Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2016 naživo – streda priamo zo štadióna Ondreja Nepelu

Aj keď som väčšinu šampionátu sledovala z pohodlia postele (nakoľko ma už klasicky v tomto ročnom období otravuje nádcha…), jeden deň som si užila priamo na štadióne – konkrétne stredu, 27. januára. Spoločnosť mi robila slečna Malvína, začali sme oficiálnym otvorením, na ktorom mali slovo organizátori i náš prezident, pán Kiska. Súčasťou bolo aj vystúpenie detí v krojoch s ľudovým tancami, švárni mládenci zahrali na fujarách, na ľad prikorčuľovala krasokorčuliarska mládež s vlajkami všetkých 33 krajín, ktoré sa 79. majstrovstiev sveta zúčastnili a všetko ukončil spevácky zbor starých pánov a hymna Slovenskej republiky. Pekné otvorenie, pekné. A mohli sme začať – na pláne sme mali krátke programy mužov.

Muži jazdili od 17:30 do 22:30 – verili by ste, že to úžasne ubiehalo, vôbec nám nebolo dlho, skôr naopak? 🙂 Podarilo sa mi zohnať celkom dobré miesta – nie príliš ďaleko od ľadovej plochy, výhľad sme mali bravúrny!

Z krasokorčuliarov, ktorí sa nám predstavili, ako prvého spomeniem Poliaka Patricka Myzyka, ktorý bol netradičným krasokorčuliarom – na krasokorčuliara pôsobil akosi… územčisto. 😀 Pri rozkorčuľovávaní prosto vyzeral veľmi nenápadne, no jeho jazda mala švih – ostatne si vybral skvelý hudobný doprovod a síce Come Together od The Beatles.

Ľúbim krasokorčuliarsku hudbu – kto by napríklad povedal, že sa dá korčuľovať na Metallicu? 😀 Holanďan Thomas Kennes jazdil na inštrumentálnu Nothing Else Matters – úžasná hudba!

Svorne sme sa zamilovali do belgického krasokorčuliara Jorika Hendickxa – Malvína z neho celú dobu nemohla spustiť oči, po odkorčuľovaní svojho programu si totiž sadol k divákom do hľadiska. Hendrickx si od divákov vyslúžil aj standing ovation – korčuliari sa vraj o slovenských divákov vyjadrovali veľmi nadšene a musím povedať, že sme boli skutočne úžasné publikum! 🙂 Atmosféra na štadióne bola jednoducho perfektná! Zaujímavosť: na štadión sa vraj počas 5 dní konania šampionátu prišlo pozrieť dovedna 35 500 divákov!

Už na štadióne som si všimla, že pri mužských kostýmoch akosi fičia rozviazané motýliky a potvrdilo sa mi to aj pri sledovaní zvyšku šampionátu v televízií, kde rozviazaných motýlikov len pribúdalo – pekne zaviazané motýliky sú lepšie!

Francúz Florent Amodio mal motýlika pekne zaviazaného a tá bodkovaná košeľa! ❤ Som neskutočne šťastná, že som ho videla korčuľovať naživo (Je fakt nízky! A nesmierne živelný, je na ňom tak poznať, že krasokorčuľovanie úprimne miluje!), aj keď mu vraj vyšla predovšetkým voľná jazda (vyšla!). Bol prosto skvelý počas celého šampionátu (vrátane záverečného banketu – spieval tam! 😀 )!

Keď sme pri tých motýlikoch – mám aj kopu súkromných poznámok: ktorý korčuliar vyzeral ako Ron Weasley a ktorý ako Jacob z Twilightu (Malvína: „Bolo by vtipné, keby korčuľoval na hudbu z filmu!“)… Že tam boli všetci akísi mladí – väčšina súťažiacich mala 17 rokov (ja: „Je tu vôbec niekto starší ako my?!“ Malvína: „To začína byť kritické!“ 😆 ). Že mal šampionát skvelého maskota – Zimka stále pobehovala pomedzi divákov a učila ich tancovať či robiť mexickú vlnu… A dočítala som sa aj pozoruhodné zaujímavosti: že krasokorčuliari počas šampionátu skonzumovali 200 kg banánov a 100 kg mandarínok…. 😀

Ale vráťme sa k chlapcom: Talian Ivan Righini skákal s rukami nad hlavou – a podobne potom skákali aj iní, hoci ja som takýto skok zaregistrovala hádam prvý raz… Skákať s rukami nad hlavou je vraj náročnejšie na balans – príde mi to divné, nie som na to zvyknutá, hoci som rada, že do krasokorčuľovania prenikajú stále nové a nové prvky. Človek si myslí, že nové kreácie pomaly už ani nie sú fyzicky možné a o chvíľu sa nebodaj budú skákať pätorité skoky! 😛 Righiniho úprimná radosť po dokorčuľovaní bola sympatická, ale ako som už povedala – vo všeobecnosti mi príde príliš… prehnaný.

A najlepšia šestica! Čech Michal Brezina jazdil pekne, jazde Rusa Alexandra Petrova z môjho pohľadu niečo chýbalo… Španiel Javier Fernandez ma prekvapil briadkou – našťastie ju už na voľné jazdy stihol oholiť. 😀 Korčuľoval na španielsku nôtu a šlo mu to skvele – vidno, že to má v krvi. Odjazdil takmer bez chyby, jeho tréner jazdu poriadne prežíval a taktiež si vyslúžil standing ovation publika. Videla som naživo korčuľovať Fernandeza, ľudia! ❤

Nasledovala dvojica krasokorčuliarov z Izraela – ktorý si aj priateľsky tľapli na štýl „zlom väz“, ako sa striedali na ľade. Alexeiovi Bychenkovi z môjho pohľadu niečo chýbalo (možno to doplnil pri voľnej jazde, keď nakoniec skončil so striebornou medailou…), Daniel Samohin mi bol vlastne sympatickejší – jeho jazda mala akosi viac šťavy ako Bychenkova (Bychenko bol možno technicky zdatnejší – som iba laik, u mňa väčšmi zaváži dojem ako náročnosť). Všetko uzatvoril Rus Maxim Kovtun, pri ktorom mám poznámku, že mohol zajazdiť aj precítenejšie, že pôsobil kvapku mechanicky… A koniec…

Výsledné poradie pre kategóriu mužov:
1. Javier Fernandez, ESP – prvý raz pokoril 300-bodovú hranicu (302.77)
2. Alexei Bychenko, ISR
3. Maxim Kovtun, RUS
4. Florent Amodio, FRA
5. Mikhail Kolyada, RUS

Ako som už povedala – na bratislavských Majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní 2016 bolo skvelo! Bolo úžasné vidieť svojich obľúbencov naživo, atmosféra na štadióne bola vynikajúca, aj organizačne bolo všetko pekne zvládnuté – áno, na ľade boli voľaké podivné fľaky (výmena hokejového ľadu za krasokorčuliarsky vraj trvala 5 dní a 5 nocí a možno mohla aj kvapku dlhšie – chlap minule sledoval Slovan a všimla som si, že oni fľaky teda nemajú! 😀 ) a pri odchode zo štadióna sme sa trochu stratili, ale mimo iného sa mi páčilo, že organizátori boli aktívni aj na facebooku (facebook.com/mekraso2016) a oficiálnej web stránke (www.ecbratislava.sk), takže sa človek všetko potrebné dozvedel včas. Trochu ma štvú len autogramiády – ktoré boli oznámené len kdesi na facebooku, aspoň ja som sa o nich dozvedela len tam a s nedostatočným predstihom. I tak by som sa hanbila. 😳

Ďakujem za zážitok, teším sa na septembrový Memoriál Ondreja Nepelu a dúfam, že sa v Bratislave ešte nejaký veľký šampionát uskutoční. 🙂

*