 🙂

  12. Farah:
    Ďakujem za pochvaly a milý komentár! 🙂 A áno, to som ja, niekdajšia Ayamee! A aj pozerám, že Farah, Farah, to mi niečo hovorí! 😀 Tak sme sa znovuobjavili, hehe! 🙂

    Sandy:
    Aj tebe ďakujem za milý komentár, Sandy! 🙂 Kolegov mám v práci zlatých (ale nie takým spôsobom 🙂 ), ale kto vie, možno si niekoho začnem všímať na tej autobusovej zastávke alebo pri venčení psa. 🙂 Ešte raz ďakujem za podporu, Sandy. 🙂

  13. jeeej toto mi padlo ako „riť na šerbel“ 😀 Hm tiež trocha štrajkujem s prácou, hoci tú svoju mám momentálne veľmi rada, hoci je to to najobyčajnešie čo by som asi mohla robiť 😀 ale ehm akosi ten systém tlačí a tlačí a núti ma nerobiť to čo ma teší lebo som študovala lebo treba sa zabezpečiť do budúcna lebo bla bla bla…ale ja sa nedám 😀
    Páči sa mi ako si vždy nájdeš nejaké to pozitívum aj v tej práci a veľmi ti želám, aby si si našla čas aj na všetko to kreatívne 😉 nevzdávaj sa!!
    Ehm chlapi mátajú aj mňa a prišla som na to, že sa to proste len musí stať. Na to neexistuje recept, ale jednu radu mám – ak budeš cítiť že ťa to k niekomu ťahá a nie je to len chvíľkové pobláznenie, choď do toho bez strachu ako to dopadne, možno to aj nedopadne nakoniec dobre, ale mne sa potvrdilo, že to za to stojí, hoci okolnosti zariadili, že to bolelo, ale išla by som do toho znova…a minimálne ma to naučilo, že po druhý krát nebudem toľko čakať a premýšľať a počúvať čo vravia všetci okolo, ale proste to vyskúšam a nebudem stále zdupkávať 😀 a ako počúvam iných, väčšinou tie začiatky ale vôbec nie sú jednoduché 😀

    1. ehm a stretnúť ho môžeš hocikde…ja som nikdy nerandila (teda len pár krát na začiatku s mojim bývalým), ale aj tak som ho ako tak poznala aj pred tým…pre mňa sú rande tak trocha strojené a umelé…proste to musí zaiskriť a môže sa to stať hocikde (dovolenka, práca, hobby, dokonca aj zoznamka :D), mňa život naučil, že nad vzťahmi netreba veľmi rozmýšľať, ale skúsiť čo to dá, možno ten druhý nebude ten pravý ale definitívne ti to napovie niečo o tebe a posunie ťa ďalej a bližšie k tomu pravému 😉

  14. a s tou prácou mi napadlo ešte jedno…ja som študovala dve školy a prišla som do bodu, že nechcem byť denne od rána do večera v práci a zaradiť sa do linajkového sveta 😀
    Robím v kaviarni a paradoxne som v tejto práci momentálne našla naplnenie…hoci robím niekedy aj vyše 8 hodín denne, niekedy ale aj menej, pretože je to viac manúalne, prídem domov a kreslím, venujem sa tvorivej činnosti, mám čas stretávať ľudí, chodím behať…v právnickej kancelárii alebo bohvie kde inde by som toto asi nemohla..je jedno čo robíme ak to robíme vedome a sme otvorení novým šancám…nerozmýšľaj nad tým ako ťa práca nebaví, skôr skús nájsť to pekné na nej (čo sa aj snažíš) a tie možnosti prídu, len si ich treba všímať a chňapnúť po nich 🙂 alebo zbal kufre a vycestuj, myslím, že to je nezaplatitelná skúsenosť 🙂

  15. Ďakujem za krásne komentáre, Evi!

    S tými vzťahmi je to tak, že si raz hovorím, že to predsa netreba siliť a on nejaký ten chlap vytúžený raz príde, raz sa niekde prihodí, keď to ani čakať nebudem, veď sa to skutočne môže stač hocikde. Ale inokedy mám pocit, že pre to predsa musím niečo aj urobiť, resp. by som prosto mohla! 😀

    Čo sa týka práce… nuž, je to kadejaké… V nejakej tej kaviarni by bolo asi aj mne lepšie. Najlepšie vo svojej vlastnej kaviarni! 😛

    Ešte raz dík za pekné komentáre! 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *