{ historka } Turisti

Historka z minulého leta. Netuším, prečo je nezverejnená, veď je celkom dobrá. 😀 Taká vhodne výletová, letná (a už dávno napísaná, takže ju stačí zverejniť, nemusím ju pracne spisovať – v tomto hice nevládzem nič)…

historka…

Kráčam spolu so slečnami Kvetoslavou a Malvínou po Václavskom námestí, socha svätého Václava sa pomaly ale isto približuje a tak si začínam žhaviť fotoaparát ako správny turista. Určite vedieme aj nejaké pravé turistické reči ohľadom toho, čo zaujímavé sme už videli a čo, žiaľ, vidieť už nestihneme, lebo sa nám míňa výletný čas…

Oproti nám prechádzajú iní náruživí turisti, toto je čisto chlapská spoločnosť a keď sa míňame, jeden z nich ma nádejne pozdraví: „Helou!“

. . .

Každý pokračuje vo svojej ceste, ja pokračujem aj vo svojej turistickej reči o budúcej určite úžasnej fotke svätého Václava, na záver ktorej dodávam: „A čo tí chlapi akože čakajú, že urobím, keď sa podobne nezmyselným spôsobom snažia nadviazať kontakt, keď sa kdesi len tak náhodne míňame?!“

„Mohla si sa napríklad otočiť…“ navrhuje Kvetoslava.

„Aha, to mi vôbec nenapadlo!“

Myslím, že táto historka dokonale vystihuje, prečo som večne bez chlapa! Asi je to nakoniec také jednoduché, až mi to príde desivo komplikované! 😛

Why am I single?

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

4 názory k “{ historka } Turisti

  1. Otočiť a usmiať sa je základ, na chlapov to zaberá, No aj napriek tomu stáleho frajera zatiaľ nemám. Ale nevadí, on sa ukáže. Netreba sa báť a treba byť sebavedomá. Ja viem, ľahko sa to povie, aj mne trvalo toto tajomstvo objaviť. Ono ale zase sú chlapi a chlapi, tiež sú niektorí nevšímaví.

  2. haha xD ja som si tiez dlhe roky myslela, ze prave toto je ten problem…raz ked ma niekto isiel od chrbta oslovit, tak nielenze som sa neotocila, ja som doslova utiekla xD a vidis, ze aj tak si ma ulovil ten moj Peťo xD

    ale možno za pokus to stoji xP to „otačanie“ xD

  3. Vtipné 😀 Ale tiež inak zvyknem zažívať podobné situácie, že si len po čase uvedomím, že mohla som spraviť to alebo toto a veci moožno mohli byť trošku iné 😀 A kľudne aj čo sa len otočenia týka 😀
    A single život, ono je to možno na jednej strane fajn a v tomto smere sa s tebou vlastne stotožňujem, lebo tiež som ešte normálny vzťah nemala (isté krátke neviem-čo-veci nemá zmysel rátať), ale človek si ozaj začne klásť aj otázku, či je to vôbec normálne, dokedy je to normálne…a veď asi chápeš 😀
    A fakt nie je zatiaľ ani nikto na obzore? 🙂

  4. Bože, Sandy, toto je aký komentár úplne najtrefnejší – tak, tak, zúfalo sa zasa necítim, ale človek si v istom okamihu začne klásť otázku, či je to normálne. 😀 Čo sa týka obzorov – tak v práci mám kolegov (možno predovšetkým jedného konkrétneho kolegu 😛 ), ale dala som výpoveď, takže… takže tak. 😀

    Neviem, či na to, aby som sa nechala uloviť, nie som príliš krepá, Polly. 😀 Veď viď táto historka. 😀 Aj keď možno raz tiež príde ten pravý, ktorý ma uloví napriek tej mojej kreposti. 😀

    Podľa mňa neexistuje nikto nevšímavejší ako ja, Janka. A ani to moje sebavedomie nie je bohviečo (a miestami ho mám až príliš). 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *