Pracovné { historky }

Neplatiči?

Je 28. februára 2017 po 17-tej, práve som vypla počítač a ponáhľam sa domov. Zazvoní telefón. Volá pani, že si nie je istá, či nám zaplatili faktúru. Ospravedlním sa, že som práve vypla počítač, či si nemôžeme zavolať ráno. Pani by bola rada, keby sa jej faktúra doriešila ešte dnes o piatej…

Vtipné je, že som faktúru nevedela nájsť podľa názvu spoločnosti ani podľa konkrétneho čísla faktúry. Pýtala som sa už hlúposti – či si je pani istá, že ide o faktúru od našej spoločnosti (že hádam áno – presne to som chcela počuť… 😅), či si je istá, že je to ostrá faktúra (keby povedala, že je zálohová alebo vyúčtovacia, no pani to zvrtne smerom, že možno je to aj pokladničný blok – akože čože, však rozdiel medzi pokladničným blokom a faktúrou je… dosť veľký 😁)…

Ich pani účtovníčka si však robí poriadok v účtovníctve a vraj jej táto faktúra vyskočila ako neuhradená – je koniec mesiaca, kompletovanie účtovníctva dáva zmysel, aj číslo faktúry má tvar, aký zvykneme používať, takže musí byť háčik niekde inde…

Nakoniec vysvitlo, že sa pani pýta na faktúru z mája 2016… 😀

Januárové povianočné cappucino z môjho pracovného stola

Rodinné záležitosti

Hľadáme nových zamestnancov, pár pohovorov som dokonca robila ja. Neverili by ste, aké fotky si niektorí ľudia reálne dokážu dať do životopisu (portrét s domácim miláčikom či fotka zo stužkovej) a už vôbec by ste neverili, že si niekto ako kontaktný e-mail bez srandy uvedie nick z Pokecu… 😨

Dostal ma predovšetkým jeden mladík, ktorý na pohovor prišiel s mamičkou. S mladíkom robil pohovor môj šéf a kým sa tak dialo, mamička ma stihla dokonale vyspovedať – na akú pozíciu sa jej synček vlastne hlási, čo je náplň práce, aká je pracovná doba, aký je šéf… A deň potom som telefonovala s mladíkovým tatinkom – mladíka sme zamestnali, tatinko mal tiež doplňujúce otázky. Šéfka žartovala, že keď dotyčný ochorie, rodičia mu nebodaj napíšu ospravedlnenku. 😄

*

Predĺžená predĺžená záruka

Zákazníčka sa pýta, koľko má istý produkt, ktorý predávame, záruku. Hrdo oznámim, že päť rokov. Zákazníčka je pohoršená – veď je to veľmi drahý produkt a to má záruku iba päť rokov?! Ja som pohoršená ešte viac – o čo jej vôbec ide?! 😶

Nepoviem, kedy sme zákonom stanovenú dvojročnú záruku z nejakého záhadného dôvodu skrátili na mesiac – okej, v tom prípade by som pohoršenie chápala. Ale niekto bude pohoršený preto, lebo predĺžená záruka nie je ešte predĺženejšia?! 😅

Pretože čím drahší produkt, tým dlhšia by očividne mala byť záruka! 😃 Ešte by ma zaujímalo, ako presne sa to má prepočítavať… Stovky na roky a tisícky na desaťročia….

*

A teraz môžete hádať, čo vlastne robím. 😂

*

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

9 komentárov

  1. Polly
    8. marca 2017

    Bože, ten mamičkár ma odrovnal :D…. a to som si myslela, že vrchol mamičkovania boli čitatelia v knižnici, plnoletí!! s ktorými chodili ich maminy vybaviť preukaz spôsobom, že im vytrhli OP z ruky, odsunuli ich bokom, rozprávali za nich a boli nervózne, že za nich nemôžu podpísať prihlášky.
    zaujímavé, že ste ho prijali, nebojíte sa nesamostatnosti? Ale zasa, môže s ním byť zábava xD

    Odpovedať
  2. Sandy/Lennie
    8. marca 2017

    Aspoň máte v práci veselo 🙂 Ale tiež by som bola zvedavá, ako sa pánovi mamičkároví ďalej darí. (Však sa potom podelíš ešte s nejakými pikoškami? O:-)

    Odpovedať
  3. Janka Bianka
    8. marca 2017

    Páni no tie stories z práce stoja za to. Ja som minule zisťovala, či ešte treba niečo platiť u zahraničných kolegov a odpoved znela: nie, iba ak by sa niečo vyskytlo. Takže asi tak pomôž si sama. Inak to naozaj príde niekto na pohovor s rodičmi? Pánečky veď to nie sú štátne skúške ani prijímačky na vysokú.

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      18. marca 2017

      Počkať – to na štátne skúšky alebo prijímačky na výšku chodia ľudia bežne s rodičmi?! 😀

  4. BB
    9. marca 2017

    Akože… ak by som sama nepracovala s ľuďmi, tak by som asi ťažko verila. Ale pracujem a podobné veci sú na dennom poriadku, takže som sa pri čítaní článku len usmievala a súhlasne pokyvkávala hlavou, že veru, aj toto je možné.=D
    Inak tiež plánujem spísať nejaké pracovné historky, len zatiaľ premýšľam ako ich formulovať, lebo veď nechcem sa dotknúť našich čitateľov.=D

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      18. marca 2017

      Spíš, spíš! Nikoho predsa nebudeš konkrétne menovať, tak ako by si sa niekoho mohla dotknúť? 😀

  5. StandyB
    10. marca 2017

    😀 LOOOL
    mne to pripomenulo moje vtipné historky z práce 😀 he he

    Ako napríklad, že sa jeden mladík pozabudol, že mu končí platnosť karty profesionalného vodiča, a že si potrebuje vybaviť kartu novú, a že ju musí mať do zajtra….a pritom tá karta má proces výroby od 2týždňov do jedného mesiaca.
    A on nám nakoniec na to povie: Ja viem, že som sa neskoro spamätal ale to nie je môj problém! 😀 he he

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      18. marca 2017

      Aj ty spíš vtipné historky z práce, Standy! 😀

  6. Dada Baroková
    18. marca 2017

    Ďakujem za komentáre, dievčatá! S týmto konkrétnym kolegom vtipné historky už nebudú – už u nás nepracuje. 🙂

    Ale ak sa nazbierajú ďalšie vtipné historky – čo isto áno, lebo veď keď pracujete s ľuďmi, inak sa nedá, rada sa opäť podelím. 😛

    Odpovedať

Napísať odpoveď pre Dada Baroková Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie