Radosti všedných dní #25

Tento raz bude dosť ťažké nazbierať dostatok milých maličkostí, drobných radostí tohto týždňa, pretože… Niežeby som mala vyslovene zlý týždeň, ale bol taký… nijaký. Ani dobrý, ani zlý, no skôr horší ako lepší… V škole to nebolo bohviečo, Tinka je už staručká a choručká… Ach… No čo by som to bola za zberateľa radostí všedných dní, keby som neocenila tých zopár drobných potešení!

Radosti všedných dní #9

1. V utorok som vstávala na „nultú“ hodinu – o 6:30 ráno, aby som v Bratislave bola na 7:45. Nenávidím skoré ranné vstávanie! Pokojne by som si zakázala vstávať skôr ako hodiny na budíku začnú ukazovať dvojmiestne číslice (čiže by trebalo spať minimálne do desiatej). Pozitívom je, že som sa aspoň mohla pokochať prekrásnou rannou oblohou – belaso modrou, len s niekoľkými cárami naružovelých, oranžovou vychádzajúceho slnka obtiahnutých oblakov. (Niežeby pekná ranná obloha vykompenzovala skoré vstávanie, ale na všetkom treba hľadať pozitíva.)

Prejsť vyššie