Radosti všedných dní #52

Čo priniesol tento týždeň

1. Tento týždeň bol jednoducho úžasný! Moje opantanie letom vystriedala vrúcna láska k jeseni – babie leto, pichľavé slnko, farebné lístie a gaštany na chodníku, to všetko ľúbim! No ľúbim aj tú o čosi smutnejšiu jeseň: hmlisté rána a upršané dni, kedy má človek náladu akurát tak na spánok alebo o čosi náročnejšie čítanie pod perinou s hrnčekom teplého kakaa po ruke! A ak sa predsa len vyberie von do toho nečasu, môže nenápadne okukávať cudzie dáždniky. 😛 V utorok som si bola zabehať so Psom; po meste behám v červenom kabátiku a červených čižmičkách, až sa cítim ako Červená čiapočka; celý týždeň chrúmem jablká a včera som si dokonca pochutnala na gaštanoch – a to z vlastnej úrody! 😛

Gaštany

2. Okrem jednej prezentácie, ktorú sme ale úspešne prežili (vrátane pochvaly! 😀 ), bolo príjemne aj v škole, pretože som sa uliala zo všetkých prednášok! 😛 Resp. uliala ako uliala – s Irenou a Igorom sme sa dohodli, že sa na prednáškach striedame a tento týždeň som ja mala voľný! 🙂 Čo síce znamená, že od zajtra budem prednáškovo mimoriadne zaneprázdnená, ale môžem snívať o tom voľnom týždni, čo ma nabudúce čaká! 😛

3. V piatok sme so Sysou boli v Ikei na Night Shopping! Milujem Ikeu – začali sme neskorou večerou v reštaurácii (vrátane tých mňam dezertov) a pokračovali hľadaním deky pre môjho psa, ovoniavaním sviečok v akcii a všeobecným ochkaním nad niektorými úžasnými kúskami! 🙂 Testovali sme matrace, sedeli sme v kreslách (pri tejto príležitosti sme zistili, že moje pravé oko zdobí zlovestná červená škvrna – žeby mi praskla cievka? – a že Sysa má na nose jednu čiernu bodku 😆 ). Milujem Ikeu a jej pravidelné návštevy som myslela vážne!

Večera v Ikei

Večera v Ikei

Nákupy v Ikei

Cukríky na váhu z Ikei

4. A radosť som si urobila aj vrecúškom cukríkov na váhu! Oceňujem najmä mangových pavúkov, egrešové žabky, jahodové guľôčky, mätové tvrdé bonbóny a sušené brusnice! 😛

5. Kvitne mi oleander! A dokonca akosi pozoruhodne – mal by byť ružový, ale v rámci mojej lásky k bielej farbe tuším obelel! 😀 Zaujímavo to vyzerá najmä vedľa toho pôvodne ružového kvietku. Keď som sa na tento pozoruhodný úkaz sťažovala maminke, vyhlásila, vraj mám aspoň mutanta! 😀

Biely a ružový oleander

6. Konečne som doopravovala titulky k anime Phantom: Requiem for the Phantom a bolo to teda riadne utrpenie – celú dobu tam len ktosi fňukal, že je zabijak a nechce byť zabijak, ale nemôže byť nič iné len zabijak, lebo je zabijak. WTF?! 😀 A tradične som sa strácala v tom, kto je žena a kto chlap, čo bolo v prostredí mafie pomerne zaujímavé. 😛 Opravovanie titulkov je prosto vtipné – s tým utrpením som len žartovala! 😆

7. A ešte jedno konečne – konečne som sa podujala zistiť, čo robím pri pestovaní môjho citrónu zle, že som ešte stále nemala tú česť pozbierať si aj dáku tú úrodu a… Pri citrónoch pestovaných zo semienok vraj trvá tak 15 – 20 rokov, kým prvý raz zarodia. Myslím, že môj citrónovník by tých desať rôčkov aj mohol mať, takže by som prvé citróny mohla oberať ešte pred tridsiatkou. 😀 Každopádne je dobré vedieť, že chyba nie je v mojich pestovateľských zručnostiach! 😛

8. Bratova frajerka nám priniesla ochutnať z krtkovej torty, mňam, mňam! 😛

Top týždňa

Čítaním týždňa sa stáva paperback Tweetni mi!, ktorý ku mne docestoval v stredu a vo štvrtok bol už dočítaný! Príbeh síce začínal kadejako, no asi som mala náladu na niečo ľahké, svižné a patrične pubertálne. 😀 V dohľadnej dobe pribudne recenzia!

Piesňou týždňa sa stáva Turtle od kórejského dua Davichi, na ktoré som viac-menej náhodou natrafila na YouTube a zaujalo ma natoľko, až som zatúžila mať ružové kučery si zadovážila celú diskografiu a o chvíľu si ju nasťahujem do iPodu. 🙂

Iniciatívou týždňa sa stáva program Carbon Neutral, hoci neviem, či je ešte stále aktívny… Program má za cieľ znížiť emisie CO2 a to tak, že za každého blogera, ktorý sa doň so svojim blogom prihlási, dobrovoľníci zasadia jeden strom. Aj bežný bloger tak môže byť kvapku ekologickejší – prosto sa mi páči tá myšlienka! 🙂

A aj tento týždeň prinášam módny výstrelok týždňa, vďaka ktorému som v piatok skoro zmeškala vlak do Bratislavy. 😀 O Minori som už letmo počula, párkrát som ju už letmo zazrela, no až teraz som sa na ňu prizrela lepšie!

Minori je japonská shironuri umelkyňa – shironuri v doslovnom preklade znamená „namaľovaný nabielo“ a označuje tradičný biely make-up gejší a japonských divadelných hercov. Shironuri je dnes aj módnym štýlom, zakladajúcim sa na okázalom bielom make-upe a prepracovanom oblečení s nádychom vintage, určitej éterickosti a špecifickej elegancie. Dobre, niekto v shironuri móde uvidí len gýčovité strašidlá a istú strašidelnosť tam badám aj ja, no ako perfekcionistu a detailistu ma fascinuje tá neskonalá prepracovanosť jednotlivých shironuri outfitov a tiež oceňujem tú nesmiernu kreatívnosť – niektorí shironuri umelci pôsobia ako éterické stvorenia zo snov!

A na záver ešte stránka týždňa, za ktorú slávnostne vyhlasujem urbanexploration.sk! K urbexu som sa dostala vlastne vďaka lolite 😀 – na prvé články plné fotiek zo zaujímavých opustených budov som natrafila na blogoch belgických lolitiek Lunie-chan a Kitch. Sama na čosi také asi nemám potrebnú dávku odvahy (hoci keby bolo s kým, asi by som sa veľmi ľahko nechala na podobné potulky nahovoriť 😛 ), ale na každý urbexový článok od spomínaných lolitiek sa teším a potešilo ma aj to, že som našla slovenský urbexový blog, hoci sa zaoberá iba Košicami a už takmer rok nebol aktualizovaný…

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+1Pin on Pinterest0Email this to someone

14 názorov k “Radosti všedných dní #52

  1. závidím Ikeu 😀 ja potrebujem sviecky ….vela vela čajových sviečok…..do mojich tekviiic :-/ a potom vianocnych svietnikov uz je cas 😛

    1. Ja už náhodou tiež začínam dumať nad vianočnými darčekmi! 😀 A halloween ja až tak nevediem, takže mne sa zídu čajové sviečky aj len tak! 😀 A však keď raz prídeš, dáme si aj tú schovku i Ikei, sľúbila si! 😀

  2. krasny oleander o.O …. jaaaaj, Ikea, prave tento tyzden mi Petko postaval ikeacku kniznicu…a do nedele skocil este po nadstavbu, takze je az po strop a potom este po listku, aby vyzerala provensalsky xD …ach… Ikea – druhy domov xD

  3. Shironuri se mi strašně moc líbí 🙂 Nevím, zda by to tak dobře vypadalo i v reálu a určitě by to neslušelo každému, ale na ty fotky a videa se zkrátka kouká hrozně pěkně ^^

    1. Vau, vraj gaštonová marmeláda, to počujem prvý raz!

      No, ono to s tými vlastnými gaštanmi zasa nie je až také ideálne – v lese máme pustak (neviem, či má „gaštanový sad“ aj dáky oficiálny názov, my to voláme prosto „putak“ 😀 ), lenže ho tatino vlastní ako spolumajiteľ so svojou sestrou a ďalšími bratrancami a sesternicami, čiže má prosto viac majiteľov a kedysi sme sa v jeho „správe“ každé dva roky striedali, no potom sa zvyšní majitelia na to vykašľali a ono to zasa treba pravidelne udržiavať – kľudniť okolitú vegentáciu a tak.

      Čiže my sme ho udržiavali, no za tie dva roky, čo sme ho v správe nemali my, to tam vždy úplne spustlo, nuž sme sa na to nakoniec vykašľali tiež a teraz je to tam už nadobro pusté, ako napovedá názov. 😀 Ono je tých pustakov vedľa seba viac a náš je až ten posledný, čo už vlastne vyzerá úplne ako les (ale aspoň je to fajn kamufláž, ľuďom sa tam v tej našej divočine nechce aspoň kradnúť). 😀

      A aktuálny stav mi príde vlastne pomerne smutný, kebyže mám partiu schopných kamarátov, aj sa podujmem vždy to tam každoročne na jeseň trochu poriešiť, bola by z toho super víkendová stanovačka! 😀 A zvyšku rodiny poviem, nech si ku nám teda prídu po dáku tú gaštanovú výslužku, ak majú záujem – aby sa nepovedalo, že som to tam zmonopolizovala. 😛

  4. Ja ťa tak obdivujem, že chodievaš behať aj v takomto počasí! Na mňa je už asi moc zima. Aj si každé ráno hovorím, že mohla by som si ísť zabehať, keď už tu hneď vedľa baráku máme park, ale ešte som sa nepremohla 😀

    To night shopping v Ikei je velice dobrý nápad! Ja som aj zabudla, že tam majú aj reštauráciu 😀 a to som tam pred rokom robila. Ale pamätám si, že som tú prácu v Ikei zbožňovala. Keďže je to tam také obrovské, vedúcu sme až tak často nestretávali, a tak sme si mohli robiť pauzy a válať sa po posteliach, koľko sme chceli. Alebo chodiť na akciovú kávičku za 50 centov so škoricovým koláčikom zdarma ^_^ alebo okukovať pekných robotníkov 😛
    …Ikea je proste super 😀

    A aby som ti poradila ohľadom toho rúžu… Ono, ja mám väčšinou také skúsenosti s rúžmi, že keď si kúpim nejaký nový a nosím ho prvýkrát, tak sa mi akosi nepáči a zdá sa mi, že mi nepristane, tak ho odložím. Ale potom, keď sa k nemu ešte o nejaký týždeň-dva vrátim, tak sa mi zase zdá, že vyzerá úplne inak a normálne sa mi hodí 😀 Neviem, čím to je, ale… proste poskúšaj všetky aj viackrát, možno na štvrtýkrát motyka vystrelí a bude sa ti výsledok páčiť 😀
    No a keď chceš takú tú klasickú, „pravú“ červenú, môžem ti poradiť jedine od Catrice z tej kolekcie/rady Ultimate Shine tuším odtieň 130 (Ketch-me-up sa to asi volá, ale nie som si istá, pretože ten môj je už starý a ten názov je už dosť ošúchaný :D) – to je taká tá sýta, klasická červená. A stál ma tuším vyše 4€. Iný červený ani nemám, ale tento je ozaj krásny, krásny farba, nevysušuje a na perách vyzerá dokonalo. 🙂

    1. Ono ja by som to zasa „chodievaním behať“ až nenazývala, idem vždy tak raz do týždňa. A náhodou býva teplo u nás ešte, takže by som prosto pokojne mohla aj viackrát do týždňa, len som prilenivá. 😛

      Presne tak, ľúbim Ikeu (aj keď tých feši robotníkov som tam ešte nevidela 😛 ).

      Ďakujem za tip, pozriem sa na tú Catrice! 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *