I ako „Immortal Cities: Children of the Nile“

Immortal Cities: Children of the Nile je počítačová hra od Tilted Mill Entertainment, ktorá v Európe vyšla vo februári 2005 (v USA už v novembri 2004). V roku 2008 k nej vydali dodatok Alexandria. Ide o hru, v ktorej si staviate mesto v pomerne autentickom prostredí starovekého Egypta – a staroveký Egypt ma vždy patrične fascinoval!

Aby ste sa s hrou zoznámili, môžete začať s „Learn to Play“ módom, ktorý obsahuje tri hry: 1. Dawn of Civilization, 2. Enlightenment3. Achieving Immortality. Dawn of Civilization vás najskôr oboznámi s tým, ako sa hra ovláda a so základmi samotnej hry.

Na začiatku (a to každej jednej hry) sa ocitnete na nezastavanom kúsku zeme pri Níle, kde v roztrúsených slamených domčekoch bývajú dedinčania, budúci obyvatelia vášho mesta. Vy zohrávate úlohu faraóna, samotného vládcu mesta, takže vašou prvou úlohou by mala byť stavba vášho paláca. Následne môžete postavať farmárske domčeky – zopár šikovných dedinčanov sa do nich presťahuje a stanú sa farmármi, ktorí budú pestovať obilie či zeleninu, aby mali vaši obyvatelia čo jesť (a jedlo plní aj úlohu peňazí).

Immortal Cities: Children of Nile

Ďalej postavte obchody, aby mal kto pre farmárov vyrábať rohože, košíky, plátno a keramiku – do obchodov sa okamžite presťahujú ďalší dedinčania. Ak chcete viac jedla, potrebujete viac farmárov, ktorí potrebujú svojich „patrónov“ – postavajte dáke šľachtické sídla a maximálny možný počet farmárskych domov sa vám navýši. Šľachta však potrebuje aj obchody s luxusným tovarom – šperky, parfumy, sandále, sochy, nábytok a kozmetiku. O šľachtu sa starajú sluhovia (no najať si ich môžu aj luxusní obchodníci na zber pre nich potrebného materiálu).

Na stavbu niektorých budov budete potrebovať tehly – postavajte domy pre výrobcov tehál a pokladačov tehál. Prvá budova, ktorú z tehál postavíte, bude určite pekáreň. 🙂 Môžete vyrábať papyrus, ťažiť kovy, drahé kamene či granit (pokiaľ máte k dispozícii ich „náleziská“), môžete obchodovať s inými mestami, viesť vojny… Vaše mesto bude časom potrebovať školy, nemocnice, chrámy a náboženské festivaly (tomu vás podučí práve hra Enlightenment)… A nakoniec môžete stavať aj monumenty – sochy, obelisky, mastaby až pyramídy – ktoré zvýšia vašu prestíž (viď Achieving Immortality).

Immortal Cities: Children of Nile

Immortal Cities: Children of Nile

Immortal Cities: Children of Nile

Popri tom musíte dbať o to, aby boli obyvatelia vášho mesta spokojní a plniť im, čo im na očiach vidíte (resp. čo uvidíte po kliknutí na nespokojný domček). A nad tým všetkým stoja ciele tej ktorej hry – niekedy potrebujete dosiahnuť konkrétnu úroveň prestíže, inokedy postaviť dáky ten monument, vyhrať vojnu (vojenské misie nemám príliš v láske, ja som pacifista! 😀 ) alebo všetko dohromady.

Na Immortal Cities sa mi páči, že aj keď ide o staviteľskú hru, je pomerne logická – všetko so všetkým súvisí (hoci pochopiť jednotlivé zákonitosti nie je ťažké, len skutočne odporúčam „Learn to Play“ alebo príručku 😀 ) a chvíľu mi trvalo prísť na to, že sa má hrať pomaly. Spočiatku sa mi totižto stávalo, že sa mi prosto „minuli“ ľudia… Na začiatku každej hry máte istý počet dedinčanov, ktorí sa neskôr stanú obyvateľmi vášho mesta. Noví ľudia sa vám v meste len tak naverímboha neobjavia, musia sa narodiť, vyrásť a odsťahovať z domu – ak si nenájdu lepšiu prácu, stanú sa obyčajnými dedinčanmi (t.j. postavia si slamený domček), čakajúcimi na to, kedy budete potrebovať nových farmárov, obchodníkov, šľachtu (t.j. kedy postaviate nový farmársky dom, obchod, šľachtické sídlo). Preto je dobré mať vždy v zálohe dákych tých dedinčanov a hrať pomaly – a tak sa niekedy len prechádzam mestom, sledujem, čo robia jeho obyvatelia, o čom sa rozprávajú, ako sa majú, prenasledujem faraónovu manželku a hľadám pouličné mačky alebo žonglérov a ich opice. 😀

Immortal Cities: Children of Nile

Immortal Cities: Children of Nile

Immortal Cities: Children of Nile

Ľudia sa mi už nemíňajú, aktuálne mám problém skôr s edukovanými zamestnancami – kňazmi, vyberačmi daní a tak podobne, ktorí sú večne nespokojní, preto z mesta často odchádzajú a vyučiť nových vždy dlho trvá. 😀 A aj získavanie prestíže (pri čom prestíž limituje maximálny počet edukovaných zamestnancov, ktorí v meste budú chcieť pracovať) je pomerne zdĺhavé, pretože stavba monumentov tiež trvá nezanedbateľnú dobu – je to prosto pomalá hra, ktorú si treba vychutnávať. 🙂

Okrem „Learn to Play“ môžete hrať „grand campaign“, v ktorej musíte postaviť tri prekvitajúce mestá, a keď tieto tri „scenáre“ vyhráte, otvoria sa vám ďalšie scenáre, dohromady by ich malo byť pätnásť. Myslím, že som sa tejto „vyhrávacej“ časti hry bohvieako nevenovala, k dispozícii je totižto aj 27 obyčajných scenárov – niektoré sa dajú aj vyhrať (t.j. musíte splniť dáke tie ciele hry) alebo len tak hráte, staviate svoje mesto až donekonečna (alebo do omrzenia 😛 ). A dodatok Alexandria prináša novú kampaň, kde treba postaviť Veľký maják a Veľkú knižnicu.

Immortal Cities: Children of Nile

Immortal Cities: Children of Nile

Immortal Cities je už staršia hra (Vo Windowse 8 ju neviem rozchodiť, 🙁 ale asi je problém skôr v grafickej karte – nevyznám sa v tom! – pretože inštalácia prebehne v pohode, hru aj zapnem, len v istej chvíli všetko zneónovo-zelenie! 😆 ), nie je bohvieako akčná, práve naopak, hrá sa pomaly, precízne, no pre nadšených amatérskych egyptológov bude mať určite jedinečné čaro. 🙂 Ja ju hrávam skôr nárazovo – keď mám na ňu náladu, strávim v starovekom Egypte aj celé hodiny, no miestami si od nej dám pauzu aj na niekoľko mesiacov. 🙂

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+1Pin on Pinterest0Email this to someone

10 názorov k “I ako „Immortal Cities: Children of the Nile“

    1. Ja som chcela Pharaoha, ale ten mi nešiel rozchodiť na predošlom notebooku, tak som prešla na Immortal Cities. 🙂 A Age of Empire poznám, to som mala tiež rada! Takéto stavebné strategické hry prosto môžem. A potom tycoon-y – napr. Zoo Tycoon alebo Roller Coaster Tycoon! Prosto staré dobré hry! 😀

  1. urcite skus tu grand campaign – oproti samsotatnym scenarom to ma v hre spravidla tu vyhodu ze je to krajsie prepacovane – veci nadseba nadvezuju, mozu tam naskriptovat aj nejake udalosti a daju tam pribeh
    nehovoriac o tom ze ak je takato kamapn dobre spravena (dufam ze v tjeto hre je) tak aj dost poszovlne zacina zvysovanie obtiaznosti a mala by plynule nadvazovat na tutorial a ucit ta hrat nez nateba zacne hadzat vyzvy 🙂

    inak skus deathspank seriu – nieje to stavanie ale ma to strasne mily humor 🙂
    alebo seiu black & white – simulator boha s vlastnou civilziaciou, alebo spore — simulator evolucie zivota od prvoka az po civilziacie kolonizujuce galaxie

    1. Ja viem, že campaigns sú lepšie, hoci v tejto konkrétnej hre ani veľmi nie (žiaľbohu) – keď som ju mala nainštalovanú prvý raz, akosi sa mi nechcelo hrať sa na pokračovanie, odskúšať som si to chcela len tak, na dákom sandboxe a potom som skúsila dáky ten samostatný scenár a potom ďalší, nech si to prosto dobre natrénujem a až skúsená idem hrať „naostro“ a potom som zistila, že ona sa vlastne tá grand campaign skladá presne z tých samostatných scenárov, čo som už raz vyhrala, takže sa mi campaign potom už hrať nechcelo. 😀

      Druhý raz, čo som ju nainštalovala (po reinštale Windowsu), som práveže hrala iba grand campaign, lebo to je to isté ako scenáre, sú len trošku logickejšie usporiadané. 🙂 Ale myslím, že som sa ďaleko nedostala, ako píšem na konci článku, väčšinou ma to po čase omrzí, geekovské/nerdovské obdobie odznie a… Aktuálne to na svojom počítači rozchodiť neviem, tak hrám u brata, no keďže už ani nebýva s nami doma, mám to ťažké! 😀

      A díky moc za tipy! 😉 Tamto niečo božské mi tuším aj čosi vraví, zdá sa mi, že som sa na to chystala, ale vtedajší počítač by to nezvládol, potom mi geekovské/nerdovské obdobie odznelo a už som si na to akosi nespomenula. 😆

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *