Zverejnené dňa apr 05, 2017

Mlsavé februárovo-marcové radosti

Zverejnené v Denníkujem
Komentáre 5-krát komentované

Mala som rada nedeľné rodinné obedy. Niekedy sme si vedeli dokonca „slávnostne“ prestrieť stôl v jedálni a všetci sme sa spolu bez zhonu najedli – čiže nie v náhodných intervaloch každý osve pred telkou… 😪 S bratom sa sem-tam snažíme o podobné rodinné obedy či večere (nemusí to byť ani nedeľa) – brat je už odsťahovaný, niekedy pozýva on, potom je rad na mne. Ako začiatkom februára – dokonca som sa rozhodla vyskúšať niečo iné, nové a síce batáty. A bolo to fajn – len matka celú dobu frflala, že nemá čo jesť, žiadnu normálnu prílohu… 😁 Recepty som inak odpozorovala na facebookovej stránke Tasty, kde sa skutočne rada kochám videoreceptami. 😋

Zverejnené dňa feb 02, 2017

Januárové radosti

Zverejnené v Denníkujem
Komentáre 10-krát komentované

Minulý rok bol pre mňa pomerne hektický – aj keď vo veľmi dobrom slova zmysle. 😊 Veľa sa toho dialo – viď moje decembrové spomienky na leto –, až na blog nebol čas. Tento rok by som to chcela zmeniť a blogovať aspoň o trošku svedomitejšie – aj tak viem, že je to iba o rozvrhnutí si voľného času a keby som naozaj naozaj chcela, na blog sa čas jednoducho nájde! S time managementom mi to až tak nejde, ale konečne mám diár na rok 2017! A nakoniec taký, ktorý som vo svojom diárovom výbere na tento rok ani nespomínala!

Zverejnené dňa jún 26, 2016

Neuveríte: Radosti všedných dní #80!

Zverejnené v Denníkujem
Komentáre 8-krát komentované

Spolublogerke Polly sa vraj nechce počítať týždne, kedy naposledy spisovala drobné radosti všedných dní – čo mám potom povedať ja, keď som posledné radosti zverejňovala pred vyše rokom? 😆 Tieto majú jubilejné číslo „80“ a snáď ich aspoň bude dosť na to, aby som Vám čo to vynahradila. 😉

Zverejnené dňa feb 22, 2015

Radosti a starosti všedných dní #79

Zverejnené v Denníkujem
Komentáre 22-krát komentované

Stále vlastne nechápem, ako môžu ľudia pracovať… Dennodenne, dlhých päť dní v týždni, každý týždeň, každý mesiac, po celý rok… A celé dni robiť to isté (teda, niežeby večne nevyvstal nejaký nový, iný problém…), pri čom človek práci vlastne venuje tú najproduktívnejšiu časť dňa – a večer príde domov akýsi zničený, ubitý, vyšťavený a tak, hoci vďaka monotónnemu stereotypu práce priam srší kreativitou a potrebou nejako ju ventilovať, po práci na to prosto už nie je sila, odhodlanie…

Zverejnené dňa nov 01, 2014

Radosti všedných dní #78

Zverejnené v Denníkujem
Komentáre 14-krát komentované

A tak sa zo mňa stala pracujúca žena, ktorá zanedbáva svoj blog a takpovediac všetky svoje koníčky – aj v Reading Challenge 2014 som žalostne pozadu, no počas pracovného týždňa po práci už nie som súca absolútne na nič, ani na písanie, ani na čítanie… Nechápem, ako to vražedné pracovné tempo dokážu ostatní ľudia zvládať… 😛

Prejsť vyššie