Maggie Stiefvaterová: Váhanie

Bibliografia

Názov: Váhanie
Autor: Maggie Stiefvaterová
Séria: Vlci z Mercy Falls (The Wolves of Mercy Falls, 2. diel z troch)

Vydavateľ: Ikar, 2011
Počet strán: 270

Žáner: young adult, paranormal

Z anglického originálu Linger (2010) do slovenčiny preložil Michal Jedinák.

Jednou vetou o príbehu

Grace je akási chorá a čo dočinenia budeme mať aj s depresívnou rockovou hviezdou, ktorá by najradšej navždy zostala vlkom a našou blonďavou Isabel.

Ešte stručne k obsahu

Autorka sa v druhej knihe venovala dvom dejovým líniám – pokračovania sa dočkal príbeh Grace a Sama; no dostali sme sa do hlavy aj Isabel, zdrvenej po smrti brata a odhalené nám boli dokonca i myšlienkové pochody nového vlka Colea.

Grace a Sam riešili Graceinu tajuplnú chorobu a nastal aj šialený konflikt medzi Samom a Graceinými rodičmi, asi aby to nebolo až také… nudné.

Pár slov o postavách

Na Sama a Grace som si už dokonale zvykla v Triaške a páčili sa mi. Páčila sa mi aj ich verzia 2.0 z Váhania, kedy Sam pozvoľna začínal byť… menej nad vecou. 😀 Sam je totižto predovšetkým rojko a práve preto nie je ten typ, ktorý by sa dokázal postaviť problémom alebo byť zodpovedným vodcom svorky, hlavu má totižto večne kdesi v oblakoch. Myslím, že Váhanie ho trošku prebralo z letargie, v tretej časti snáď už nebude toľko… váhať. 😀 Grace začala zasa trošku väčšmi rebelovať a tiež sa mi to pozdávalo. 😀

Isabel je prosto Isabel, ale bolo celkom interesantné dostať sa jej väčšmi pod kožu – skutočne je to jedna z mála hrdiniek na štýl: „blonďavá bitch,“ ktorá ma aj celkom baví.

A Cole! Cole St. Clair, ktorý má skutočne úžasné meno! 😉 S Irenou sme sa zhodli, že príbehu asi chýbal ten povestný „bad boy,“ a tak sa zrodil Cole… Na jednej strane som veľmi nechápala, čo za pseudoproblém to Cole vlastne má, že sa mu tak páčila idea samovraždy… Asi to chcelo byť niečo s komplexom menejcennosti v porovnaní s otcom, ale aj tak som tomu príliš nerozumela… Myslím, že problémom knihy boli najmä tie dve dejové línie – a potom sa autorka poriadne nestihla venovať ani jednej…

picture from Flickr

Obľúbené citáty

Toto seba znevažovanie a výkyvy nálady ma na Samovi miatli najväčšmi. Doma som často počula, ako otec presviedča mamu, aby sa nepodceňovala. Samove problémy sa mi zdali podobné. Žeby sa tak správali všetci tvoriví ľudia?

*

„… O tom je život, Cole. Je plný bolesti a nám nezostáva nič iné, iba sa s ňou zmieriť.“

Dojem

Môj dojem z príbehu je nakoniec (nech to doteraz tradične vyznievalo akokoľvek negativisticky 😀 ) celkom príjemný, aj keď si stojím za tým, že písať príbeh z pohľadu štyroch osôb je už priveľa! Dobre, obe dejové línie sa celkom slušne prepletali a dopĺňali, no ak chcela autorka dokonale zachytiť depresiu (línia Isabel & Cole), mala sa jej poriadne venovať a nezaoberať sa zbytočne dákou vlkolačou chorobou, keď sa príbeh Grace a Sama celkom slušne uzavrel Triaškou! Nakoniec to prosto nebolo až také zlé, no i tak si myslím, že sa teta autorka mala buď naplno venovať Isabel a Coleovi alebo Samovi a Grace, pretože takto sa poriadne nevenovala ničomu… (A pevne dúfam, pevne verím, že v treťom diele sa nestretnem s ja-rozprávaním z pohľadu ôsmich osôb, nech je zachovaný ten geometrický rad. 😀 )

Prvý diel sa mi páčil väčšmi ako druhý, v Triaške som bola nadšená z nového, sviežeho poňatia vlkolakov (a pár ďalších osobitostí, ako napr. jemný hlavný hrdina), Váhanie neprinieslo nič extra – hádam až na Colea, ktorý mi ku konci začal byť aj sympatický a trošku to tam aspoň oživil. Navždy si prečítam do počtu, nech to mám už za sebou. 😆