Marcová knižná bodka: Vyvolenie od Rachelle Dekkerovej

Akoby od toho,
či Vás niekto vyzve k tancu na stužkovej,
závisela celá Vaša budúcnosť…

Píše sa rok 2257. Carrington žije v uzavretej komunite, ktorá vznikla na troskách niekdajšieho Washingtonu a v ktorej je všetko presne nalinkované. Príbeh začína na obrade Vyvolenia – dievčatá, ktoré dovŕšia dospelosť, sa pekne oblečú a na tomto „plese“ si ich niektorí z chlapcov vyberie za svoju budúcu manželku. Pár dievčat však vždy zostane „na ocot“ – a zdesená Carrington zostáva práve medzi nevyvolenými.

„Ak si ma nikto nevyvolí,
vlastnou vinou ma postihne krutý osud.“

A tak sa Carrington ocitá medzi Robotnicami, ktorých úlohou je osamote slúžiť komunite pri tých najpodradnejších prácach. Carrington dôveruje Vláde, pravidlám svojej spoločnosti, svätej knihe Veritas. Na jednej strane nedokáže uveriť, že skončila medzi Robotnicami, keď všetko urobila správne – niekde sa musel stať omyl! Na strane druhej je predsa poslušná – všetko je iste tak, ako má byť…

Zátišie na nočnom stolíku s knihou VyvolenieCarrington sa pomaly zmieruje s tým, že jej úlohou je slúžiť spoločnosti ako Robotnica – hoci v nej zostáva aj semienko pochybností… Časom sa zblíži s Larkin, ktorá bola vždy tá divná – a po dlhom prehováraní Larkin Carrington zavedie na tajné stretnutie s „rebelom“ Aaronom, ktorý hovorí o tom, že každý človek má svoju hodnotu a nie je bezcenný len preto, lebo to o ňom tvrdí niekto iný, hoc aj celá spoločnosť…

Ktosi medzitým zabíja Robotnice, vyzerá to dokonca na sériového vraha, no nakoľko nejde o bohvieako rešpektovaných členov spoločnosti, až tak sa to nerieši… Celkovo škoda, že sa viac priestoru nevenovalo vraždám a pátraniu po zločincovi – nebola by dystopia, kde sa primárne rieši niečo iné ako zvrhlosť novonastoleného spoločenského usporiadania, celkom osviežujúca?

Kniha Vyvolenie však skúma predovšetkým vnútorné prežívanie hlavnej hrdinky, hodnotu človeka, hľadanie vlastnej identity. Nechcem, aby to vyznelo nejako premúdralo, ale myslím, že by sa v knihe našlo kopec tínedžerov – ktorí majú občas pocit, že sú na tomto svete absolútne zbytoční, ktorí sa ešte len hľadajú – podobne ako Carrington.

Inak som asi zabudla na podstatnú vec – ide o kresťanskú dystopiu. A je to v knihe cítiť, aj keď nejde o nič prehnané – nie som veriaca, knihu som si napriek tomu prečítala a užila som si ju. Ale celkom by ma zaujímalo, čo by na ňu povedal veriaci čitateľ – možno ju zanesiem slečne Cecílii…

Young adult dystopia Vyvolenie od Rachelle DekkerovejPrezerala som si aj hodnotenia ostatných čitateľov na GoodReads – niekedy to robievam. Nie aby som po niekom opakovala, miestami však ostatní dokážu správne pomenovať to, čo aj ja cítim z knihy, len to akosi neviem slovne uchopiť…

Mnohí tam spomínali, že kniha je miestami dosť drsná – čo sa vraj od Rachelle Dekkerovej ako dcéry Teda Dekkera dalo čakať. Ted Dekker je tiež spisovateľ, jeho práce osobne nepoznám, do slovenčiny či češtiny sa bohvieako neprekladajú, takže pre našinca až taký známy nebude. Vraj sa v jeho prácach snúbi nervydrásajúce napätie, nečakané zvraty a odveký boj dobra so zlom (a prvé štyri jeho knihy vydavateľstvá odmietli, lebo im prišli príliš temné a popudlivé). Vyvolenie je young adult, netreba preto čakať až také hrôzy,  rozhodne však ide o najdrsnejšiu young adult, akú som čítala. Zaujímavé je, že zároveň ide o kresťanskú literatúru – tá všadeprítomná nádej kdesi na pozadí to celé zachraňuje, aspoň viete, že to nemôže skončiť zle (či?).

Kniha sa čítala veľmi ľahko, svižne, hladko, na prvé otvorenie som prečítala nejakých 50 strán (čo sa mi už dlho nestalo). Autorkin (prekladateľkin) štýl písania je veľmi čítavý, príbeh sa neodvíja bohvieako rýchlo, dej až tak zbesilo nenapreduje, autorka sa väčšmi ako dejovosti venuje citovému prežívaniu postáv. Kniha stavia na pocitoch – jednak opisuje pocity Carrington, jednak chce vyvolať pocity u čitateľa (a často aj tie znechutenia). Bolo to niečo iné, zaujímavé.

Celú dobu som si ale vravela, ako drasticky musel autorku ten chlapec na maturitnom večierku odmietnuť, keď napísala toto… (Hoci v úvode je nejaká báseň autorkinej sestry…) A či si to s vystavením tohto dystopického sveta autorka dobre premyslela – žeby ženy mali v tomto novodobom svete až také podradné postavenie? Prečo, ako sa to vlastne stalo? Fakt všetko „podradné“ zvládnu Robotnice, netreba na niektoré veci mužnú silu? Kniha ale ubieha pomerne rýchlo, takže sa reálne až tak nestíhate zamýšľať nad tým, či by takýto svet vlastne vedel fungovať.

Aby som to celé nejako zhrnula – knihu odporúčam. Možno predovšetkým mladým, ktorí sa hľadajú – v tejto knihe môžu nájsť pekné posolstvo. A pri čítaní sa rozhodne nebudú nudiť – príbeh ubieha svižne, je písaný čítavým spôsobom, veľa priestoru je venovaného citovému prežívaniu hlavnej hrdinky. Príbeh okoreňuje aj zápletka s masovým vrahom, no tu vidím skôr nevyužitý potenciál – bolo by osviežujúce, keby šlo o dystopickú kriminálku. Aj keď ide o kresťanskú dystopiu, kniha určite „neurazí“ ani neveriaceho; tým myslím, kresťanstvo z nej až tak „nesrší“. Prečítala by som si aj druhý diel (ide o trilógiu a anotácie zvyšných dielov sú samý spoiler – pozor na to).

Kniha Vyvolenie je pekne graficky spracovaná

*

Z anglického originálu The Choosing (2015) do slovenčiny preložila Zuzana Venglíková. Ide o young adult, dystopiu a kresťanskú literatúru. Na Goodreads.com získala hodnotenie 4,05 (hodnotilo 1 568 čitateľov). V slovenskom preklade kniha vyšla ako Vyvolenie v roku 2017, má 320 strán. Vydalo ju vydavateľstvo i527.net, ktoré mi aj venovalo recenzný výtlačok, za čo veľmi pekne ďakujem.

Knihu si môžete kúpiť:


*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+1Pin on Pinterest0Email this to someone

4 názory k “Marcová knižná bodka: Vyvolenie od Rachelle Dekkerovej

  1. Pripomína mi to Selekciu (tým výberom) a Divergenciu (zadelenie do spoločnosti, rebelská vlna) a aj Dokonalý pár (výber páru). Asi som sa týmto všetkým dlhodobejšie presýtila, keďže ma to ani po druhej pozitívnej recenzii na túto knihu veľmi nezaujalo…

    1. Podobnosť so Selekciou naznačila aj Polly, takže na tom niečo asi bude… Divergenciu som nečítala (videla som film), tam je spoločnosť rozdelená podľa ľudských vlastností – tu nie je bohvieaké frakcie spoločnosti, je len:
      – Vláda (to je tá vyššia vrstva);
      – bežný obyvateľ;
      – ženy, ktoré si nikto nevybral za manželky a sú teda Robotnice (aj spomínaný bežný obyvateľ maká, ten ale má právo na rodinu atď., Robotnica je sama a je to smetiarka alebo obdobné „podradnejšie zamestnanie“);
      – chlapi, ktorí z rôznych dôvodov nemajú ženy, preto sú v armáde.
      Podobne, ako si neviem predstaviť, že by dokázala reálne fungovať spoločnosť na štýl Divergencie , neviem si moc dobre predstaviť tú z Vyvolenia – keď to rozoberieš na drobné a začneš sa v tom vŕtať, vyskakujú ti rôzne otázky (sú „podradné práce“, ktoré nevie vykonávať žena, respektíve by bol chlap omnoho príhodnejší; čo s chlapmi, ktorí si nechcú vybrať nikoho za ženu – to sú fakt všetci v armáde?!)…
      Dokonalý pár nepoznám vôbec… 😀
      Ona každá young adult dystopia je viac-menej o tom istom, resp. vždy nájdeš nejaké spoločné znaky. A chápem, že si presýtená, hoci táto knižka bola trochu iná – menej o tej rebélii, zvrhnutiu vlády a tak, viac o vnútornom prežívaní postáv.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *