Záverečná nedeľa na SlavCone 2016
Nedeľa bola krátka – ktorý con končí o druhej poobede, ja chcem viac?! V sobotu po ceste domov z conu sa mi však podaril bravúrny objav! Po dvoch dňoch cestovania na con a z conu, pri čom ide už o druhý rok takéhoto cestovania na con a z conu, som prišla na to, ako nemusím dvakrát prestupovať a strácať tak drahocenný conový čas trčaním na zastávkach! Super, že mi to trvalo len dva roky a prišla som na to v posledný deň, kedy som ani nešla rovno z conu domov, lebo sme si dali so slečnou Kvetoslavou ešte tradičnú poconovú kávu. 😆 Ale zostaňme ešte na cone – začali sme s rytiermi, o ktorých nám niečo povedal Daniel Antoni (skutočne oduševnený prednášajúci, ktorý sa do svojej témy rozumie, plus má ešte aj také vznešené – priam rytierske meno!).
Boli sme na prednáške o juhoázijskom steampunku, čo bolo nakoniec iba rozprávanie o zbierke poviedok Krocení sopek, ktorá vyjde čo nevidieť aj v češtine vo vydavateľstve Gorgona, z ktorého nám o knihe aj rozprávali. Na knižku si robím zálusk – steampunk sa tam mieša s pestrou miestnou mytológiou, ktorá je plná duchov mŕtvych žien. Znelo to prosto správne mytologicky, nechutne, strašidelne…
Vďaka zmene programu (ktorá však bola, našťastie, v programovom letáku prehľadne uvedená) sme stihli aj kus z prednášky o Japonsku od Patrika Tomana – najprv sme totiž chceli skúsiť „filozofické interpretácie Nekonečného príbehu,“ no prednáška bola bez náhrady zrušená (chvíľu sme sledovali koncert pravekého muža). Už si tie japonské pikošky až tak nepamätám, ale Patrik Toman bol v Japonsku a rozprával nám svoje historky, v pamäti mi utkveli najmä tie pijanské, no… 😀
SlavCon sme ukončili slečnou Namu a jej „knižkami pre sex geekov“ – fakt to bolo iba o knižkách o sexe, ale Namu je aj tak skvelá, zasmiali sme sa.
A potom spomínaná káva iba s Kvetoslavou – s Křehkou Figurkou som sa v nedeľu, myslím, ani nestretla, so Stankou sme sa rozlúčili ani neviem kedy. 🙂 (Lúčenie si nemusím pamätať, pamätám si privítanie a super spoločne strávený čas.)
Aby som to nejako zhrnula – SlavCon je môj najobľúbenejší con, pretože má skvelú, takú komornú atmosféru. Ani tento rok, ani ten minulý ma však program nijako extra nenadchol, desiaty ročník mohol byť aj nejako väčšmi… extra. Come on, ľudia, kde sú tie časy, kedy bol conový program taký nabitý, že človek miestami netušil, ktorú prednášku má pred ktorou uprednostniť, pretože stále, súbežne bežali nejaké úžasné témy? Dávno za nami? 🙁 Žeby som bola len taká stará? 😀 Takže ani tento raz nebudem výnimočne nadšená, ale som spokojná a na budúci ročník sa opäť teším. 😉
*
17. mája 2016
súhlasím….je taky chutne komorný 🙂 a najlepší aký som zažila 😀 jsíce som bola len na istrocone a fest anči 😀 ale darmo ….mam svoju jednotku…..ja mam tak rada tie nase raz-ročné 😀 stretnutia
ja mám svoj report už dávno napísaný 🙂 len nie a nie sa k nemu dostať aby som zverejnila 😀 priznávam, že mám teraz jednu seriálovú mániu 😀 a nejako sa nie a nie dostať k nahodeniu fotiek 😀 aj keď mám v plane hodiť len 2 😀
21. mája 2016
Ja som ho napísala jeden večer, ten druhý som kontrolovala a nahadzovala na blog, chcela som to zverejniť až ďalší deň – že doplním fotky. Ale nakoniec som si povedala, že prosto idem na to! 😀
19. mája 2016
„chvíľu sme sledovali koncert pravekého muža“…a ja čítam: „chvíľu sme sledovali koncert PRAVÉHO muža“ 😀 😀 😀 a potom rozmýšľam, čo to?! Ešte keď predtým a potom spomínaš isté zaujímavé prednášky 😀
A ono to nadšenie asi zo všetkého postupom času vyprchá, tie prvé razy sú asi najlepšie, lebo človek ešte nemá také očakávania, len si proste užíva program, ale neskôr už chce samozrejme čosi viac 🙂
21. mája 2016
Haha, Sandy! 😀 A ja čítam ten tvoj komentár a vidím tam iba to „PRAVÉHO“ veľkými písmenami, tak som si to ešte šla skontrolovať, že či som sa nepreklepla. 😀 A asi máš pravdu – všetko nové je super, časom sa to „okuká“, ledaže by stále organizátori vymýšľali niečo iné, nové, zaujímavé… 🙂
25. mája 2016
boze.. znie to ako zazitky, ktore si ja bezne nazbieram tak za cely rok 😀 …Musela to byt fakt skvela akcia!!!