Januárová anime bodka: Koe no Katachi

[K]oe no Katachi (A Silent Voice, The Shape of Voice, 聲の形) je japonský animovaný film z roku 2016, za ktorým stojí štúdio Kyoto Animation (Air, K-On!, Lucky☆Star, Full Metal Panic!, Clannad, Kanon, Free!, Haruhi Suzumiya) a režisérka Yamada Naoko. Film vznikol na motívy rovnomennej mangy od mangaky Yoshitoki Ooima, manga má 7 volume a je ukončená. Na MAL má Koe no Katachi hodnotenie 9,05 z 10 a na zozname top 10 anime filmov mu patrí tretie miesto. A ja už viem prečo! 😉

Shouya Ishida je malý šibal, žiak základnej školy. Náš príbeh začína, keď do jeho triedy prestúpi nová spolužiačka, Shouko Nishimiya. Keď ste niekde nový, nikdy to nie je úplná sranda, Shouko je okrem toho… hluchá. Hanblivá Shouko sa snaží so spolužiakmi zblížiť, no s jej hendikepom to nemá ľahké – ešte aj samotný triedny učiteľ sa niekedy pozabudne a učivo vysvetľuje chrbtom otočený k triede, keď zároveň potrebuje písať na tabuľu. No čo je ešte horšie – Shouya začne Shouko šikanovať. Najprv sú to iba drobné žartíky, časom skutočne ostrá šikana, ku ktorej sa pridávajú aj ostatní spolužiaci…

Keď Shouko opätovne pokazia ďalší strojček na odposluch, rozhodne sa jej matka upovedomiť školu. Shouko prestúpi inam a triedny učiteľ hľadá šikanátora. A všetka vina padne iba a len na Shouyu. On so šikanou predsa začal, on bol vždy hlavný iniciátor – a ostatní spolužiaci sa tvária úplne nevinne, akoby sa to Shouyovi práveže vždy snažili vyhovoriť! Shouya získa nálepku šikanátora, všetci sa mu otočia chrbtom, nikto sa s ním už nechce kamarátiť, ba čo viac – obeťou šikany spolužiakov sa pre zmenu stáva sám Shouya…

Shouyu jeho mladícke chyby prenasledujú aj teraz, v treťom ročníku na strednej škole. Už ho síce nikto nešikanuje, ale Shouya si zvykol vyhýbať sa ľuďom okolo seba, cielene ich ignorovať – aj keď sedia vedľa seba v jednej triede. Shouya teraz ľutuje, čo sa vtedy stalo – či už preto, lebo si šikanu vyskúšal sám na vlastnej koži a dokonale tak precítil, aké to je; alebo je za tým úprimná ľútosť? Každopádne sa Shouya rozhodne stretnúť sa so Shouko a ospravedlniť sa jej…

Koe no Katachi tak rozoberá bežný školský život z tej „temnej“ stránky. Poukazuje jednak na to, ako sa ľudia s hendikepom snažia zapadnúť, prispôsobiť sa väčšine – a aké to majú ťažké. Nehľadajú predsa ľútosť, chcú len splynúť! No poukazuje najmä na zlo šikany.

Film sa mi šialene páčil, animácia bola čarokrásna a príbeh dojemný, jeho spracovanie precítené. Bol takmer dokonalý…! Koe no Katachi sa totiž zameriava na Shouyu, jeho vnútorné prežívanie, celú dobu sledujeme predovšetkým jeho. Aj ostatné postavy majú dostatok priestoru, napriek tomu som až tak úplne nerozumela charakteru Shouko… 🤔 Aby film dokonale zachytil ešte aj charakter Shouko, čo presne cíti niekto ako ona, jej vnútorné pohnútky, rozpoloženie, všetky prečo a ako – na to je minutáž filmu jednoducho prikrátka… (Film má 106 minút.)

Ďalšie postavy sú na tom potom ešte o čosi horšie – Shoukina sestra Yuzuru; tučný chlapec Tomohiro; spolužiačka Ueno, ktorá bola najprv Shoukinou kamarátkou, ale tak ľahko sa pripojila k šikanovaniu, dokonca Shouko nakoniec šikanovala hádam najviac… Niežeby boli vedľajšie postavy mimo Shouyu vyslovene ploché či nevýrazné, len… Ide tu vlastne o komplikovanú a ťažkú tému, do jedného filmu sa názor, postoj, pohnútky každej jednej zúčastnenej postavy natlačiť prosto nedajú…

Koe no Katachi je tak takmer dokonalé – určite ste naň aj všade počuli len samú chválu. A aj mne sa šialene páčilo! Len keď si vezmem ten hype okolo neho, čakala som niečo nie že stopercentné, ale stodvadsaťpercentné! 😅 Moje hodnotenie je pritom skôr 90%. No rozhodne toto anime odporúčam na zhliadnutie!