Ohliadnutie sa za Nocou literatúry 2015

V_poslednom čase sa zo mňa stáva veľmi neporiadna blogerka, ktorej všetko neskutočne dlho trvá – preto sa k Noci literatúry 2015 dostávam až po mesiaci a bude to len také krátke ohliadnutie sa, rýchly súpis dojmov, aby som nestratila chuť a stihla napísať aj o niečo aktuálnejšom. 😛

Čo všetko mala Noc literatúry 2015 v Bratislave na programe som Vám ostatne stihla načrtnúť už začiatkom mája, preto si len letmo preleťme, čo sme so slečnami Kvetoslavou a Malvínou naozaj stihli a čo na nás ako zapôsobilo.

Aj keď som sa v práci tradične zdržala, stihli sme už prvé čítanie o 18:00 – ja vrátane zastávky za kávou u Štúra na Panskej. S Kvetoslavou sme sa totiž rozhodli začať v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, kde ma ani tak nezaujal Vilikovský a jeho Prvá a posledná láska, ale samotný Jazykovedný ústav (chcela som nakuknúť na miesto, kde by som tak rada pracovala!) – čítalo sa na jeho dvore a pán Kovár bol skvelý predčítač, pekne sme sa vďaka nemu ponorili do príbehu, až mi bolo ľúto, že sme nestihli prečítať všetko (ale pán Kovár nám vďačne zaspoileroval, že tá komunistická foto-špionáž pre hlavného protagonistu skončí dobre 😀 ).

Noc literatúry 2015

Ďalej sme pokračovali Koncertnou sieňou Klarisky (lebo bola geograficky blízko), ktorá mala úžasne vznešenú atmosféru, no horšie to bolo s akustikou, sedeli sme väčšmi vzadu a tak čítanie Zuzany Fialovej nebolo miestami až tak dobre počuť… I tak som si Accabadoru (napísala Michela Murgia) predstavovala trochu inak – ale to bude asi tým, že si fičím na fantasy a príbeh bol skôr o tom materstve či čo, pričom ja by som zo skvelého námetu „poslednej matky“ vyťažila niečo temnejšie a magickejšie…

Ďalej sme navštívili Dom Albrechtovcov, resp. jeho záhradu s pódiom pod majestátnou čerešňou – krása. Dom sa práve rekonštruuje, aby sa opäť stal kultúrnym a vzdelanostným centrom, ako to bolo za čias jeho obyvateľov, umelcov a hudobníkov Albrechtovcov. Na Olgu Tokarczuk a Pravek som bola veľmi zvedavá, čítala nám Lucia Hurajová a čítala brilantne, ale opäť som čakala niečo iné, viac tých fantastických menej erotičných prvkov. Po čítaní tak mám chuť skôr na poriadne fantasy než začať čítať Tokarczukovej Annu In, čo ma čaká v knižnici… 😀

Nasledovali Menasseho Blažené časy, krehký svet, čítané skvelým Robom Rothom – od príbehu som na základe anotácie nečakala veľa, chceli sme si vychutnať skôr Rothov jedinečný hlas, ale nakoniec šlo o jednu z najzaujímavejších ukážok. Bolo to vtipné rozprávanie o výlete troch kamarátov, pri čom Rothovo predčítanie tomu ešte väčšmi dodalo šmrnc. Spomeniem ešte legendu o Lisztovom záhradnom pavilóne, ktorý je skutočne kúzelným miestom a vraj v ňom ako 9-ročný koncertoval sám Franz Liszt (nekoncertoval, ale nevadí 🙂 ).

Ukážku z knihy Asi Ester (napísala Katja Petrowskaja) sme si vypočuli len preto, lebo sme Múzeum židovskej kultúry mali po ceste. Átrium, kde sa čítalo, bolo vlastne malým stiesneným vchodom do Zsigrayovej kúrie, stál tam starodávny pohrebný voz a čítali nám o tom, ako tragicky skončila židovská komunita v Kyjeve… Nemám rada príbehy o Druhej svetovej vojne…

Noc literatúry 2015

Slečna Kvetoslava bola zvedavá na Imago. Ty trubko! od Hany Lundiakovej. Čítanie Richarda Stankeho stojí za to, aj keď príbeh ako taký ma nezaujal (nenadchla už anotácia) – mala som sa radšej prejsť po Galérii Statua, kde sa čítanie konalo. Vystavovalo sa síce moderné umenie, ktoré bohvieako nemusím, ale samotná galéria sídli v Pálffyho paláci a už tá malá časť, ktorú sme z nej zočili, pôsobila interesantne (mali sme zísť aj dolu schodmi…).

Na Svet podľa Sašu Kozaka (napísal Iulian Ciocan) som pôvodne ani ísť nechcela, no slečna Malvína na tom trvala, pretože má pre Rumunsko vzhľadom na svoje štúdium slabosť. Nakoniec sme sa do stiesneného Doska Caffe Bar zmestili, aj limonádu sme si úspešne objednali a čítanie Juraja Hrčku sme si dokonale užili – mal to skvelo vymyslené, vrátane zvukov brazílskych telenoviel a… Juraj Krčka by mi pokojne mohol čítať čokoľvek. 😀 Príbeh ako taký bol opäť skôr vtipný, vrátane samotného čítania (a aj limonáda chutila 😀 ).

Noc literatúry 2015

Posledným čítaním bola poviedka Autobus 88 od Annelies Verbeke, čítala Ela Lehotská. V kaplnke na Cintoríne pri Kozej bráne – a slečny Kvetoslava a Malvína, vzhľadom na pokročilú nočnú hodinu, neboli bohvieako nadšené faktom, že si budeme čítať na cintoríne. Mne sa dôstojná atmosféra kaplnky páčila, zo samotnej poviedky som bola skôr rozčarovaná – nemám rada „nezmyselné“ príbehy, po ktorých konci netuším, čo chcel autor povedať a núti ma to premýšľať, či to bolo skutočne len divné dielo alebo som ja tá nechápavá… No tu to nechápanie a rozčarovanie mohla mať na svedomí aj pokročilá nočná hodina – posledného čítania o desiatej sme sa, vyšťavené po práci, už ani neunúvali zúčastniť. 😀

Aj tak ma zarazilo zistenie, že keďže Noc literatúry prebieha od 18:00 do 22:00 a číta sa každú pol hodinu, človek dokáže stihnúť iba deväť čítaní z jedenástich, čo mi nepríde fér – hoci aj ja som niekoľko čítaní vylúčila už na základe anotácie, no nakoniec ma na niektoré z nich zatiahli slečny Kvetoslava a Malvína a vždy to bola skvelá voľba – ak aj nie príbehom, aspoň predčítačom či miestom čítania. Prosto škoda, že sa to nedá stihnúť celé, nech by človek akokoľvek chcel… 🙁

Noc literatúry 2015

Noc literatúry je skvelý projekt, vďaka ktorému čitateľ navštívi zaujímavé miesta a zažije pri čítaní nevídanú atmosféru, keď mu majstri slova čítajú tak, ako to on sám len tak nedokáže. Ani po minulom ročníku som si vybrané knihy reálne neprečítala a neviem, neviem, či to tento rok bude inak, pretože Noc literatúry ponúka trochu inú literatúru, akej fandím, ale aj tak sa teším na ďalší ročník! 🙂

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0Email this to someone

2 názory k “Ohliadnutie sa za Nocou literatúry 2015

  1. pekne zhrnutie…nuz, tak to byva, na co sa tesis to je take nemastne neslane…ale ked nemas ocakavania ojoj… zaujimave ako sa to vzdy potvrdi! …

    1. To sú tie zákony schválnosti, Polly! 😛 A dokonca, aj keď si hovorím – nemaj očakávania, lebo to dopadne úplne inak, vždy to dopadne… úplne inak! 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *