Memoriál Ondreja Nepelu 2013

Ale poďme na samotných krasokorčuliarov a moje dojmy! Čech Marco Zakouřil ma zaujal najmä Billym z hororovej série Saw, vyobrazeným na chrbte – asi preto, že jazdil na soundtrack zo Saw, hoci som to z počutia nerozoznala (dočítala som sa). Náš Marco – Marco Klepoch mal na chrbte zasa nirvanovského smajlíka a voľná jazda mu vyšla väčšmi ako krátky program, hoci nakoniec skončil na poslednom mieste. Oceňujem však jeho výber hudobného podkladu – bola to fajnová inštrumentálna kombinácia Nirvany a Michaela Jacksona. Dajú sa vôbec niekde zohnať krasokorčuliarske hudobné podklady? Pretože sa mi ich kopec páčilo tak veľmi, že by som si ich pokojne nasťahovala do iPodu. 🙂 Marco inak nemá ešte ani 16 rokov, preto sú pre neho takéto „veľké“ súťaže asi ešte pritvrdým orieškom, aj keď podľa mňa si až posledné miesto nezaslúžil.

Fín (hoci podľa International Skate Union korčuľuje za Švajčiarsko…) Tomi Pulkkinen skutočne nešťastne narazil do mantinelu, až to poriadne zadunelo – obdivujem, ako sa krasokorčuliari dokážu aj po tých najdesivejšie vyzerajúcich pádoch len tak postaviť a mať tú silu pokračovať ďalej, akoby nič! Čech Pavel Kaska bol prvým, ktorého skoky sa mi skutočne páčili; Bielorus Vitali Luchanok zaujal zasa kostýmom á la stredoveké páža. 😀

Ďalší Bielorus, Mikhail Koroliuk (resp. Karaliuk), to poňal na štýl Pirátov z Karibiku (vrátane trblietavých pirátskych lebiek na zadku 😀 ) a ako prvý nás rezkým záverom svojej jazdy poriadne roztlieskal. Rezkým záverom prekvapil aj Švéd Michael Neuman.

MON 2013 - mužská súťaž

Keď na ľad nastupoval Nemec Christopher Berneck so svojou štýlovou blond ofinou, slečna Malvína skonštatovala: „Uvidíme, či je taký dobrý, aký je štýlový!“ 😆 A veru bol dobrý! Páčil sa mi aj Brit David Richardson a jeho bolero. Ukrajinec Dmitriy Ignatenko mal výstrih a dobre, musím uznať, že voľná jazda Tomášovi Vernerovi skutočne vyšla.

Väčšmi sa mi však páčil napr. Nemec Peter Liebers so svojou jazdou na motívy Who Wants To Live Forever od Queen alebo obaja Japonci – „zlatavý“ Akio Sasaki so svojou exotickou jazdou (a bol taký exotický, až mi prišiel opálený! 😆 ) a „sokoliar“ Takahito Mura (aj keď to mal byť asi Gladiátor 😆 ). Japonci tam inak mali celý fanklub, Sasaki možno nakoniec skončil až piaty, no dostal najviac darčekov. Počas víťaznej ceremónie za svojím fanklubom aj prišiel do hľadiska – celkom by ma zaujímalo, či sa reálne už poznali predtým alebo sa len spontánne prišiel poďakovať a trochu si pokecať. A ako tam tak sedel, takmer na dosah ruky, mala som ohromnú chuť prísť za ním a začať sa mu prehrabávať vlasmi. 😀 Neviem to vysvetliť, no vyzerali akosi… lákavo! 😀 Zaujímalo by ma, aké sú na dotyk – vyzerali takmer kučeravo (tak kučeravo, ale len japonské vlasy môžu vyzerať 😀 ), fakt by som sa nimi rada prehrabávala! 😆

 

 

 

A hoci sme to pôvodne nemali v pláne, nakoniec sme zostali aj na záverečnú ceremóniu – odovzdávanie cien pre tanečné páry a mužov. Piatkové krátke tance tanečných párov som si chcela pozrieť zo záznamu, ale po chvíli ma to omrzelo – všetci boli veľmi dobrí a všetci boli retro, až som mala pocit, že stále dokola pozerám to isté, len s drobnými, najmä farebnými obmenami v kostýmoch. 😀 Takže prinesiem rovno sumárum výsledkov, najprv za tanečné páry:

  1. Penny Coomes a Nicholas Buckland, Veľká Británia
  2. Charlene Guignard a Marco Fabbri, Taliansko
  3. Tanja Kolbe a Stefano Caruso, Nemecko

Muži skončili pre mňa pomerne neuspokojivo, ja by som Vernerovi až prvé miesto nedopriala, ale Liebers bol skvelý a bonusový bod si zaslúžil aj za výber hudby:

  1. Tomáš Verner, Česká republika
  2. Takahito Mura, Japonsko
  3. Peter Liebers, Nemecko

MON 2013 - záverečná ceremónia mužov

MON 2013, Bratislava, Slovensko

A na záver dovoľte konečné zhrnutie: Memoriál Ondreja Nepelu 2013 sa tradične konal na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, patrili mu dni 3. až 5. október. Vstupné na jeden deň zostalo vo výške 5 €, zdarma to mali len školy a dôchodcovia – chýba mi študentská zľava alebo aspoň akási zvýhodnená permanentka na všetky tri dni (15 € znie dosť hrozne, už len 12 € by vyznievalo príjemnejšie!) V kategórii mužov sa predviedlo 19 krasokorčuliarov z 13 krajín sveta (z toho posledných päť rokov bol víťazom vždy Japonec – až na tohtoročného Vernera…). Najpočetnejšia bola kategória žien s 22 krasokorčuliarkami z taktiež 13 rôznych krajín a keďže som ženy tohto roku ja osobne akosi odignorovala, výsledné poradie pripájam až teraz:

  1. Haruka Imai, Japonsko
  2. Nikol Gosviiani, Rusko
  3. Christina Gao, USA

Kategória športových párov bola naopak najmenej početná – s piatimi súťažnými dvojicami z troch krajín sveta. Tanečných párov bolo 14 a dovedna odreprezentovali 11 rozličných zemí.

 

Čo sa týka mojich dojmov, tradične sa mi veľmi páčilo, len ma celkom mrzí, že som tento rok na Memoriály Ondreja Nepelu strávila iba jeden deň a naživo som videla iba voľné jazdy mužov – byť priamo na mieste je omnoho lepšie ako dívať sa na MON z pohodlia domova (a verte, že sedadlá na Zimnom štadióne sú po pár hodinách sedenia riadne nepohodlné! 😀 ), pretože tomu chýba tá atmosféra! Budúci rok som tam opäť, možno sa mi raz podarí pozrieť sa osobne aj na všetky tri dni a prichystať si zásobu oslavných plyšových zvierat! 😀

*
*

PS: Z nového webu MON som bola nadšená, kým hneď v piatok alebo ešte skôr neprestal fungovať kvôli prekročeniu mesačného bandwidth-u. Tak to už radšej tie estranky.sk

*

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

6 komentárov

  1. Polly
    9. októbra 2013

    Kento Nakamura nebol?? o.O
    pocuj, to uz minuly rok sme vraveli, ze z nasich ruk budu lietat plysaky xD a pamatas na Kentovho tučiančika z ktoreho vytahoval sopel-handry?
    aaaa…skoda, ze som nemohla ist …

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      9. októbra 2013

      Nebol, ten rok nebol ani minulý rok, Japonci sa tam jaksi striedajú! 😀 (Hoci myslím, že Sasaki tam býval pečený-varený pred rokmi…) A áno, pamätám na jeho tučniaka i naše plyšákové plány! A tí Japonci mali aj transparenty a malé deti s jahôdkovými ponožtičkami ako odpútavače pozornosti! 😛 To všetko raz vychytáme a budeme super fanynky! 😆

  2. Catty
    9. októbra 2013

    Krasokorčuľovanie zbožňujem! Už od detsva. Pamätám sa, ako som pred telkou sedávala, nechávala sa unášať tou krásnou hudbou a doslova som sa preniesla so iného sveta. Dnes už sledujem len mužov, ženy vedome ignorujem. Áno, sú šikovné, ale priznajme si, že na mužov proste nemajú a podľa mňa sú vedľa nich oveľa ťažkopádnejšie. Ak sa dá tak si pozriem aj športové páry, ale jednoznačne vedú u mňa muži. Závidím ti tento skvelý zážitok 🙂

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      9. októbra 2013

      Ja mám náhodou rada aj ženy, japonské krasokorčuliarky sú náhodou veľmi éterické! 🙂 Len sa nie vždy stíha pozerať všetko, čiže zväčša obetujem buď tie tanečné páry alebo ženy, najradšej mám prosto športové dvojice a mužov, no. 😀

      A áno, bol to zážitok, už som tam bola tretí rok, aj keď tento raz teda iba deň, no… 🙂

    2. Catty
      10. októbra 2013

      A ja sa hanbím, ale tie japonské ženy si vždy mýlim…a to nielen v krasokorčuľovaní, to všade :/ 🙂

      Nominovala som ťa do takého blogového projektu Liebster Award: http://books-parts-of-my-life.blogspot.sk/2013/10/tag-liebster-award.html

      Článok robiť nemusíš, ale potešila by si ma, keby si mi do komentárov odpovedala na otázky, lebo však som človek a teda som od prírody zvedavá. Ďakujem ti 🙂

    3. Dada Baroková
      10. októbra 2013

      Hahaha, to si už druhá, čo ma „nominovala“, článok mám už rozpísaný, tak už len pridať aj tvoje otázky. 😀

Napísať odpoveď pre Polly Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie