Soul Eater

Soul Eatera s dlhými pauzami pozerám už celé roky! Nie v zmysle, že by som si nadšene dopriala re-watching každý rok, no roky som sa nevedela prebojovať ku koncu – a to napriek tomu, že ma toto anime vlastne bavilo! No 51 dielov je na mňa prosto akosi priveľa, vždy som sa dostala cca po 30. diel a vzdala som to… A po dákej tej dobe som si na Soul Eatera opäť spomenula, zistila som, že by som chcela vedieť, ako to vlastne skončí a pre istotu som si príbeh rozpozerala od začiatku, nech si osviežim pamäť. Takto som sa zapozerala asi trikrát a stále mi nevychádzalo prebojovať sa až ku koncu, až som si dopozeranie Soul Eatera ustanovila za jednu z výziev v mojom zozname 101 vecí za 1001 dní! 😛 A minulý týždeň som ju konečne – konečne! – pokorila a úspešne som zhliadla posledný diel! 😛

picture from Zerochan

Soul Eater (ソウルイーター) je 51-dielne anime od štúdia Bones, ktoré stojí za samými zvučnými titulmi (Full Metal Alchemist, Ouran High School Host Club, Eureka Seven, Wolf’s Rain, Cowboy Bebop). Vysielalo sa v rokoch 2008 až 2009, žánrovo ide o akčný, komediálny shounen s fantasy prvkami a na MAL má pomerne slušné hodnotenie 8,25 (z 10). Anime vzniklo na motívy rovnomennej mangy od manga-ky menom Ookubo Atsushi a hoci ešte stále aktívne vychádza (a to už od roku 2004!), mala by byť ukončená k augustu tohto roku.

Existuje špeciálna škola – Shinigami technical school for weapon meisters alebo jednoducho Shibusen –, ktorú navštevujú zvláštni študenti: Majstri a ich ľudské Zbrane. Spolu sa učia a trénujú, aby sa im podarilo nazbierať 99 duší ľudí, ktorí zišli zo správnej cesty a majú nábeh stať sa démonmi a jednu dušu čarodejnice k tomu. Študenti-Zbrane sa totiž v prípade potreby dokážu zmeniť na reálne – ostré a maximálne nebezpečné – zbrane a nazbieraním potrebných duší by sa stali ešte mocnejšími, boli by „Death Scythe,“ kosami Smrtky, čo je najvyšší dosiahnuteľný titul pre Zbraň. Možno to znie šialene, ale mne tá myšlienka i jej spracovanie prišlo náramne kúl a jedinečné! Ľudské zbrane a zbieranie duší na štýl shinigami, bohov smrti, Smrtiek! 😛

V úvode sa nám predstavia hlavné postavy: usilovná študentka Maka, ktorá má dobré srdce a jej Zbraň Soul, ktorý sa tvári ako kúlový chalan, no pre záchranu svojich priateľov by obetoval všetko. Impulzívny, pojašený Black☆Star, ktorý chce vždy vyhrať – raz mieni predčiť samotného boha –, a jeho Zbraň, milučká Tsubaki. A syn samotného Shinigamiho (ktorý vedie Shibusen a snaží sa tváriť ako pohodový chlapík, nie ako dáky hrozivý boh smrti), Death the Kid, ktorý trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou a posadnutosťou symetriou, preto má aj hneď dve Zbrane, dvojčatá Patty a Liz (s dvoma zbraňami vyzerá symetrickejšie, než keby držal iba jednu) – Liz je takpovediac strachopud a Patty je hádam až príliš detinská, no len ony dokážu Kida usmerniť, keď ho popadne jeden z tých jeho záchvatov.

pictures from Zerochan

*

Zdalo by sa, že budeme sledovať cestu hlavných hrdinov za tým stať sa ešte lepšími a prebojovať sa až k titulu Death Scythe, no nakoniec sa to vyvŕbi trochu inak, objaví sa prefíkaný záporák (a nielen jeden), ktorý chce svet uvrhnúť do víru šialenstva a anime sa bude snažiť ponúknuť aj hlbší príbeh. Podľa mňa sa to miestami darilo a miestami ani tak nie – predsa len je to shounen plný bojov, a hoci sa do toho tvorcovia občas snažia zapracovať boj za správnu vec atď., pre mňa je to stále iba boj – máchanie mečmi (či kosami), strieľanie, krv, výhry, prehry, odvety…

Both men and Gods have weakness. To bury that weakness, they seek power… Desire and fear are two sides of the same coin.

Na druhej strane bol Soul Eater pomerne znesiteľný shounen, kde fillerovejšie (t.j. tie, ktoré sú tam akosi navyše, na odľahčenie a dej vlastne nikam neposúvajú) epizódy pekne pasujú medzi akčné scény, takže to nebude len o stereotypnom boji (hoci ten záverečný veľkolepý boj cez cca desať epizód by som skrátila o polovicu a ešte viac!). Teda, fillery s Excaliburom, najmocnejšou, no zároveň i najotravnejšou Zbraňou na svete, mne osobne prišli skutočne dosť otravné, nie vtipné… A v anime sa tiež objavuje niekoľko čisto fanservisových postáv – viď Blair, obdarená čarodejnica a ešte aj neko, čo je pomerne smrteľná kombinácia pre mnohých mladých mužov… 😀 Ale bez toho všetkého by shounen hádam ani nebol shounenon, takže si aj tak myslím, že to bolo veľmi znesiteľné. 😛

Na Soul Eaterovi ma bavili najmä postavy, ktoré boli veľmi farbisté a nápadité a to vrátane postáv vedľajších. Spirit, Shinigamiho Death Scythe a zároveň Makin otec, ktorý svoju dcéru nadovšetko miluje, pri čom Maka ho skôr nemá rada – keďže sa jej rodičia nedávno rozviedli kvôli otcovým aféram. Geniálny profesor Stein (Franken Stein – bavilo ma, ako sa v anime mihlo kopu zvučných mien: Excalibur, Franken Stein, Alcapone, Golem, Jack Rozparovač, Rasputin…), ktorý rád všetko rozpitváva (a myslím to doslovne) a väčšinu času sa pohybuje na hranici šialenstva. Sid ako svojský učiteľ-zombie („That’s kind of man I was.“). Extrémne hanblivý (hanblivá) až submisívny (submisívna) Crona a jeho (jej) Zbraň Ragnarok, ktorý ho (ju) tak trochu šikanuje (o tom, akého pohlavia je Crona, sa vedú siahodlhé polemiky – ja osobne som za chlapca!). Pravý samuraj Mifune či prefíkaná čarodejnica Medusa...

pictures from Zerochan

*

Ďalšou vecou je úžasný soul-eaterovský humor – štrnásta epizóda s testom bola doslovne epická, váľala som po zemi od smiechu! 😆 A taktiež svojská soul-eaterovská kresba, ktorá síce nie je najdokonalejšia alebo najpodrobnejšia, ale k štýlu príbehu sa náramne hodí a oceňujem jej osobitosti – napr. šialené slnko a zákerný mesiac a miestami skvelú prácu s perspektívou. Hudba bola tiež na mieste, miestami sme si užili japonský rap (a neznel až tak zle, ako to na prvý pohľad znie! 😀 ) a vyzdvihujem najmä druhý opening od našej starej známej Tomoko Kawase aka Tommy heavenly6 – PAPERMOON.

Čo musí byť v anime, aby som z neho bola paf?

• hlas Miyana Mamoru (alebo Paku Romi) – checked, Mamo nadaboval Death the Kida;
• dvojčatá – checked, Patty a Liz boli príkladné dvojčatá;
• soundtrack, ktorý stojí za to si stiahnuť – checked, počúvam ho už roky a stále ma úplne neomrzel;
• aspoň náznak love story – nope, nevšimla som si;
• a celý príbeh by sa mal zmestiť optimálne do 11-12 epizód – nope, nope a ešte raz nope, 51 je veľa!

To máme tri veci z piatich a keď k tomu pripočítame skvelý humor a miestami pomerne nápaditú kresbu, Soul Eater je fajnové anime! A svojské – aj keď sa tým pádom nemusí páčiť každému. Sadne asi predovšetkým milovníkom shounenu, no zapozerať sa môžu skúsiť aj bežní smrteľníci otakovia (vydržte to aspoň do toho epického štrnásteho dielu! 😛 ).