E ako „Ex libris“

Ex libris je termín latinský a v doslovnom preklade znamená „z kníh toho a toho, tej a tej“ („from the books of…“). Ide o malý štítok z vnútornej strany obálky knihy, na ktorej je uvedené meno jej majiteľa. Ex libris sa používali hlavne v dobách dávno minulých, hoci možno i dnes natrafíte na knižku, ktorá má na prvej (alebo druhej, aj keď by to správne exlibrisovsky mala byť tá úplne, úplne prvá, nalepená na tvrdom obale knihy) strane predtlačený malý štítok (alebo pečiatku) s nápisom na štýl: „Táto kniha patrí“ a následne voľným miestom, kde by sa mal jej majiteľ podpísať.

pictures from Flickr

[Ex libris Birger Lundell] * Ex libris of Surbiton Library - around 1960's * [Ex libris Harry Holst] * [Ex libris Svenska Dagbladet]

Klasické ex libris zvyčajne obsahuje samotný nápis „ex libris“ a následne meno; potom motto, slogan; rodový znak, erb, emblém alebo akýkoľvek iný výtvarný motív, ktorý sa vzťahuje na vlastníka knihy. To znamená, že nie každá kniha má svoj špeciálny ex libris, ale každý vášnivý čitateľ má svoj vlastný, jedinečný ex libris, ktorým si potom označí každú svoju knihu. Ex libris teda poskytuje cenné informácie o pôvode knihy a tiež je tak trochu pastvou pre oči – väčšinou sa s ich dizajnom, estetickou úpravou pekne vyhralo (poznáme umelcov, ktorí sa venovali špeciálne tvorbe dizajnov ex libris).

Predchodcovia ex libris sa datujú už do doby vlády Amenophisa III. v starovekom Egypte (1391 – 1353). Ale také tie pravé, skutočné ex libris sa vyvinuli z nápisov v knihách, ktoré boli bežné v stredovekej Európe. Jedným z najznámejších ex libris je malý, ručne maľovaný drevoryt, ktorým sa označovali knihy kartuziánskeho kláštora Buxheim, jeho motív navrhol jeden z bratov tohto rádu. Sú teda staršie ako kníhtlač, objavovali sa už v starých rukopisných kódexoch a na začiatku ich používali predovšetkým panovníci, šľachtické rody a kláštory.

pictures from Flickr

[Ex libris Ex Libris Sällskapet] * [Ex libris Elof Tegnér]

Najstaršie tlačené (pretože neskôr sa zvykli dávať špeciálne tlačiť do tej ktorej knihy) ex libris pochádzajú z Nemecka 15. storočia. História ex libris ako symbolickej, dekoratívnej tlače používanej na označenie vlastníctva kníh sa teda začala v Nemecku a to dlho predtým než sa táto „móda“ rozšírila do ostatných krajín. Vo Francúzsku a Anglicku sa ex libris uchytili až v 17. storočí. Anglické ex libris, na rozdiel od „pôvodných“ nemeckých pracných, prezdobených, mali pozoruhodne jednoduchú kompozíciu. „Dizajn“ ex libris sa ale aj vyvíjal, v priebehu času ho ovplyvňovali aktuálne umelecké smery (v rokoku boli ex libris napr. omnoho „divokejšie“ ako kedykoľvek predtým) či vplyvy známych dizajnérov a architektov.

Väčšina starších ex libris bolo erbových, tie novšie sú zasa skôr obrazové – obsahujú akýkoľvek obrázok, motív, ktorý si majiteľ knihy zvolí ako svoju exlibrisovú prezentáciu. Pôvodne boli ex libris totižto záležitosťou najmä šľachticov a tí sa radi oháňali rodovými znakmi. Na začiatku 20. storočia sa vďaka pokročilejšej technológii tvorba ex libris zjednodušila (v zmysle, že na začiatku trebalo každý napr. ručne namaľovať, až neskôr prišiel zázrak tlače a pod.) a tým pádom aj zlacnela a vlastný ex libris si mohol dovoliť i obyčajnejší smrteľník, ktorý nemal modrú krv a erb, preto si dal navrhnúť dáky ten obrazový motív, ktorý sa mu páčil.

pictures from Flickr

Giubileo 2000 * Ex-libris de José Saramago * El zacatuche en la luna

Dnes sa ex libris skôr zbierajú, akoby si nimi niekto aktívne podpisoval svoje knihy. Prvá spoločnosť zberateľov bola založená v roku 1891 v Anglicku. Dnes existuje viac ako 50 „národných“ (o slovenskej neviem, ale česká existuje) spoločností zberateľov ex libris, ktoré zoskupuje Medzinárodná federácia ex libris spoločností (FISAE), ktorá každé dva roky usporadúva celosvetové kongresy.

Ak sa raz budem veľmi nudiť, možno si navrhnem vlastný ex libris a dám si ho v dákej tej tlačiarenskej firmičke vytlačiť na nálepky, ktorými si potom podpíšem celú knižnicu. 🙂

*
*

Zdroje a zaujímavé odkazy: www.exlibrisweb.cz | wiki
*

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

10 komentárov

  1. Kirari
    19. mája 2012

    Kieď som chodila do umeleckej, tiež sme raz „robili“ Ex libris rôznymi technikami…

    Odpovedať
  2. Kirari
    19. mája 2012

    Tie preklepy…!!!
    *Keď…

    Odpovedať
  3. Dada Baroková
    19. mája 2012

    Jééé, Kirari, to mohlo byť zaujímavé! Asi nemáš niekde odložené svoje výtvory, zaujímalo by ma to 😀

    PS: Niekedy stačí na tie preklepy neupozorňovať a človek by si ani nevšimol 🙂

    Odpovedať
  4. Kirari
    20. mája 2012

    E-e….nemám…bohužiaľ…
    P.S.S.:ja som už raz taká… 😛

    Odpovedať
  5. Dada Baroková
    20. mája 2012

    Nevadí, len som sa pýtala, že keby náhodou, Kirari 😀 A veď aj ja som vlastne… taká, tiež sa večne opravujem, hviezdičkujem 😀 Ale je pravda, že keby sme niekedy na tie svoje chyby/preklepy neupozornili, jeden by si ani nevšimol, hehe 😆

    Odpovedať
  6. Kirari
    21. mája 2012

    To hej…

    Odpovedať
  7. Carmine
    22. mája 2012

    Nejaké pekné ex libris by som brala… 😀

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      23. mája 2012

      Stačí si dáky nakresliť! 😉 Teda, neviem, ako by sa potom dal reálne a jednoducho preniesť do každej knihy, čo človek vlastní, ale navrhnúť sa isto dá :nod:

  8. Polly
    31. mája 2012

    raz budem mat vlastny…. wueeeee 😀

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      31. mája 2012

      Aj ja! 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie