Radosti všedných dní #40

Najspokojnejšia by som bola, keby som behávala štyrikrát do týždňa, ale lenivosť robí svoje, tak mi to ani tento týždeň poriadne nevyšlo… Behať som bola v pondelok – spomínala som už svoju mierne dlhšiu trasu, aby sme so Psom bežali až k nádrži, v ktorej sa Pes môže okúpať? Pes pláva fakt rád – musíte mu do vody hádzať paličky, vždy sa nadšene hodí za nimi, hľadá paličku, nájde paličku, potom ju nadšene žužle (pri čom stále ešte pláva, takže sa príležitostne medzitým aj dusí…), vypláva s ňou na breh a požaduje od vás, aby ste mu ju opäť hodili do vody, aby ju v nej mohol žužlať a tak stále dokola! Niekedy ho pri tom sledujú aj náhodní okoloidúci, pretože Pes je rozkošný plavec. 😛 A je aj celkom dobrý bežec – so Psom sa mi behá veľmi fajn, udáva správne tempo. Behali sme spolu aj v piatok a dnes, pri čom som sa tešila na nedeľnú vôňu čerstvo napečeného pečiva, ale trochu fúkalo – čo bolo síce osviežujúce, ale moju milovanú vôňu odvialo kamsi preč a necítila som nič! 🙁

Pes vo vode

V utorok som bola v škole kvôli zápisu známok do indexu a keď som už bola v meste, skočili sme so slečnou Malvínou na obed do špagetárne Leviathan. Milujem špagety a milujem špagetáreň Leviathan! – špagety boli chutné, porcie veľké, priestory veľmi útulné a potešilo ma, že tam myslia počas týchto horúcich dní i na pitný režim a na každom stolíku bol pre milovníkov špagiet pripravený aj džbánik so studenou vodou. 🙂 Len som bola taká hladná, že som sa sústredila na jedlo a nemám príkladnú fotodokumentáciu – takže tam v dohľadnej dobe musíme skočiť opäť! 😉

A po ceste domov som si kúpila pohľadnicu za 2 € (čo bol môj dobrovoľný príspevok, pretože jednoeurovku som v peňaženke nenašla). Predával ich dáky mladík, vraj podpora odchovancov z detského domova a bol strašne nadšený z toho, že som sa pri ňom zastavila, až to rozradostilo aj mňa. 🙂

V stredu som bola s indexom opäť v škole a riadne som sa načakala – čakala som na meškajúci autobus cestou tam, čakala som na svoju školiteľku diplomovej práce, čakala som na autobus cestou späť… Aspoň, že som so sebou mala dobrú knihu – zbierku sci-fi poviedok Píseň pro Lyu od Georga R. R. Martina, ktorý je známy najmä svojou fantasy sériou Pieseň ľadu a ohňa. Tento týždeň bol na dobré knihy bohatý, užila som si aj Eona: Zaklínača drakov, takže čakajte ďalšie knižné recenzie.

My na pikniku

Quiche

Panenka na plese

V piatok som piekla Liškin cheesecake (ďakujem Liške za božský recept, cheesecake zožal obrovský úspech!) – v mojej verzii s hruškami a karamelom (ktorý ale kamsi zmizol…) – na sobotňajší piknik. Piknikovala som s Irenou a Igorom a bol to piknik vo veľkom štýle: s maľovanými porcelánovými tanierikmi, úžasným francúzskym quiche, mojim báječným cheesecake-om a skutočným piknikovým košom. A kultúrnym programom bola spoločenská hra Bábika na plese, ktorú som ako mladšia strašne ľúbila! 😛 K dokonalosti nám chýbala iba pravá červeno-biela kockovaná pikniková deka!

Top týždňa

Pluginom týždňa sa stáva Slick Social Share Buttons, ktorý nahradil doterajší plugin na zdieľanie na sociálnych sieťach. Shareaholic sa mi totiž po poslednej aktualizácii síce dizajnovo veľmi páčil, ale nezdalo sa mi, že by bol plne funkčný – akosi mi ho nešlo normálne nastaviť, tak som ho radšej vymenila za niečo iné. 😆 Ako ste s novým pluginom spokojní, páči? Dostala som jednu pochvalu a jednu sťažnosť, vraj plugin divne prekrýva článok – najprv ma totiž nenapadlo, že každý monitor má iné rozlíšenie, ale už by to malo byť v poriadku. Tak čo poviete? 🙂 Prípadne chyby hláste! 🙂

A témou týždňa sa aspoň pre mňa stali BJD – stále prehodnocujem, či si začať šetriť na vlastnú alebo by to bol len ďalší z mojich chvíľkových (a tento raz maximálne finančne náročných!) koníčkov, ktorý by ma rýchlo omrzel a či by mi prosto nestačilo kochať sa BJD po internete… Zatiaľ sa kochám týmito vecami:

  • Aktuálne prebieha reality show s BJD na štýl American Next Top Model. Organizuje ju deviantartová skupina Dolliseum a ja súťaž nadšene sledujem!
  • Cez víkend som natrafila na slečnu Andreju, ktorá maľuje krásne face-upy – vyzerajú realisticky, nežne až snovo, nemôžem sa na ne vynadívať!
  • Obdivujem aj prácu slečny Bluoxyde, ktorá svoje BJD zaujímavo upravuje a modifukuje, vyzerajú tak… fantazijne (a trochu creepy)!
  • A zaujal ma aj BJD cirkus Madam Mau Mau (www.nachtzirkus.co.uk), ktorý síce už dlhšiu dobu nebol aktualizovaný, ale prosto sa mi páči tá myšlienka cirkusu i dokonalosť jej prevedenia.

Citát týždňa je tiež „bábikovský“ – pri prezeraní si kandidátov do spomínanej reality show, som natrafila na Laine-ho (ktorý sa do súťaže nakoniec nestihol prihlásiť…), ktorý na otázku, či si je vedomý, že je sexi, odpovedal nasledovne:

Why should I need to be sexy? I’m adorable.

*

PS: Nedávno som sa vás pýtala, či chcete facebookovú fanstránku Trojveršia. Z vašich komentárov a hlasov v ankete vyplynulo, že skôr nie ako áno a po pravde, keďže nie som práve facebokový nadšenec, mi aj celkom odľahlo, že nemusím viesť dáku facebookovú fanstránku. 😀 Začala som Trojveršie trošku propagovať na svojom Google+ a stále je tu trojveršový twitter – myslím, že to v rámci socializácie aj stačí. 😉

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

24 názorov k “Radosti všedných dní #40

  1. Awwwww úplně si umím ten tvůj skvělý hruškovo karamelový cheesecake představit a teče mi u toho slina :3 Špagetárnu Ti strašně závidím, to my u nás nevedeme :(. Ale s quichem jsme se tento týden obě shodly. 🙂 Úplně mě dostala ta hra „Bábika na plese“ 😀 Chytla mne z ní nostalgická nálada…hrála jsem ji naposledy jako malá :D.

  2. Polly:
    Ja som také bábikové obdobie už raz mala, vtedy som ale bola mladšia a bezbrigádová, tak nehrozilo, že raz na dáku našetrím, tak moja mánia pominula… Teraz ma to opäť „postihlo“, ale už by som asi našporiť vedela, len… stále tak dáko váham, či do toho fakt ísť alebo nie, či by ma to neomrzelo po čase, či mi drahá bábika reálne dáko prispeje ku šťastiu… Ak si kúpiš ty, kúpim si aj ja a môžme ich zoznámiť! 😛

    Křehká Figurka:
    Neviem, prečo som ho nesfotila, celkom reprezentatívne vyzeral… A na špagetáreň som natrafila náhodou a tiež ma dosť prekvapilo, že čosi také existuje a dokonca u nás! 😀 Bábika na plese je veľmi nostalgická, ani neviem, ako mi to napadlo. 😀

    1. hm…ja som pre istotu ani nikdy nezistovala v akych cenovych relaciach sa to pohybuje…. ale ak by to slo, popr. dalo sa nasetrit….. tak by som do toho sla xD

    2. Tak cenová relácia závisí aj od toho, akú veľkú chceš bábiku (sú od vyše 80 cm po Barbie veľkosti) a od akej spoločnosti si BJD kúpiš, niektoré sú drahšie, zvučnejšie, iné lacnejšie. A tiež, či chceš full-set vrátane oblečenia alebo len holú bábiku alebo aj face-up… A neviem ani, či je výhodnejšie kupovať priamo z Ázie alebo cez európskych dílerov… Ale existuje česká BJD komunita a baby tam vyzerajú, že ak ich niekto pootravuje s tým, ako je najvýhodnejšie BJD kúpiť, tak rady poriadia. 😀

      Ja zvažujem BJD vo veľkosti 1/4, t.j. prosto okolo tých 40 cm, face-up nepotrebujem, lebo poznám kopec ľudí z umeleckých škôl, niekto sa kvôli mne prosto bude musieť naučiť robiť face-upy 😀 , ale i tak rátam, že okolo tých 300 € by som mala mať našetrených, aby mi to pekne vyšlo vrátane poštovného, balného, DPH a cla… 😀 (A to ešte nie som náročná na značku a podobne a už to je 300 €!)

  3. jaj zavidim ti toho psa. ten moj je este lenivejsi ako ja. to by bolo super behavat s nim, mozno by som ho bral von castejsie, ale on skratka zastavi a nechape preco bezime 😀

  4. Behanie= nič pre mňa. XP Radšej mám prechádzky či korčuľovanie. Taký piknik znie lákavo. Muselo to byť nanajvýš fajn X)

  5. Ináč….zdá sa mi to, alebo sa našej generácii vracia čas „hrania sa s bábikami“, akurát v pozmenenej verzii? Či to všeobecne znova ide do módy mať takéhoto maznáčika?

  6. Ja práveže behám rada, Kirari, príde mi to také… nenáročné. 😀 Behať prosto dokáže každý, aj inak športovo nie veľmi nadaní jedinci, ako som napr. ja. 😛

    Pikniky milujem a chodím na ne maximálne rada, veď si aj ty s kamoškami urob a uvidíš, že zrazu ich budeš vyžadovať pravidelne! 😀

    A čo sa týka BJD – neviem, ja som akosi nepostrehla, že by dáko vyslovene „prichádzali do módy“ alebo čo – tebe sa to prečo zdá? 🙂 Okrem toho si nemyslím, že by sa človek s 1000-dolárovou bábikou práve hral… Ani že by si v dospelosti takto vynahradzoval dáke hranie s bábikami… BJD sú umenie! :nod:

  7. Máš pravdu, dokáže to každý, ale nie každému je to odporúčané…(kĺby).Ale verím, že je to pre mnohých (vrátane teba, ak ti to nerobí problémy) výborný spôsob pohybu. Akurát ma napadlo, že by som si mala zaobstarať palice na Nordic walking….XD
    Pikniky vyžadujem aj bez toho, aby som na nejakom už bola….dúfam, že sa mi podarí voľačo také zporganizovať XP.
    Čo sa týka BJD bábik; tým hranie som nemyslela doslovne na spôsob za našich detských čias. Sú značne populárne, preto výraz „prichádzajú do módy“. A to hranie: nemyslím si, že by vyhodenie koľkých???(1000??? dolárov) za plastovú bábiku malo nejaký hlbší zmysel(a to som si schválne pozrela, že o čo sa jedná).
    A že sú umením? Uf….ako to povedať…to si teraz riadne zdegradovala pojem umenie(prepáč, vzhľadom na to, že sama maľujem, kreslím a tvorím, mi to príde ako urážka, aj keď viem, že si to tak nemyslela ani to tak neberiem…ale predsa). Toto pasovať na úroveň kvality diel velikánov ako Salvador Dálí??? Nie, ani zďaleka. Ani za nič neuznám, že vyfintené kusy plastu majú estetickú hĺbku.

    1. A kde sú značne populárne?! Na Slovensku, v Amerike, celosvetovo?! Prepáč, ale stále nechápem, ako si na to prišla – spýtaj sa náhodného okoloidúce, čo je to BJD a bude na teba pozerať ako vyoraná myš… Ak by boli BJD doslovne že „populárne“, asi by minimálne polovica ľudí aj tušila, o čo ide – a to vrátane teba. Vraj vyfintene kusy plastu! Plastu! A to si si vraj schválne pozrela, o čo sa jedná – tak to si sa asi pozerala zle, keď vraj plast! 😀 Hoci, aj keby boli len z plastu, to ešte neznamená, že ich treba degradovať…

      Každopádne mi je ľúto, že si taký skostnatený typ človeka, čo nedokáže vidieť krásu – a umenie – aj v trošku netradičných veciach… Takže podľa teba je umenie len to, za čím stojí dáke zvučné slávne meno?

      Je síce pravda, že nie každá machľanica v mojom denníku je umenie, a ani každý moderný obraz na štýl dve čierne bodky na bielom plátne sú umením, preto ani každá BJD nie je umenie… Ale uznávaš vo svojich ctených predstavách o svete sochárstvo a fotografiu za umenie? Ak áno, prečo BJD podľa teba umenie zrazu nie sú? Resp. okolo BJD existujú celé rozsiahle svety – poviedky, kresby… A nič z toho tiež asi nie je umenie, však?

      Ale asi je to skôr v tvojom obmedzenom pohľade, že ti bábika evokuje hru… Presne o tomto hovoril spolužiak – že prečo sa napr. počítačové hry nepovažujú za umenie. Lebo ich každý považuje za hry (a tiež sú ťažko vystavovateľné), iba hry, ktoré sa im spájajú s detstvom a tým pádom niečim podradnejším (pretože všetci dospeláci sú predsa šťastní, že sú múdrymi svetaznalými dospelými a nie hlúpymi deťmi – priznať sa, že hrám počítačové hry alebo zbieram bábiky aj v dospelosti je zjavne pod úroveň niektorých jedincov)…

      Kľudne neuznaj, že BJD majú dáku estetickú hĺbku, škoda že tvoje nazeranie na svet (a umenie) zjavne postráda istú hĺbku…

  8. moj zlaty Rony dobre si to meno pamatam? 😛 hned by som mu hodila piskotu 😀
    a to je ten tvoj novy slameny klobuk? sekne ti Dadi 🙂
    a co sa tyka zbierok uz davnejsie som o tom chcela napisat …ako je to uslachtili ciel ale nikdy nevies ci sa to k tej danej osobe aj dostane…:-/ napriklad nie je chore ked kazdy den pred postou stoji clovek a zbiera vzdy pre nieco ine?….ale kazdy den a stale to iste miesto? tu uz pada podozrenie a tiez nechut prispievat …ale ked pocujem tie osudy….ja proste neda sa neprispiet :-/

    1. Áno, Ronnie (teda, píše sa to Ronnie 😀 ). A ten nie je nový, to je ten, čo rozhrýzol Pes, ale zrenovovala som ho. 😛

      Veď toto… Nikdy nevieš, čo tie peniaze reálne aj idú tam, kam majú… Ale ja si vždy poviem, že prispievam v dobrej viere a ak tie peniaze nakoniec skončia niekde inde… S tým už nič neurobím… Ale tamto tvoje – to jeden človek vždy zbiera peniaze na niečo iné? :O To už je trošku dosť podozrivé… 😐

  9. Lolity tiež nepozná každý okoloidúci a aj tak netvrdím, že je sú nepopulárne . Keď už tak usilovne chceš vedieť kde sú tie bábiky podľa mňa populárne, tak myslela som Japonsko, Kórea.
    To, že sú poviedky a kresby umenie, nepopieram. Ale to, že sú o ctených BJD, z dotyčných POLYURETÁNOVÝCH MODELOV ZO SYNTETICKEJ ŽIVICE(polyuretán je druh plastu podotýkam) nerobí kus umenia. A o meno mi nešlo, išlo o príklad človeka ktorý svojmu dielu venoval celý život a prešiel si kvôli tomu všeličím. A hlavne dal do toho kus originality. (nie že si zobral model podľa výberu,vybral alebo mu navrhol oblečenie, rozhodol o farbe očičiek a voilá…nazve to umením…nehovoriac o tom, že tie telíčka sa musia vyrábať vo väčších množstvách…ak nie masovo; viem, návrhárstvo chce kus kreativity, inšpiráciu aj úsilie, ale to sa týka návrhárstva, nie BJD bábik).
    A to že tebe hranie sa evokuje jediný význam….kto tu má obmedzený pohľad? To si ešte v živote nepočula niekoho povedať „Nehrajkaj sa už s tým!“? A pritom v ruke mohol mať akýkoľvek predmet, mohol pracovať na niečom?
    Keď už chceš počuť môj názor na fotografie: podľa mňa je to niečo medzi–> umením a záznamom. A sochárstvo. To nemyslíš vážne- aj roky(niekedy) vypracovávané dielo, ktoré by bez štipky zručnosti, kreativity a praxe nebolo možné zhotoviť ty prirovnávaš k tomuto, áno?
    Naozaj si neviem pomôcť, ale estetickú hĺbku týmto výplodom prisúdiť neviem kvôli uvedeným dôvodom. Skostnatelý človek, obmedzený pohľad, nazeranie na svet postráda istú hĺbku… poznáš ma akurát cez internet a toto ideš na mňa vypisovať?! Čudovala by si sa, aký ja som človek a aký ja mám pohľad na svet. Ale to ty môžeš veľmi ťažko posúdiť. Rovnako ako ja pochopiť tvoje pohnútky niečo takéto zverejniť.

    1. Za to, že tie bábiky vyrábajú v Ázii, to ešte neznamená, že sú v Ázii aj extra populárne.

      BJD sa rozhodne nevyrábajú masovo, každá sa vyrába ručne, preto trvá dva mesiace (alebo viac), kým sa taká bábika vyrobí.

      Nehrajkaj sa s tým? Čo má dáky frazeologizmus spoločné s tvojim obmedzeným pohľadom, že berieš BJD automaticky ako obyčajnú bábiku, hru a tým pádom niečo podradné? Resp. ich tuším považuješ za osobnú urážku Dalího tvorby alebo čo…

      Podľa mňa je smutné, že ty myslíš tak smrteľne vážne túto našu diskusiu… To ty si prišla na môj blog, ktorý ťa predsa nikto nenúti čítať a zanechala si tu komentár na štýl: „Preboha, ako sa ti môžu páčiť také hnusné bábiky, len preto, že sú (neviem kde (?) zrazu také populárne? To si dáko úchylná a potrebuješ si kúpou predraženej bábiky kompenzovať skončené detstvo alebo čo?!“ Kto komu čo začal vypisovať?! Keď vidím, že máš rada Dalího, predsa by som neprišla na tvoj blog a nezačala na neho kydať len preto, lebo ja v jeho diele nevídanú krásu teda nevidím. Pretože to by sa ti asi nepáčilo a ja som tolerantná ku vkusu každého jedného človeka, nech mi je akokoľvek vzdialený.

      Máš pravdu, neviem, aký si človek, ale viem, ako na mňa pôsobíš cez internet a ako sa cez neho prezentuješ. Nemôžem ťa donútiť, aby sa ti BJD zrazu začali šialene páčiť, nič také nerobím a ani to nemám v úmysle. Ale mne sa páčia, ja ich na blogu budem mať a ty by si mala mať aspoň toľko taktu, že ich tu nebudeš bohapusto zosmiešňovať.

      Takže som rada, že sme si to vyjasnili, maj sa krásne. 🙂

  10. Jé, to som rada, že cheesecake chutil! (:
    A som zvedavá, čo povieš na Eona-Eonu.
    Náhodou, mne sa BJD náramne páčia a rozhodne ich za umenie považujem! Viac než inštalácie dvoch plechoviek či rozsekaných limetiek v kvetináči, s ktorými som sa stretla v galériách. Viac než čistobiely obraz s dvoma bodkami nazvaný ‘ruže’. Nie vždy ide o materiál, podstatné je aj prevedenie, napr. vlasy majú BJD omnoho prepracovanejšie než bežné barbiny, nehovoriac o oblečkoch, ktoré sú podľa mňa umelecké kusy samy osebe! Je veľmi ťažko rozhodnúť, čo je a čo nie je umenie a vo vačšine prípadov to závisí od subjektívneho vkusu. A koniec koncov, aj Dalímu chvíľu trvalo, kým kritikov a verejnosť presvedčil, že je Mr.Surrealism, a nie arogantný povaľač bez budúcnosti.

    1. Chutil a veľmi, maximálne chválim, vyzdvihujem a ďakujem za recept! :love:

      Eon sa mi páčil – ešte stále som nenapísala recenziu, do kelu! :blush:

      Ďakujem za vyjadrenie názoru a vlastne aj za podporu, Liško. 🙂 Asi som reagovala trochu prudšie, ale už ten prvý komentár od Kirari mi prišiel taký nenápadne uštipačný a potom vraj že ak považujem BJD za umenie, tak to som ho riadne degradovala! :O Prosto nemám rada ľudí, ktorí neuznávajú či dokonca zhadzujú vkus druhých len preto, lebo im sa daná vec nepáči… Niekto považuje za umelecký skvost i pozlátený exkrement – a keď sa to jemu páči, on za to vysolí 5000 € a jemu bude na poličke v obývačke tróniť zlaté hovno, no jak je libo! 😆 Neviem, prečo by to mňa osobne malo dáko urážať a prečo by som okolo toho mala robiť povyk… Umenie je o prosto vkuse, nie je to dáke veľslovo, ktoré nemožno brať nadarmo, preboha! 😀

    2. Zlaté hovná sem radšej neťahaj, kazí to dekórum blogu. 😀 Ale chápem, čo si tým chcela povedať, avšak ja by som bola rada, keby sa z UMENIA veľslovo stalo. Umenie a literatúra, tak vznešene to znie… A ľudia tým nazývajú prázdne plátna a Hush hush ságu. That sucks.

    3. Hahaha, vraj dekórum blogu! 😀

      Ja rozhodne ľúbim umenie a literatúru, takže na jednej strane tiež chápem, že by sa týmito slovami nemuselo plytvať na každú hlúposť… Ale aj umenie aj literatúra budú vždy predovšetkým o vkuse a tým pádom budú podaktorí za najkvalitnejšiu literatúru na svete stále považovať Tvajlajt a budú to myslieť smrteľne vážne! A nedá sa to brať ani tak, že umenie je len to, o čom bude väčšina tvrdiť, že ide o umenie – veď Tvajlajt bol veľdielom podľa tej väčšiny…

      Ideálne to rozhodne nie je, ale mne sa páči to, čo sa mi páči a iným nech sa páči pokojne niečo iné – až tak tragicky to zasa brať netreba, to by sme všetci boli len zbytočne nespokojní, smutní, naštvaní, etc. 😀

    4. Ale zase podľa mňa treba rozlišovať kvalitu a to, či sa niečo páči alebo nie. Veci sa môžu páčiť bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú kvalitné. Napr. mám rada Twilight a lacné pivo z plechovky a niektoré nekvalitné veci, ale uvedomujem si, že je to lacný mainstreamový šmejd a nebudem to nazývať literatúrou, prípitkom a couture kúskami do šatníka (lol, stejne všetko hádžem na stoličky alebo do skrine).

    5. Veď jasné! Ale reálne nie každý tú kvalitu aj rozlišuje – nevrav mi, že si sa ešte nestretla s dákou maniačkou, ktorá si skutočne myslí, že Tvajlajt je veľdielo, ktoré by si zaslúžilo prinajmenšom Nobelovku za literatúru! 😆 Pretože aj kvalita je vlastne vnímaná subjektívne a tiež – nie každý má toľkú súdnosť, aby si pripustil, že sa mu páči aj niečo zjavne nekvalitné. 😀

    6. Nemyslím, že by kvalita bola zas tak subjektívna. Vkus áno, ale kvalita nie… U oblečenia to vidno na trvácnosti, prevedení, v číňanských prípadoch na zápachu (nemyslím čínu všeobecne, ale číňaky). V literatúre to vidno tiež, vo výtvarnom umení je to trochu diskutabilnejšie, ale časom sa ukáže a… Aj na tých BJD (čo bol vlastne odrazový mostík siahodlhých komentárov :D) vidno rozdiel oproti obyčajným šmejdom jakbysmet.

    7. Tak áno, v niektorých aspektoch, ako hovoríš, kvalita subjektívna nie je a veci by mali mať dáku… úroveň, akosť, ak majú byť označené za kvalitné. No stále si myslím, že je kvalita aj o subjektívnom pohľade. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *