Liebster Blog Award

Bola som otagovaná či skôr, vznešenejšie povedané, nominovaná na Liebster Blog Award a to hneď dvakrát – najprv sa činila Křehká Figurka a kým som sa rozhýbala so zverejnením tohto článku, pridala sa i Catty. 😀 Takže budem dokonale vyspovedaná dvakrát. 😆 Ale poďme na to po poriadku, pravidlá tejto blogovej reťazovky sú nasledovné:

  • Prezraď o sebe desať vecí.
  • Odpovedz na desať otázok blogera, ktorý ťa nominoval.
  • Vymysli desať ďalších otázok pre blogerov, ktorých nominuješ ty.
  • Nominuj päť ďalších blogerov (ktorí majú menej ako dvesto čitateľov).
  • Informuj blogerov o tom, že boli nominovaní na Liebster Blog Award.

picture from Flickr

Meine Liebchen

Desať zaujímavých vecí o mne

  1. Skutočne sa volám Baroková a svoje priezvisko ľúbim, preto sa nemienim vydávať (alebo sa aspoň nehodlám premenovávať 😀 ).
  2. Keď sme pri tých svadbách, ešte nikdy som nemala vážnejší vzťah – ktorý by trval dlhšie ako chvíľu a bol by postavený na dákych úprimných citoch. Niekedy mám pocit, že som priveľmi náročná (a pri tom viem, že od chlapov toho veľa očakávať nemožno! 😀 ), miestami sa mi zdá, že som prosto asexuálna. 😀
  3. Tuším ma pochytila akási zaľúbená nálada! 😀 Predvčerom som si spomenula na svoju „prvú lásku“ – bolo to na lyžovačke, takže šlo vlastne o taký ten povestný krátky „letný flirt“, ktorý skončí spolu s prázdninami, ibaže to bolo v zime. Odohral sa okolo môjho posledného ročníka na základnej škole alebo prvého na gymnáziu a boli sme len neschopní pubertiaci, ktorí v tom ešte nevedeli chodiť, takže sme sa nikam poriadne nedostali, len sme sa podarene doťahovali. 😀 Viem, že so mnou dobrovoľne sledoval Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní; vedel, že nejem papriku a pamätal si aj mená mojich papúč (boli to také tie zvieracie, plyšové papuče, preto mohli mať mená), hoci ich stále plietol. 😆 A príde mi celkom vtipné, že si aktuálne nepamätám ani len jeho meno (papuče sa volali Angel a Joe)…
  4. Hoci zatiaľ ešte nikde nepracujem, myslím, že mám všetky predpoklady stať sa workoholičkou – jednak som večne single, jednak sú všetky moje koníčky len chvíľkové, takže na zahltenosť prácou mám dostatok času! 😛 A tiež chcem mať dokonalo zariadený dom a na ekologické bývanie so spálňou v provensálskom štýle a útulnou obývačkou, vyšperkovanou galériou s knižnicou, bude treba dostatok peňazí (aj keď nie som zasa bohvieako náročná, väčšinu nábytku nakúpim aj v Ikei  😛 )!
  5. Nerada telefonujem a ak môžem, telefonátom sa vždy vyhnem, pretože mám pocit, že môj hlas znie v telefóne veľmi divne. 😆
  6. Kedysi som sa len tak zo zaujímavosti chcela učiť latinčinu, dokonca mám doma aj prichystanú učebnicu, no už roky na ňu len sadá prach, pretože som zistila, že latinčina je na samoštúdium priveľmi obtiažna…
  7. Vodičský preukaz síce mám, ale reálne šoférovať neviem a aj keď sa mi všetci snažili nahovoriť, že to chce len cvik, som si istá, že zo mňa nikdy nebude ani len priemerný šofér, nieto ešte dobrý! Nepopieram, že sa šoférovanie dá naučiť, no existujú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo a medzi ktoré patrím ja! 😛 Autá sú prosto prikomplikované: majú priveľa pedálov, pre ktorých opatrné stláčanie nemám cit a to nevravím o riadiacej páke a volante, ktorým sa tiež treba venovať, a popri tom ešte sledovať dianie v premávke, odhadovať vzdialenosti, orientovať sa v priestore! Komplikované! Jedinou nádejou by pre mňa mohla byť automatická prevodovka, ale pravdepodobne by som potrebovala aj také to veľmi inteligentné auto, ktoré za vás ešte aj samo zaparkuje. 😀 Alebo rovno osobného šoféra!
  8. Kopec ľudí sa na môj blog síce dostane preto, lebo ich zaujíma hennovanie vlasov a píšem blog pre e-shop s prírodnou kozmetikou, no reálne si na prírodnú či aspoň v rámci možností zdravú kozmetiku vlastne až tak nepotrpím. Chémiu som nikdy nemala rada, takže kontrolovať zloženie kozmetiky mi príde priveľmi vyčerpávajúce! Len pri deodorantoch to zloženie omrknem a nekúpim si nič, čo obsahuje aluminium-čokoľvek 😀 – ale asi to ako základ maniakálneho študovania etikiet stačí, takže uvidíme. 😆
  9. Nemám rada svoje prsty na nohách, najmä palce, ktoré sú podivne vykrútené, akoby som si celý život ničila chodidlá v pritesných lodičkách, čo absolútne nie je pravda!
  10. Slová piesní pri hudbe ma len zbytočne rozptyľujú, takže som jediný človek, ktorého poznám a neochká nad odkazom hudby – ja ho totižto cielene ignorujem. 😀 Preto ma baví japonský a kórejský pop, pretože jeho textom nerozumiem a ani nebudem (viem, že si môžem pozrieť preklad piesne, ale nač?), takže ma zbytočne nerozptyľujú žiadne vznešené myšlienky, vychutnávam si len… paralingvistiku! 😆 Na druhej strane ma však nebaví inštrumentálna hudba, pretože jej niečo prosto chýba – spev! 😛
Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

16 názorov k “Liebster Blog Award

    1. Hehehe, no pravda, ani deti mať nechceš, aj knihy čítaš len tie, do ktorých ťa nútim ja… 😀 Tak budeš zaujímavá v tých 10 prezrádzaných faktoch o sebe a odpovede na moje otázky tam budú len tak do počtu – no čo, aspoň sa nebudeš tak šialene rozpisovať ako ja. 😛

  1. Táto reťazovka sa mi fakt páči! 😀 Aspoň teraz na tejto tvojej som sa celkom pobavila, máš zaujímavé odpovede 😉
    Som teda sama zvedavá, čo tam vymyslím ja, aj keď to možno bude trvať nejakú dobu, na to upozorňujem vopred 😀

  2. o.O ja tiez neznasam telefonovanie….vzdy pôsobim, ze sa ponahlam, alebo odmerane….. ale je to otrasne neosobne, iba tak pocut hlas, neviem spontanne klabosit…

    1. Inak aj na tom niečo môže byť – tiež mám pocit, že ten telefonát akosi veľmi rýchlo prehrmí a ani neviem, čo som hovorila a prosto… Asi nám chýba reálny kontakt s tou druhou stranou – celá tá neverbálna stránka rozhovorov alebo čo. 😀

  3. Ďakujem za odpovede 🙂

    A načo ten otáznik za kreatívnosťou? Mala tam byť bodka, lebo si kreatívna. A tvoju výrečnosť si tam mala napísať tiež, ja mám strašne rada tvoje články nech sú akokoľvek dlhé, čítajú sa úžasne 🙂
    Prvý dojem je fakt väčšinou mylný, so mnou je to podobne, ako s tebou. Moji priatelia, s ktorými som sa zoznámila na strednej mi po čase povedali, že najprv ma pokladali za introvertnú extra tichú biflošku 😀 A potom sa čudovali, že sa mi v ich spoločnosti ústa nezavreli 🙂 V podstate som rada sama a mám rada tiché chvíľky a priateľov nemám veľa, no s tými skutočnými nemám zábrany sa odviazať.

    Odpoviem na tvoje otázky, ak ti to nevadí (a keď vadí, tak je to je to jedno, lebo aj tak to tu budeš mať 😀 😀 )
    Prečo bloguješ?
    Lebo v mojom okolí je minimum ľudí, ktorí čítajú, takže sa nemám s kým podeliť o dojmy a pocity z prečítaných príbehov. Priateľ sa síce zvykne pýtať, čo práve čítam, o čom to je, aké to je a nech mu porozprávams tručný obsah a ja si to cením, ale on nečíta, takže diskutovať o knieh a porovnávať svoje názory nemôžeme. A práve preto blogujem o knihách 🙂

    Vie tvoje okolie o tom, že máš blog alebo je tajný? 😀
    Adresu môjho blogu pozná len jedna osoba z môjho okolia, dievčina, ktorá je tiež knihmolka. Ostatní vedia len to, že píšem niekde na internete svoje názory na prečítané knihy 🙂

    Prvá veta z knihy, ktorú máš práve rozčítanú (ak žiadnu nečítaš, použi svoju najobľúbenejšiu knihu)?
    V GR mám v currently reading Päťdesiat odtieňov slobody, ale ešte som ju nezačala vôbec čítať, tak tu je prvá veta z mojej obľúbenej knihy (Zlodejka kníh od Markusa Zusaka): „Najskôr farby.“

    Záverečná veta z knihy, ktorú si naposledy dočítala (rozčítané ma nezaujímajú, len posledná prečítaná)?
    Nevera na dva ťahy (Beata Štrauchová): „Ani ten môj.“

    Aké dievčenské a chlapčenské meno sa ti najviac páči alebo prosto, ako sa budú volať tvoje deti? 😀
    Z chlapčenských je to Alex. A z dievčenských sa mi páči Johanka, ale neviem, či by som tak svoju dcéru aj reálne pomenovala 😀

    Ako vyzerá tvoj obľúbený hrnček či šálka, jednoducho nádoba, z ktorej najradšej piješ kávu, čaj, kakao?
    Taká obyčajná s mojím menom (Katka). Je zelená s nejakým červeným kvetom.

    Čím si chcela byť, keď si bola malá a nič ti neprišlo nemožné? 🙂
    Astronautka 😀 Až do siedmeho ročníka na základnej škole.

    Zbieram pekné slová – ako znejú tri najkrajšie, najírečitejšie, najzaujímavejšie alebo najnezvyčajnejšie slovenské (prípadne pokojne aj z iných jazykov prevzaté, poslovenčené) slová, ktoré poznáš (alebo ktoré ťa aktuálne napadnú)?
    Na tri si teraz asi nepomeniem, no najviac sa mi páči slovo „čučoriedka“ :)Vždy si pri jej vyslovení spomeniem na bozky, ale neviem prečo, lebo žiadny zamilovaná zážitok sa mi s čučoriedkami nespája.

    Akú príchuť zmrzliny máš najradšej?
    Cookies a zelené jablko. A v Chorvátsku všetky príchute, lebo u nich je zmrzlina proste úžasná.

    Koľko pesničiek máš v iPode, MP3-jke, telefóne alebo v akom to kúlovom zariadení, na ktorom najčastejšie počúvaš hudbu?
    Hm, ja vlastne ani nepočúvam hudbu na žiadnom podobnom zariadení. Ak už tak si zapnem rádio alebo tv stanicu. Ak niekam idem, tak nepočúvam hudbu, radšej si čítam. Ale v mobile mám asi tak 130 pesničiek, no už dávno som ten zoznam neaktualizovala.

    1. Hahaha, mne kamoška zo strednej povedala, že si o mne najprv myslela, že som autista, čo si žije vo svojom vlastnom svete izolovaný od všetkých a všetkého ostatného. 😛 (Ale samozrejme, že tým nechcem nijako zľahčovať skutočný autizmus alebo čo…)

      Ďakujeeem za odpovede, práveže som si ich veľmi rada prečítala! 😉 Môj brat (aj otec, dedko a tuším ešte aj pradedko 😀 ) sa volá Alexander! 😀 Ale väčšmi sa mi páči Alexis (okrem toho je to univerzálne meno, pre chlapca i pre holku 😀 ). Z chlapčenských sa mi páči Filip alebo Adam, z dievčenských asi Sofia, ale tam to mám premenlivé – chvíľu sa mi páčia Antónia Aneta alebo rovno Antoaneta podľa Márie Antoinetty, ale tiež neviem, či by som to svojej úbohej dcére urobila. 😀

      A ďakujeeeeeeeeeem za tú kreativitu bez otáznika! 😛 :love:

  4. V odpovědích, které se tebe týkají (10 věcí o tobě) jsem se našla ! 🙂 Nejvíce tedy v workoholika a telefonování :D. Ač vztahy delší mám, asexuální se cítím být často i tak 🙂
    Arielka by ti velmi slušela. :3
    A být chůva od dětí Hellboye ..wauuuuu skvělý nápad 🙂

    1. Škoda, že Hellboy 3 asi nebude… 🙁

      Haha, som rada, že ťa moje odpovede zaujali a že si sa v nich našla – ja som si pri príležitosti vypĺňania tejto reťazovky tiež pozerala dáke tie odpovede iných blogeriek a miestami je až šokujúce, ako sa nájdeš v iných ľuďoch. 🙂 Ja sa potom aspoň necítim ako taký exot. 😀

      PS: Asexualita sa so vzťahmi vlastne vôbec nevylučuje, len u mňa to akosi nefunguje. 😛

  5. Čo sa týka tých vážnych vzťahov, ja si tiež pripadám asi náročnejšia alebo čo. Jednoducho vo vzťahu, ktorému by som aj dávala budúcnosť, sa neuspokojím len s tým, že ma dotyčný priťahuje, alebo mi vkuse skladá komplimenty a podobné kraviny. Ja potrebujem niečo, kvôli čomu by som bola z dotyčného úplne paf a ohromil by ma ako človek sám o sebe, nielen preto, ako sa chová ku mne. (Pretože, a to nie je žiadne tajomstvo, chlapi urobia čokoľvek, len aby dostali ženu do postele :D)

    S tým šoférovaním som na tom rovnako 😀 Ja teda vodičák ani nemám, ale vždy hovorím, že ono je to proste priveľká zodpovednosť na jedného človeka. Tam človek musí robiť milión vecí naraz, sledovať všetko naraz, nechápem, ako niektorí dokážu ešte napríklad telefonovať popri šoférovaní. o.O

    Podľa mňa také tie ekonomické odbory sa človeku zídu viac ako prekladateľstvo. Ja síce študujem anglický jazyk a o dva roky to bude konkrétne aj prekladateľstvo 😀 ale ono s tým človek nemá až tak na výber… Samozrejme, podľa mňa absolútne nezáleží na tom, čo človek vyštudoval, jednoducho keď je šikovný a naozaj chce, tak sa uplatní takmer kdekoľvek. Ale mnoho ľudí mi na tento môj názor vykrikuje, že som idealista a snílek 😀 Ja som si vyberala školu podľa toho, čo bude pre mňa najjednoduchšie a čo ma bude aj baviť, keďže nemám nejaký vysnívaný džob… A potom sa uvidí, kam ma diplom zavedie 😀

    Teraz, ak ma ospravedlníš, idem sa ponevierať ďalej po tvojej stránke a čítať, čo mi príde pod ruku, keďže mám na to konečne čas ^_^

    1. Tak ono je to s tými vzťahmi, samozrejme, trošku komplikovanejšie u mňa, než len v tej náročnosti – napr. som aj desne nevšímavá, čiže ani keby na ten môj dokonalý princ žiadal o ruku na znak lásky na prvý pohľad, tak si ho pravdepodobne vôbec nevšimnem. 😛 A ďalšia vec – nie som bohvieaký spoločenský tvor, takže sa nemám príliš možnosť zoznamovať s novými vhodnými adeptami… A ak sa aj napriek tomu akosi dám s niekým dokopy, nastúpi tá moja náročnosť… Nuž, máme to prosto ťažké! 😛

      Môj brat dokáže popri šoférovaní aj esemeskovať, jesť cheeseburger z McDonalds a podobné veci! :O Absolútne nechápem!

      To je možno pravda, že prekladateľ si prácu nájde trošku ťažšie, ale na druhej strane – čerstvý absolvent si prácu nájde všeobecne ťažko, nech vyštudoval čokoľvek! Resp. náhodou s tým tvojím snílkovským názorom celkom súhlasím – kto vytrvá a chce sa presadiť, ten to aj dokáže! Možno nie hneď, ale raz istotne! :nod:

      Príjemné čítanie teda prajem! 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *