Radosti všedných dní #78

A tak sa zo mňa stala pracujúca žena, ktorá zanedbáva svoj blog a takpovediac všetky svoje koníčky – aj v Reading Challenge 2014 som žalostne pozadu, no počas pracovného týždňa po práci už nie som súca absolútne na nič, ani na písanie, ani na čítanie… Nechápem, ako to vražedné pracovné tempo dokážu ostatní ľudia zvládať… 😛

Ak by Vás zaujímalo, čo také vlastne robím – som prachobyčajný administratívny pracovník, aj keď na pomerne zaujímavom mieste: pracujem v jednom veľkom kvetinárstve, záhradníctve. Kde pripravujem podklady k objednávkam z e-shopu a tak trochu manažujem „záhradníkov“. Dream job to rozhodne nie je, no kolektív je úplne skvelý, prostredie zaujímavé… A i tak som na vážkach – jeden deň mám pocit skvelý, no ďalší deň dokáže byť úplne na nič a zdá sa mi, že nie som súca ani len na zoraďovanie papierov podľa abecedy na nejakej trápnej stredoškolskej brigáde (nič v zlom, študenti 😀 )… Neviem, či sa mi táto práca páči; neviem, či sa mi len nepáči práca ako taká; neviem, aká by mala byť moja vysnívaná práca, niečo, za čím by sa oplatilo ísť väčšmi… Nič neviem… Takže si zatiaľ len užívam (a trpím) skúšobnú dobu a… uvidíme! 😀

Radosti: kytička v práci

A aké zážitky som pomedzi monotónny pracovný život stihla nazbierať? Kým sa ešte nestmievalo tak skoro a bolo aj znateľne teplejšie, užívali sme si s Molly príjemné babo-letné prechádzky po okolí, pochutnávajúc si na hrozne v bio kvalite, akou sa vyznačujú len pusté vinohrady. 😆 Boli sme aj na šípkach a varili (nielen) šípkový džem, no potulky s Molly určite vystačia aj na zvláštny článok. 🙂

Radosti vo vinohradoch

Kaviarňovali sme s Irenou, Kvetoslavou i Malvínou, pretože po namáhavom dni v práci človeku dobre padne dúšok kávy a možnosť zafrfľať si nad nespravodlivosťou pracovného života s kamoškami. Do pozornosti dávam najmä gorilovský Urban Space, ktorý som si zamilovala vďaka jeho atmosfére a tým pozoruhodným snackom, ktoré si tam taký hladoš môže dokonale vychutnať. 😛

Ďalším gastronomickým objavom bola palacinkáreň Palacinka Lacinka, kde si – v prípade, že prežijete zväčša 15 až 20 minútovú čakačku – môžete namixovať vlastnú slanú či sladkú palacinku a dokonale si pochutnať. Odporúčam vyskúšať palacinku s kávovou a karamelovou plnkou, ktorá chutí tak trochu ako horalka (nie kávenka!) a skúste skombinovať aj gaštanový krém s nugátom (nugát je kombinovateľný s čímkoľvek!). (A majú aj skvelé ceny!)

Radosť som si urobila novými handmade „sakurovými“ náušnicami od jednej milej českej dievčiny, ktorá svoje šperky predáva na fejsbúku.

A do knižnice mi pribudlo aj pár vytúžených knižiekRitmatik, Sabriel (ktorú som vyhrala u Luu), posledný diel série o Artemisovi Fowlovi… Keby som ešte čítať stíhala, hoci možno stačí začítať sa do knižky, ktorú nebude možné odložiť (adeptov je hneď niekoľko) a opäť sa bude čítať jedna radosť! 😀

Objavila som e-mailový kurz písania od Reného Nekudu. Reálne som sa zatiaľ písaniu bohvieako nevenovala, ani len všetky maily som poctivo neprečítala, ale väčšinu áno – v rámci svojho ranného rituálu chystania sa do práce nad šálkou čaju. No sľubujem, že zajtra si sadám nad svoj tvorivý zápisník (ktorý zajtra vznikne 😆 ) a ak nič iné, aspoň sa nad písaním na pár okamihov zamyslím – prisahám, že vďaka kurzu sa okolo mňa opäť začínajú obšmietať múzy, cítim, ako vo vzduchu krúži inšpirácia, len si ju pripustiť k telu!

< tu chýba fotka budúceho tvorivého zápisníka
a asi navždy chýbať aj bude…
>

Snažila som sa vyžiť aj kultúrne – so slečnou Kvetoslavou sme sa boli pozrieť na voľné jazdy mužov na Memoriály Ondreja Nepelu 2014 a… Bolo to žalostné… Bola som prichystaná na niekoľko hodín krasokorčuliarskych zážitkov, no súťaže sa zúčastnilo sedem mužských súťažiacich (z ktorých bol bezkonkurenčne najlepší Kórejec Jin Seo Kim)… Preto to akosi rýchlo ubehlo – niežeby sme si hoc aj tú „chvíľu“ na zimnom štadióne patrične neužili. 🙂

Memoriál Ondreja Nepelu 2014

S Malvínou sme sa zase pozreli na výstavu Dve krajiny v Slovenskej národnej galérii, ktorá zachytávala dva (i viac) pohľadov na Slovensko – pohľad do minulosti a pohľad súčasný. Zaujímavé, aj keď tie súčasné pohľady boli miestami bizarné (som klasik).

A navštívili sme aj premietanie filmu Parťáci (Colegas) v rámci festivalu Brazil Visual. KC Dunaj je na môj vkus asi príliš… hipsterský, ale film bol absolútne brilantný – režisér Marcelo Galvão ho nakrútil ako pamiatku na svojho strýka, ktorý mal Downov syndróm, ide o komédiu, zobrazujúcu dobrodružnú cestu troch detí, ktoré trpia touto chorobou. Bolo to vtipné, radostné, „filozofické“, človek sa na život a čo je v ňom normálne a čo už nie pozrel z trochu iného uhla. Ak na tento film nejakým zázrakom natrafíte, rozhodne sa mu nevyhýbajte a pozrite si ho!

S maminkou si občas spravíme radosť a kúpime si zopár koláčikov z miestnej cukrárne.

Začala som s bratom a jeho frajerkou chodiť do posilňovne – a v podstate aj celkom poctivo, to len tento týždeň sa nám nepodarilo cvičiť viackrát ako raz. No kúpila som si nové tenisky – len a len do posilňovne a po výplate si, veru, kúpim aj permanentku, nech je človek motivovaný aj štýlom: „keď som si to už zaplatil…!“ Za bezchybnou postavou sa rozhodne nenaháňam, som so sebou spokojná, no po celom dni v kancelárii mi dobre padne, keď si môžem trošku ponaťahovať, potrápiť svaly.

Dotiahla som slečny Kvetoslavu a Malvínu do divadla na čarokrásny balet Labutie jazero. O tom musím napísať zvlášť článok! 🙂

Milujem hmlisté rána a hmlisté večery, cítim sa ako v malej rozprávke. 🙂

malý rojko a veľký bojko, bloger, wannabe spisovateľ, knihomoľ, psíčkar, ex-lolita, pseudo-otaku, geek vo výslužbe, no v poslednom čase predovšetkým mama

14 komentárov

  1. Sandy
    2. novembra 2014

    Ja nemôžem, ale dosť ma pobavili tie odkazy že „tu chýba fotka…“ 😀 aj tam po čase tie fotky pribudnú? 🙂
    A práca náhodou vyzerá byť fajn a keď je ešte dobrý kolektív, tak máš motiváciu chodiť tam tiež kvôli ľuďom 🙂 možno stačí len vydržať tú určitú dobu a po čase sa naskytne aj nejaká ďalšia a lepšia ponuka 😉
    Keď som inak tak pozerala tú fotku krasokorčuliarov, napadlo mi, nevieš o nejakej akcii, že rozprávka na ľade? Lebo na také niečo by som raz chcela ísť.
    A ten kurz písania tiež vyzerá zaujímavo, aj keď mne osobne by sa teraz zišiel kurz ako sa (ne)nútiť k písaniu bakalárky 😀

    Odpovedať
  2. Orvokki
    2. novembra 2014

    Labutie jazero je nádherné. Ja som ho dlho pozerávala na youtube, ale potom sa nám podarilo zohnať lístky i do divadla (býva vypredané pekne dlho dopredu). Akurát teraz už so mnou nikto nechce ísť na ďalšie predstavenie, pretože: „Veď už sme to videli“. Tak ale aspoň ideme o dva týždne na „okřídlený romantický balet“ Giselle. Až náhodou budem mať dcéru, musí byť baletka 😀

    Odpovedať
  3. Polly
    2. novembra 2014

    ze? ze? ZE? vsetci na take pocasie nadavaju,ale ja milujem sive rano zahalene hmlou!
    no a … mna by napr. bavilo pracovat v kvetinarstve…ALE iba v pripade, ze by to kvetinarstvo patrilo mne;) (niekdajsi sen…) xD … drzim ti palce, aby si zistila, co chces robit a mala odvahu ist si za tym! oplati sa…:)))

    Odpovedať
  4. Dada Baroková
    2. novembra 2014

    Sandy:
    Tak ako sa poznám, neručím za to, že raz budú všetky fotky, no náhodou ich už pár nafotených mám (včera v noci, keď som písala článok a zistila, že mi chýbajú, som fotiť nemohla, veď už bola tma! 😛 ). Aj keď by asi stálo za to nechať tam aj ten text – už len pre ten efekt pobavenia. :grinnod:
    Pamätám si na plagáty predstavenia Doby ľadovej na lade, ale asi myslíš niečo inak rozprávkové. 😀 Myslím, že aj také býva, ale treba vychytať, keď sa náhodou niečo podobné odohráva. 🙂
    Ja som raz chcela napísať článok „Ako (ne)písať diplomovku“, možno by ti to (ne)pomohlo. 😆

    Orvokki:
    Neviem, či by som šla na rovnaké predstavenie, ako som raz už videla – veď v divadle sa toho hrá toľko, že si človek môže vyberať vždy niečo nové a nové! Asi by som si obľúbené predstavenia začala opakovať, keby som už videla všetko, čo má divadlo v repertoári. 🙂 Resp. Luskáčika by som si možno zopakovala aj tento rok. 😀
    Moja dcéra bude mať na výber medzi baletom a krasokorčuľovaním a asi donútiť aj syna, keby dcéra nebola. 😀

    Polly:
    Ánooo, si môj človek, Polly! 😀
    Ja viem, že to znie pekne, pracovať v kvetinárstve, ale reálne s kvetmi v tej kancelárii teda moc nerobím. Aj keď som minule dostala na starosti poliať kvetstvo, čo tam máme, nooo. 😆
    Inak myslím, že mojím snom bude mať nejaký ten svoj vlastný podnik… 🙂

    Odpovedať
  5. Tia
    2. novembra 2014

    Ten kurz tvorivého písania vyzerá super, už som sa aj stihla prihlásiť 🙂

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      3. novembra 2014

      Kurz len a len odporúčam, aj keď som zatiaľ nenapísala nič, no aj tak si dovolím tvrdiť, že je veľmi inšpiratívny! 😉 Som rada, že som niekoho tiež „namotala“. 🙂

  6. Ely
    3. novembra 2014

    Doufám, že si práci rychle zalíbíš a budeš v ní opravdu šťastná, protože mi to připadá krásné, pracovat pro květinářství. A je-li dobrý kolektiv, není co řešít ^^

    Doufám, že se fotka sakurových náušnic objeví, jsem na ně opravdu zvědavá 🙂 Ale i ty texty jsou kouzelné, pravda 😀

    A co se týče krasobruslení, hned bych se šla podívat, i když je na krátkou chvilku! Už se těším, až pořádně začne sezóna (a já zase díky tomu dostanu chuť jít si na stadion lámat paže xD)!

    Odpovedať
  7. StandyB
    4. novembra 2014

    jeeejo nejako to tu vzivalo necinnostou a zrazu 2 clanky na mna vykuknu 😀 he he pekne pekne konecne uz viem co tobis:) tak nech sa dari…..:) nezabudni i vypytat volno na slavcon 😀 he he okej predbiehame….recept na sipkovy dzem znie zaujimavo a na tej zaverecnej fotke do divadla vyzeras velmi pekne 🙂

    Odpovedať
  8. Dada Baroková
    4. novembra 2014

    Ely:
    Klop, klop, tento týždeň je v práci absolútne skvelý! 🙂
    Náušnice sú už odfotené, len ich musím prehnať fotošopom, čo sa mi príliš teda nechce… Tak snáď koncom týždňa. 😀
    Ja nie som aktívny korčuliar, len pasívny divák, ale aj tak krasokorčuľovanie ľúbim!

    StandyB:
    Ďakujem za pochvalu džemu aj fotky. 🙂
    Jasné, na cony si už budem brávať nenápadné dovolenky (t.j. neuviesť ako dôvod práve šialený con – teda, nič v zlom 😆 )!
    A sľubujem, že už budem stíhať aj blog – vieš, ako mi to chýbalo?! A stačí tak málo – len nebyť lenivý a trochu sa rozhýbať ešte po tej práci! 😆

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      4. novembra 2014

      PS: Pred/počas/po Slavcone pôjdeme na palacinky, Standy! 😛

  9. StandyB
    9. novembra 2014

    OKEJ 🙂 ani nevies ako sa tesiiiim 🙂

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      9. novembra 2014

      😉

  10. crazyflea
    15. júla 2015

    Ahoj…som sa do tvojich prispevkov dako zacitala…a dost mi sprijemnuju moj obcas obtiazny den v praci 😀 chcem sa spýtať kam chodíš venčiť tu tvoju psiu slecnu…lebo ja mám tiež dve a niekam by som ich rada zobrala, okrem lesa co mam kusok od seba…a nie nepýtam sa to len kôli tým šípkam 🙂

    Ozi ešte ma napadlo..že ak sa chceš zabaviť aj pohybom príď medzi nás do nowillnoskill akademy 🙂 (toto nie je reklama, nakoľko nie som majiteľkou..iba nadšeným cvičencom 🙂

    Ešte raz ďakujem za príjemné odľahčujúce články…želám krásny slniečkový deň 😀

    Odpovedať
    1. Dada Baroková
      17. júla 2015

      Ja ďakujem krásne za milý komentár. 🙂 Mala by som si tiež spríjemovať blogom ťažké pracovné dni – aj keď skôr po práci, keďže ja by som mala začať aktívnejšie blogovať. 😀

      Bývam vo Svätom Jure, máme tu všetko – kúsok nad mestom vinohrady, super sú najmä tie opustené, a dole je zasa lužný lesk s rybníkmi a štrkoviskom, aj kúpať sa dá. 🙂

      nowillnoskill academy omrknem! 😉

Napísať odpoveď pre Polly Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť vyššie