Svoj Ghibli maratón som začala ležérne – filmami, ktoré si najlepšie vychutnáte so svojimi malými deťmi alebo mladšími súrodencami (pokiaľ teda zoženiete verziu s českým/slovenským dabingom, keďže by som ich odporučila skutočne malým deťom, ktoré titulky ešte nezvládnu). Ale mne sa celkom dobre pozeralo i samej – ide o jednoduché príbehy, ktoré vám dokážu spríjemniť večer, ak hľadáte nenáročný oddych. Nemusíte pri nich veľmi premýšľať, sú milé a hravé – minimálne vaše vnútorné dieťa si to užije. 🙂
Ponyo on a Cliff (Gake no Ue no Ponyo, 崖の上のポニョ)
DVD s Ponyo som dostala od slečny Antónie na Vianoce – originál japonskú verziu s menu v kanji, takže som ledva dokázala spustiť film. 😛 Ale aspoň som si ho mohla vychutnať v japončine s anglickými titulkami a to hneď v dvoch verziách – buď tej klasickej, alebo takej len konceptovej, letmo načrtnutej (čo sa štýlu kresby týka), kde sa scény menili trochu trhane. Nanešťastie však mám dáke chybné DVD, takže sa mi film vždy v polovici zasekne a opäť sa dá spustiť až od cca tretej štvrtiny a nefungujú ani bonusy (takže ani netuším, aké bonusy to sú – z kanji na prebale to rozhodne nevyčítam). 🙁 Ale aj tak sa mi príbeh nakoniec podarilo vychutnať celý! 🙂
picture from Zerochan
Ponyo je dielom známeho pána menom Hayao Miyazaki (všetky v tomto článku recenzované filmy má na svedomí on), vraj sa letmo inšpiroval rozprávkou Malá morská víla od dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Ponyo ale nie je morská panna, Ponyo je malá zlatá rybička, ktorá sa raz zatúla k rybárskemu mestečku a nanešťastie uviazne v zaváraninovom pohári, ktorý ktosi hodil do mora. Pohár však pri brehu nájde malý chlapec Sousuke a rozkošnú rybičku nielen zachráni, okamžite si ju aj obľúbi – verí, že je čarovná. Aj Ponyo sa Sousuke zapáči a rozhodne sa, že sa tiež stane človekom.
pictures from Zerochan
My Neighbour Totoro (Tonari no Totoro, となりのトトロ)
Sestričky Satsuki a malá Mei sa s otcom sťahujú do nového domu na vidiek. Mne ich nový domov okamžite učaroval a bez váhania by som sa tam tiež okamžite zabývala – bol to taký utešený vidiecky domček, v ktorom údajne straší. 🙂 Film pochádza ešte z roku 1988, takže to tam bolo skutočne vidiecke – so studňou a pieckou miesto sporáka, a tiež trochu ošarpané – ale to miesto prosto malo dušu, aj keď bolo iba kreslené! 😛 Sestričky sa tiež nadšene zoznamujú s novým domovom a najbližším okolím – s údajnými strašidlami a s neďalekým lesom. Okrem milej starenky Obba-chan by ich susedom totiž mohol byť i samotný Kráľ lesa Totoro (ktorý mi prišiel vlastne strašidelný, ale takým roztomilým spôsobom).
picture from Zerochan
My Neighbour Totoro je klasika, ktorú by ste mali poznať už len preto lebo. Totora prosto pozná každý – táto milá obludka vlastne štúdiu Ghibli robí maskota, majú ho v „logu.“
Kiki’s Delivery Service (Majo no Takkyuubin, 魔女の宅急便)
Príbeh malej čarodejnice Kiki by si možno zaslúžil aj zvlášť článok, keďže narozdiel od predošlých rozprávok pre deti má výraznejší dej a obsahuje aj pár milých odkazov. Takže ak Ponyo a Totora zavrhnete ako priveľmi detské, pozrite si minimálne Kiki.
Keď čarodejnica dovŕši trinásť rokov, vyberie sa do sveta, aby sa rok niekde zaúčala a nabrala skúsenosti, nech sa môže stať plnohodnotnou čarodejnicou. Aj Kiki jedného večera za splnu mesiaca nadšene opúšťa rodný dom plná očakávaní. Vydáva sa k pobrežiu, pretože chce vidieť oceán a tak sa čoskoro snaží zabývať vo veľkom prístavnom meste. Kiki najprv nevie, na čo by sa ako čarodejnica mala zamerať, keďže najlepšie jej ide lietanie – až ju napadne, že by mohla robiť „leteckú“ donáškovú službu.
pictures from Zerochan
Zabudla som podotknúť, že každá čarodejnica má i mačku, takže Kiki vždy robí spoločnosť čierny kocúrik Jiji, ktorého som sa si nesmierne obľúbila – takú vtipnú, múdru a charizmatickú mačku ako je Jiji určite len tak ľahko nenájdete!
Kiki’s Delivery Service rozpráva o tom, ako si človek hľadá svoje miesto vo svete a myslím, že v ňom nájdete i kopu iných milých odkazov, hoci príbeh ako taký zostáva stále pomerne jednoduchý. Páčilo sa mi zobrazenie mesta, ktoré akoby už pomaly prestávalo veriť na mágiu; páčilo sa mi, ako príbeh dokázal, že tu vždy budú aj milí ľudia ochotní pomôcť; páčila sa mi svojská maliarka Ursula a jej pojímanie inšpirácie. A páčili sa mi aj vtipné scény, minimálne nad Jijim sa pousmejete!
pictures from Zerochan
Na záver pri všetkých troch filmov ešte jednotne zhodnotím hudbu – ktorá bola príjemná, milá –, ale vychváliť chcem najmä kresbu scenérií! Okamžite by som sa presťahovala do ktoréhokoľvek príbehu – starý domov sestričiek Satsuki a Mei som už ospevovala; no páčil sa mi i dom na útesoch, v ktorom býval Sousuke a taktiež dom Kikiných rodičov s prekrásnou záhradou vonku a vnútri aj jedinečnou zimnou záhradou (Kikina mama bola čarodejnica-bylinkárka). A vlastne sa mi páčila i Kikina izba nad pekárňou v meste a celé mesto ako také, pretože scenérie hádam všetkých Ghibli filmov sú skutočne čarovné! Kresba postáv už bola trošku jednoduchšia, ale celkovo sa mi kresba prosto páčila!
A možno by sa patrilo vyjadriť i k dabingu, keďže podaktorí uznávajú ten anglický, iní si najväčšmi vychutnajú originál. Aj ja sa najradšej započúvam do japončiny, ale v Ghibli filmoch zvyknú niektoré postavy v angličtine dabovať celkom zvučné mená, v prípade týchto troch príbehov napr. Kirsten Dunst (Kiki), sestra Miley Cyrus Noah (Ponyo), Frankie Jonas (Sousuke), Liam Neeson (otec Ponyo), Dakota Fanning (Satsuki) a jej sestra Elle (Mei) – takže vás kľudne môže zlákať aj hlas vášho obľúbeného herca či herečky. Shrnuto a podtrženo – aj keď mám stále radšej japončinu, myslím, že Ghibli filmom anglický dabing až tak neubližuje.
Milujem animované filmy od štúdia Ghibli, sú prosto milé a čarovné! Ak vás neupútal tento „detskejší“ úvod, chvíľu si počkajte – chystám sa zrecenzovať hádam všetky, moje naj-najobľúbenejšie ešte len prídu! 😉
*
29. septembra 2012
A zrovna tyhle 3 jsem neviděla xD Asi bych to měla napravit…
29. septembra 2012
Totoro je klasika, to vidieť prosto M U S Í Š ! 😀 A Kiki je super, takže aj tú by si vidieť mala! A aj Ponyo bol strašne milý, zlatý príbeh, takže… Prosto by si asi fakt mala napraviť, že si tieto tri kúsky ešte nevidela! 😛
27. decembra 2015
Myslím, že Miyazakiho filmy na téma globální problémy jsou lepší než ty melancholické pohádkové 🙂 ale jsou taky úžasné 🙂
29. decembra 2015
A ja som práveže asi za tie rozprávkové – aj keď všetky Miyazakiho filmy sú rozprávkové. 🙂