12 zaľúbení: október a november 2014

Niežeby sa mi od októbra na tomto svete nič neľúbilo, len som Vám o tom nestihla napísať. Rovnako ako v novembri – shame on me! 🙄 Ale konečne je to tu – a nemám pre Vás radostí iba deväť, ale až dvanásť! Tak! 😉

Októbrovo-novembrové zaľúbenia

Zaľúbenia

Začnime sladko – mojou objavenou láskou k vaflám. Vedeli ste, že v Bratislave máme aj vafliareň? Pravú belgickú, La Maison des Waffles, nájdete ju v obchodnom centre Polus. Hoci po pravde mi asi viac chutia wafle z Julius Meinl kaviarní. 😛 Ale naj naj naj vafle budú asi tie domáce – na Vianoce našej rodine (čiže asi predovšetkým sama sebe 😆 ) musím zadovážiť vaflovač!

Vafle sú vafle, ale podnikom (dvoj)mesiaca je istotne Palacinka Lacinka! Ktorú som na Trojverší už neraz ospevovala, preto dnes len v skratke – tie chutné, lacné palacinky na tisíc spôsobov (plnky si môžete namiešať podľa ľubovôle) za pol hodinu čakania skutočne stoja (jediná nevýhoda – bežná čakacia doba na palacinky je 15, 20 až 30 minút)!

Sladké trio ukončí kakao, no v poslednej dobe ho zvyknem používať veru netradične – ako suchý šampón. 😀 A verte alebo nie, kakao je skvelý suchý šampón! Používam ho predovšetkým na ofinu, ktorá sa mi v poslednej dobe neuveriteľne mastí – stačí si hrebeň „namočiť“ do kakaového prášku, prečesať ním ofinu a je opäť krásna, svieža a ešte aj prevoňaná kakaom (Existuje nejaký kakaový šampón? Chcem!) a pekne vytónovaná.

Zaľúbenia

Síce to nie je kvôli toľkému mlsaniu (fakt že nie! 😀 ), ale v októbri som pomerne poctivo chodila do posilňovne – po celodennom sedení v kancelárii mi prosto dobre padne, keď si môžem trochu ponaťahovať svaly. S bratom máme aj obľúbenú posilňovňu – takú starú socialistickú, s jedinečným čarom. 😀 Na november som si dokonca kúpila permanentku, aj keď sa nakoniec akosi stalo, že som ju využila až dva razy. 😆 Som zvedavá na december (zatiaľ to vyzerá biedne 😀 )!

Ďalej Vám predstavím jednu úžasnú dvojicu, ktorá sa narodila do zlého storočia, no povedali si, že taká maličkosť ich vintage mániu rozhodne nezničí a tak žijú v roku 1950 bez ohľadu na to, že my ostatní sa lopotíme rokom 2014. Po pravde až taký nadšenec vintage nie som, no páči sa mi ich filozofia: aj keď okolnosti nie sú priaznivé (viď že nie je rok 1950 😀 ), stačí si ich uspôsobiť, nehľadieť na ostatných a žiť si po svojom! Aj mne by sa oveľa väčšmi páčilo v dobách minulých, keď boli páni ešte džentlmenmi, keď sa pil čaj o piatej, v nedeľu ste sa šli prejsť parkom pod slnečníkom a čas plynul akosi pomalšie… (Ale tiež by som si nechala internet! 😛 )

Nie som síce práve nadšenec vintage, ale som fanúšik retrokočíkov! Všetci navôkol sú tehotní alebo majú malé, najmenšie bábätká a tak som sa akosi dostala k retrokočíkom 😀 – nie, ja osobne dieťa nemám a v dohľadnej dobe sa mať ani nechystám, ale až raz nejaké to dieťa bude, bude v retrokočíku! S veľkými kolesami a pokojne aj s prúteným košíkom! V bielej!

Zaľúbenia

Máte radi paperbacky? Ja osobne som ich doteraz takpovediac nenávidela, prišli mi veľmi… krehké, ľahko zničiteľné, pokrčiteľné, rozpadnuteľné… Keď si už človek kupuje knihu, nech je to aspoň poriadna pevná väzba, ktorá v knižnici vynikne a vydrží veky! V poslednej dobe sa mi však paperbacky zapáčili – reálne sa pri predsa ešte žiaden (až na ten nepodarok Evermore…) nerozpadol, no čo je ešte podstatnejšie, do kabelky sú omnoho praktickejšie, ľahšie sa v nej nosia – pretože prosto ľahšie. 😀 V autobusoch (no predovšetkým počas čakania na autobusy) zvyknem opäť čítavať. A čo Vy? Papeback alebo tvrdá väzba? Čítavate v autobusoch, vo vlakoch?

A v novembri ma očaril aj jeden konkrétny paperback – Garden Spells od Sarah Adisson Allenovej, ktorej príbehy ľúbim už od Dívky, která sahala po hvězdách. Opäť tu máme svojské mesto a jeho svojských obyvateľov – sestrám Waverleyovým na záhrade rastie magická jabloň a Claire počarí novému susedovi. Tento raz to bolo aj kvapku trpké, hoci celkovo sa príbehom niesla príjemná, snová atmosféra ľahkého magična.

A milujem aj Shauna Tana a jeho farbisté príbehy plné fantázie so štipkou trpkosti a temna. Páči sa mi tá jednoduchosť až minimalizmus textu, pri čom príbeh aj tak povie tak veľa – cez ilustrácie. Cez prekrásne ilustrácie – Pravidla léta sú najkrajšou knihou v mojej knižnici! No určite nie nadlho – Tanove knihy pokojne prečítate aj za pár minút medzi policami v kníhkupectve, ale ja aj tak plánujem mať doma celú zbierku jeho kníh. Lebo sú krááásne! (Hoci Stratená vec sa mi páčila kvapku viac. 😉 )

Zaľúbenia

Ešte chvíľku zostaňme pri knihách – natrafila som na jedinečný projekt tisicknih.cz, ktorý Vám vygeneruje tisíc obdobných kníh na základe jedného jediného titulu. Keďže má každý čitateľ trochu iný vkus, stopercentné to nebude, ale ja som sa tam aspoň chvíľu zahrala generovaním kadejakých zaujímavých knižných zoznamov, keď nič iné. 😀

A na záver pár pozoruhodných umelcov z Instagramu – napríklad DisneyDiaries so zaujímavými citátmi či pasážmi z Disney rozprávok.

Alebo Sasha, tatoo artist z Moskvy – myslím, že reálne sa k tetovaniu nikdy nedostanem (sem-tam sa dostaví chtíč, ale kým sa dostanem k plánovaniu realizácie, vždy ma to prejde), no tieto kvetinové sa mi teda páčia!

*
*

Obrázky poskytli instagramové účty SashaUnisex a DisneyDiaries, ďalej Pixabay, retrokociky.sk, blog LostIn1950 a FourSquare Palacinky Lacinky. A ja!

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+1Pin on Pinterest0

12 názorov k “12 zaľúbení: október a november 2014

  1. kakao ako suchy sampon?? boze, co ja sa tu nedovziem o.O !
    wow, zit vintage, tak to by som brala, len asi je tazke najst partaka, ktory do toho s tebou pôjde…BB mi vravela, ze citala o dvojici, ktora zila viktoriansky, tak to by som brala este viac!!!!
    ja som mala obdobie, kedy som vyslovene preferovala paperbaky. Uz aj ten vyraz, ze „obchytany paperback“ milujem…a vôbec…je to take fajn vytiahnut z tasky taku obchytanu makku knihu, predovsetkym na horory mi to vzdy sadlo.
    Jaj, ze mne nenapadlo kupit niekomu na Vianoce waflovac!!! skvely napad, ale uz mam vsetko pokupene…jedine ze by prababka??? hm..ale to asi nie 😀

    1. presne tiež som šokovaná O_o

      Dadi a ako to myslis namocit len poprasis hreben tym kakaom??? namocit myslis len na sucho nie?…potrebujem vediet lebo ja mam ten isty problem 😀

  2. Žiť v roku 1950? Úžasné! Mne sa vintage páči v takom zmysle, že síce nechodím po rôznych vintage blogoch a nezháňam vintage veci, ale páči sa mi to, tak nejako pasívne 🙂
    A tehotné ženy/dievčatá, to je teraz asi nejaký fenomén alebo sa vraciame do starých čias (keď už vintage, tak poriadne!) a dievčatá rodia nejako skoro, tak ako v minulosti, lebo aj okolo mňa je toľko mladučkých tehotných dievčat alebo už matiek, že sa mi zdá, že tie deti rastú asi na stromoch ako jablká 🙂
    No a paperbacky. Mám radšej knihy v tvrdej väzbe, lebo sa mi lepšie držia, paperbacky sa často zatvárajú a musím dávať pozor, aby som ich nedržala (priplichtil sa preklep a najprv som na písala „nadržala“ :D) príliš silno, lebo sa môže stať, že ich ohnem tak nešťastne, že sa potom nedajú poriadne zatvoriť. Ale na cestu autobusom sú určite oveľa lepšie ako hardbacky, takže keď cestujem do školy, väčšinou šupnem do kabelky tiež nejaký malý paperback 🙂

  3. Aaaach Lacinka je jedna z veci co mi neskutocne chybaju! A naozaj sa tam caka tak dlho? O-o Asi som tam vzdy bola v malo navalovy cas 😀

    Kakao ako suchy sampon musim vzskusat!

    A musim podotknut ze toto je asi prvy pripad z tvojich zalubeni kedy si nechcem nic z toho kupit! Asi sa stal zazrak, vzdy som na tychto clankoch bankrotovala 😀

  4. Kakao ako suchý šampón som ešte neskúšala. Ja vždy používam detský púder, ale ten niekomu vraj necháva akési biele fľaky na hlave… tak chápem, prečo niektorí preferujú kakaový prášok 😀
    K tomu vintage páriku by som rozhodne šla na návštevu, len tak sa poobzerať po ich bytíku. ^_^ Ale predsa len, sme v 21. storočí, môžu sa akokoľvek snažiť vytvoriť si vlastný ’50s svet, ale nikdy to nebude to isté, už samotná mentalita ľudí sa zmenila. A aj tak 50. roky nezažili z prvej ruky, keď sú obaja takí mladí 😀 Ale rozhodne interiér majú krásny ♥
    Tiež zbožňujem také tie retrokočíky, krásne biele, s velikými kolesami ^_^ ale odporúčam (do budúcnosti ;)) nejaký s pevnými a odpruženými kolesami, lebo budeš len nadávať na ten kočík 😀
    Paperbacky a hard covery, to je moja večná dilema 😀 Mne sa páčia aj také, aj také, závisí to od jednotlivých kníh. Ale keď si tak obzerám moju pomerne skromnú „knižnicu“ tu na intráku, z 18 kníh mám len 3 s pevnou väzbou… Takže zrejme inklinujem viac k paperbackom 😀 Ale zas na druhej strane, niekedy mi ide strašne na nervy, ako sa tá väzba krčí a bojím sa, aby sa knižka nezlomila…

  5. Polly:
    Veď toto, veď toto – treba si nájsť parťáka! 😀
    Podľa mňa by si waflovač pochvaľovala i prababka, veď kto by nemal rád wafle?! 😆

    StandyB:
    Veď ho použiješ ako suchý šampón – nevieš, ako sa používa suchý šampón? 😀 Rozhodme že nasucho! Votrieš suchý šampón do suchých vlasov, vytrieš uterákom (suchým!) a zvyšky vyčešeš (suchým hrebeňom!). Pri kakau mi stačí vopchať hrebeň do dózy s kakaom, nech sa na neho nachytá kakaový prášok, prečešem ofinu a je! 😛

    Polly:
    A mne sa zasa nezdá, že by to boli vyslovene mladučké tehuľky či mamičky, skôr mám pocit, že prosto starnem a so mnou i zvyšok okolitého sveta, takže zrazu sú všetci akosi prirodzene vo veku, že sa zakladá rodina a tak ďalej. 😀
    Vidíš, ďalší zlý bod pre paperbacky – často sa len tak samovoľne zatvárajú! 😆

    Sysa:
    A možno my práveže vždy vychytáme ten návalový čas a inokedy je pohoda. 😀
    Tak tento raz to boli také nenákupné zaľúbenia – teda, až na retrokočíky, ale kočík (zatiaľ 😆 ) asi nepotrebuješ, nooo. 😀

    Tammy:
    Hej, hej, aj ja som kedysi fičala na detskom púdri ako suchom šampóne a hoci mne fľaky nerobil, kakao je lepšie – aj účinnejšie odmastí, aj peknejšie vonia, aj vlasom dodá taký akýsi lepší šmrnc. :grinnod:
    Veď to je jasné, že to už nikdy nebude také, ako skutočne v roku 1950, ale páči sa mi to, že si vytvorili vlastný svet podľa seba. 🙂

  6. to kakaou ma fakt zaskočilo v mojich blondatych pramenoch by vyzeralo asi cudne ale normálne by som rada vyskúšala 😀
    tou posilkou mi pripomínaš mňa samú, platím mesačne 15 libier ale bola som v nej ehm veľmi málo…asi zajtra pôjdem 😀
    tetovanie je super stačí sa len odvážiť..ja mám jedno a rozmýšľam nad ďalším aby mi pripomínalo škótsko 🙂

  7. Ta tetování od Sashy jsou krásná! Zrovna nedávno to známá postovala na Facebook a já dumala, od koho to asi je. A ty mi hned o několik dní později otázku takhle zodpovíš, prima 😀 S touhou po kérce to mám podobně, ale opravdu si myslím, že jednou onu hranici překonám a skutečně se k tomu dostanu O:)

  8. Eva:
    Pozor, pozor, zabudla som dodať, že pre blondínky je kakao ako suchý šampón nanajvýš nevhodné. 😀
    U mňa je s tetovaním ten problém, že som veľmi prelietavý človek a tetovanie je navždy – asi si nedokážem vybrať motív, ktorý by som na koži vedela nosiť naveky, ktorý by ma nikdy neomrzel, ktorý by som časom nezačala len a len ľutovať…

    Ely:
    Vidíš, a možno bolo toto znamenie osudu, že by si do toho tetovania mala ísť! 😛

  9. To kakao teda zaujalo aj mňa, ešte som o tomto druhu jeho účinku nepočula 😀 Ale dobrý nápad aspoň na vyskúšanie a ja mám k tomu sama ešte aj hnedé vlasy, čiže by to ani nebolo vidieť 😀
    A čo sa týka tetovania, tiež obdivuje obrázky a tiež som kvôli tomu na vážkach 😛

    1. Pre hnedovlásky je kakao prosto najlepšejší suchý šampón, vyskúšaj a uvidíš! 🙂

      Pri tetovaniach presne viem, o čom hovoríš – na vážkach som jednoducho stále, miestami som len tetovaniu naklonenejšia, inokedy menej až vôbec. 😆

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *