Vedela som, že keď raz začnem s tými negatívami, bude sa to so mnou len ťahať a ťahať, až nakoniec skončím pri rubrike „Starosti všedných dní“! Ale teraz sa posťažovať prosto musím – stále som chorá, no zmenila som prístup a rozhodla som sa nepodliehať chorobe a lenivosti, ale aktívne žiť (natoľko aktívne, nakoľko sa človek môže realizovať v domácej karanténe). Čo neznie ako dôvod na sťažnosti, pretože ten prichádza až teraz: pravdepodobne som nakazila svojho starobylého psíka, Tinu. A ako staručká dáma má s bežným prechladnutím dosť vážne problémy – dokonca kýchala krv, čo ma strašne vydesilo! Ale nevyzerá, že by ju niečo bolelo alebo jej reálne bolo zle, veterinár povedal, že za krv pravdepodobne môže „len“ dáka prasknutá cievka (predstavujem si to podobne, ako keď človek moc smrká a smrká, až sa mu z nosa pustí krv, pretože mu praskla dáka cievka v nose). Každopádne psík berie antibiotiká a už vyzerá omnoho lepšie *klopem na drevo*, tak mu držte packu!
*
