Markus Zusak: Zlodejka kníh

Dnes knihy nakupujeme na Gorila.sk

Bibliografia

Zlodejka kníhNázov: Zlodejka kníh
Autor: Markus Zusak

Vydavateľ: Ikar, 2010
Počet strán: 479

Žáner: historická fikcia

Z anglického originálu The Book Thief (2005) do slovenčiny preložil Vladislav Gális.

O autorovi

Markus Zusak sa narodil v Sydney do rodiny európskych prisťahovalcov – jeho matka pochádza z Nemecka, otec z Rakúska. Jeho otec bol maliarom a Zusak pôvodne mienil pokračovať v jeho šľapajach, no nakoniec sa našiel v písaní – prvé príbehy začal písať už ako šestnásťročný. Chvíľu pôsobil aj ako stredoškolský učiteľ.

Je autorom piatich kníh, najznámejší je svojim románom Zlodejka kníh, ktorý bol preložený do vyše tridsiatich jazykov, stal sa medzinárodným bestsellerom a vyhral kopu ocenení. Na napísanie Zlodejky Zusaka inšpirovali spomienky jeho matky na Nemecko počas druhej svetovej vojny. A – chystá sa film!

Jednou vetou o príbehu

Príbeh o zlodejke kníh a chlapcovi, ktorý chcel byť ako Jesse Owens, o milých otcoch a prísnych matkách, o Židovi v pivnici, o vojne v Nemecku a vlastne na celom svete; príbeh, ktorý rozpráva samotná Smrť…

Ešte stručne k obsahu

Hlavnou hrdinkou knihy je deväťročná Liesel, ktorej mamu odviedli do koncentračného tábora a ju umiestnili do adoptívnej rodiny. Liesel teraz žije na Himmelstrasse, jej nový ocko ju po nociach učí čítať a jej nová matka ju neosloví inak ako Saumensch. Liesel sa skamaráti s Rudym, nadšeným bežcom, ktorý obdivuje Jesseho Owensa a s ktorým sa večne doťahujú (lebo Rudymu sa Liesel vlastne páči). A Liesel kradne knihy…

Nemecko sa zmieta uprostred vojny, život je biedny a smutný a priam páchne smrťou na každom kroku…

Pár slov o postavách

Rozprávačom príbehu je Smrť a mne to najprv prišlo zvláštne a to skôr v tom negatívnom zmysle slova… Keďže je už rozprávač trochu netradičný, aj štýl rozprávania príbehu je potom akýsi iný (skúste rozprávať životný príbeh jedného dievčatka z pohľadu smrti…) a najprv mi prosto nesadol. Asi mi len chvíľu trvalo, kým som si zvykla, lebo čoskoro sa mi Smrť práveže takpovediac zapáčil! Miestami som mala skutočne pocit, akoby príbeh nerozprával (t.j. nepísal) človek, ale niekto iný, väčší… Smrť si prosto všíma iné veci ako bežný človek, bežný rozprávač, pre Smrť sú dôležité iné veci ako pre bežného človeka, bežného rozprávača… A časom ma to začalo priam fascinovať! Takže Smrť ako rozprávač, ako postava, na mňa v konečnom dôsledku dosť zapôsobil.

Ale myslím, že na mňa zapôsobila každá jedna postava – hlavná hrdinka Liesel, ako skutočná zlodejka kníh, ma dostala nielen svojou špecifickou láskou ku knihám. Rudy bol taký ten sympatický chuligán a spolu s Liesel tvorili prosto dokonalé duo! Zapôsobil na mňa aj ocko-akordeonista, svojou nezvyčajne milou a srdečnou náturou a svojou tvrdou, prísnou povahou na mňa zapôsobila aj jeho manželka Rosa. Všetky postavy, všetky do jednej, boli také… hmatateľné, uchopiteľné, silné

picture from Flickr

The Book Thief

Obľúbené citáty

Definícia, ktorú v slovníku nenájdete:
Neodísť – prejav dôvery a lásky, ktorý deti často rýchlo rozlúštia.

*

Od chlapca, čo vás neznáša, je už horší len jeden chlapec. Chlapec, čo vás ľúbi.

*

„Saukerl!“ zasmiala sa a len čo zdvihla ruku, vedela, že v rovnakej chvíli on vyslovil Saumensch. Myslím, že nič podobnejšie láske sa jedenásťročným pritrafiť nemôže.

*

„Keď si po mňa príde smrť,“ prisahal chlapec, „schytá odo mňa päsťou.“

*

Rudy Steiner sa zľakol bozku od zlodejky kníh. Asi po ňom príliš túžil. Asi ju strašne ľúbil. Tak strašne, že už ju o jej pery nikdy nepožiadal a do hrobu odišiel bez nich.

*

Malé priznanie
Nenosievam kosák ani kosu. A čierny plášť s kapucňou len vtedy, keď je zima. A nemám ani tie lebkovité črty tváre, aké sa vám zrejme páčia a radi mi ich pripisujete. Chcete vedieť, ako naozaj vyzerám? Našepkám vám. Kým budem pokračovať, dívajte sa do zrkadla.

*

Z akéhosi dôvodu sa umierajúci vždy utiekajú k otázkam, na ktoré poznajú odpovede. Azda preto, aby aspoň vo chvíli smrti mali pravdu.

Dojem

Zlodejku kníh som si kupovala chvíľu potom, čo na Slovensku vyšla a začal byť okolo nej celkom povyk. No dlho mi trvalo, kým som sa odhodlala začítať sa do nej a dlho mi trvalo, kým som ju dočítala (a do tretice mi istú dobu trvalo i dokopať sa k napísaniu tohto čitateľského zápisu). Ja totižto nemám rada knihy o vojne. A čím lepšia je taká kniha, tým horšie – a v tomto ohľade to teda bolo príšerné čítanie!

Ku knihám o vojne mám prosto akúsi averziu, nie je to práve moja šálka čaju, nečítam ich rada, nečítam ich. U Zlodejky som urobila výnimku, pretože znela veľmi dobre – s hlavnou hrdinkou, ktorá miluje knihy tak veľmi, že ich neváha hoc aj kradnúť! Na jednej strane som rada, že som ju prečítala, na druhej… – rozhodne to bol silný čitateľský zážitok, ktorý si ale určite nemienim tak skoro zopakovať…

Kniha dokonale zachytáva tú atmosféru, ovzdušie plné vojny, človek je dokonale znechutený, keď o tom číta… No zamestnáva ho vzťah, ktorý sa rodí medzi postavami a dáky ten vzťah sa rodí aj medzi samotným čitateľom a postavami… A potom sa na povrch opäť prederie tá hrozná vojna…

Nemám rada knihy o vojne, a čím lepšia je taká kniha, tým je to horšie a v tomto ohľade to prosto bolo zlé čítanie! Čo reálne znamená, že kniha vo mne zanechala hlboký dojem a rozhodne ju odporúčam, ak nie ste citlivky alebo vám nevadí dojímavé čítanie, u ktorého si určite aj poplačete.

9/10

*
*

Zlodejku kníh v slovenčine kúpite na Gorila.sk, druhé vydanie má filmovú obálku.
Anglický originál je k dostatiu na bookdepository.com (poštovné je zdarma).
Ak sa chcete o knihe dozvedieť viac, navštívte goodreads.com.

*

Share on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0Pin on Pinterest0

5 názorov k “Markus Zusak: Zlodejka kníh

  1. Toto je moja obľúbená kniha. Obľúbená v tom zmysle, že ma úplne zasiahla, citovo poznačila a nikdy, nikdy, nikdy sa mi nezunuje čítať ju znova a znova. Mám rada každú postavu od Smrťa cez Liesel, Maxa, ocka, Rudyho až po Rosu a starostovu ženu, každé jedno slovo a metaforu. Čítala som mnoho úžasných kníh, ale tejto sa žiadna nevyrovnala (a dovolím si tvrdiť, že už sa ani nevyrovná). Takže som rada, že sa ti kniha páčila.

    P.S.: nezabudni opraviť MARTINA Zusaka na Markusa 🙂

    1. Aj mne sa páčila, ale na re-reading to tak skoro nevidím – ako som povedala, nemám rada knihy o vojne a Zlodejka kníh vo mne i tak zanechala hlboký dojem, ktorý len tak skoro nevyprchá, takže… 🙂

      Ďakujem za upozornenie na chybu, pravdepodobne som popri písaní článku sledovala telku a vyskytol sa tam dáky Martin alebo tak (v poslednej dobe sa mi to stáva dosť často 😛 ). A viem, že bola chyba aj v bibliografii, no to som iba tak cez mobil nevedela opraviť – môj mobil akosi nespolupracuje s textovým editorom. 😀 Ale už by to malo byť OK. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *